Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Počas týchto stredajších stretnutí sme sa zamýšľali nad rodinou a budeme pokračovať v tejto téme, v tomto uvažovaní o rodine. A odo dneška sa naše katechézy začnú zamýšľať nad zraniteľnosťou rodiny v životných podmienkach, ktoré pre ňu predstavujú skúšku. Rodina má mnoho ťažkostí, ktorými je skúšaná. Dnes začneme s jednou z nich.

Jedna z týchto skúšok je chudoba. Pomyslime na mnohé rodiny, ktoré obývajú predmestia veľkomiest, ale aj vidiecke oblasti... Koľká bieda, koľký úpadok! A potom, aby sa situácia ešte zhoršila, na niektorých miestach prepuká aj vojna. Vojna je vždy strašná vec. Táto navyše osobitne zasahuje civilné obyvateľstvo, rodiny. Naozaj, vojna je „matkou každej chudoby“, vojna spôsobuje chudobu rodiny, je veľkým koristníkom životov, duší i najdrahších a najposvätnejších citov.

Napriek tomu všetkému je mnoho chudobných rodín, ktoré sa s dôstojnosťou usilujú žiť ich každodenný život a často sa otvorene spoliehajú na Božie požehnanie. Táto lekcia však nemá byť na ospravedlnenie našej ľahostajnosti, iba ak by ešte zväčšila pocit nášho zahanbenia za to, že jestvuje toľká chudoba! Je takmer zázrak, že aj v chudobe sa rodina naďalej formuje a dokonca udržiava – ako to len dokáže – osobitnú ľudskosť svojich zväzkov. Tento fakt popudzuje plánovačov blahobytu, ktorí považujú city, plodenie a rodinné zväzky za druhoradý faktor kvality života. Nerozumejú ničomu! Práve naopak, musíme sa skloniť pred týmito rodinami, ktoré sú opravdivou školou ľudskosti, ktorá zachraňuje spoločnosť pred barbarstvom.

Čo nám vlastne ostane, ak pristaneme na vydieračstvo cisára a mamony, násilia a peňazí, a zriekneme sa aj rodinnej lásky? Nová občianska etika sa dostaví iba vtedy, keď zodpovední verejní predstavitelia nanovo usporiadajú tento spoločenský zväzok, počnúc bojom s hanebnou špirálou medzi rodinou a chudobou, ktorá nás vedie do priepasti.

Dnešná ekonomika sa často zameriava na užívanie si individuálneho blahobytu, no vo veľkom praktizuje využívanie rodinných zväzkov. Toto je vážne protirečenie! Nesmierna práca rodiny nie je ocenená na váhe, samozrejme! Naozaj, ekonomika a politika sú v tejto súvislosti skúpe na uznanie. A jednako, vnútorná formácia osoby a sociálne prúdenie citov majú práve tam svoj oporný bod. Ak ho odstrániš, všetko sa zrúti.

Nie je to iba otázka chleba. Hovorme o práci, hovorme o vzdelávaní, hovorme o zdravotnej starostlivosti. Je dôležité dobre pochopiť toto všetko. Zostávame vždy veľmi pohnutí, keď vidíme obrazy podvýživených a chorých detí, ktoré sa nám naskytajú v toľkých častiach sveta. Rovnako nás veľmi dojíma rozžiarený pohľad detí ukrátených o všetko, ktoré sa učia v školách postavených z ničoho, keď s hrdosťou ukazujú svoju ceruzku a zošit. A s akou láskou hľadia na svojho učiteľa či učiteľku! Vskutku, deti vedia, že človek nežije iba z chleba! Aj rodinná láska; keď je bieda v tejto oblasti, trpia deti, pretože chcú lásku, rodinné spojivá.

My kresťania by sme mali byť vždy čoraz bližšími k rodinám, ktoré sú skúšané chudobou. Pomyslite si len, všetci poznáte niekoho: otec je bez práce, mama bez práce, a rodina trpí, spojivá sa oslabujú. Je to nepekné. A vskutku, sociálna bieda zasahuje rodinu a neraz ju ničí. Nedostatok či strata práce, alebo jej silná nezaručiteľnosť sa ťažko odrážajú na rodinnom živote a spôsobujú skúšku vzťahov. Životné podmienky v najbiednejších štvrtiach s ťažkosťami v oblasti bývania a dopravy, ako aj redukcia spoločenských, zdravotníckych a školských služieb, spôsobujú ďalšie ťažkosti. K týmto materiálnym faktorom sa pridáva ujma spôsobovaná rodine pseudovzormi šírenými masmédiami, založenými na konzumizme a na kulte vonkajšieho výzoru, ktoré zasahujú najchudobnejšie spoločenské vrstvy a umocňujú rozpad rodinných zväzkov. Starajme sa o rodiny, starajme sa o lásku, avšak bieda privádza na rodinu skúšku.

Cirkev je matka a nesmie zabúdať na túto drámu svojich detí. Aj ona musí byť chudobná, aby sa stala plodnou a odpovedala na túto biedu. Chudobná Cirkev je Cirkev, ktorá uskutočňuje dobrovoľnú jednoduchosť vo svojom živote – vo svojej náuke, v životnom štýle svojich členov – aby zborila každý múr rozdelenia, a najmä ten voči chudobným. Chce to modlitbu a skutky. Prosme intenzívne Pána, aby nás zburcoval k tomu, aby sa z našich kresťanských rodín stali protagonisti tejto revolúcie rodinnej blízkosti, ktorú teraz tak veľmi potrebujeme! Z nej, z tejto rodinnej blízkosti je od počiatku utváraná Cirkev. A nezabúdajme, že súd núdznych, maličkých a chudobných predchádza Boží súd (Mt 25,31-46). Nezabúdajme na to a urobme všetko, čo môžeme, aby sme pomáhali rodinám prejsť skúškami chudoby a biedy, ktoré zasahujú city a rodinné väzby.

Chcel by som ešte raz prečítať text zo Svätého písma, ktorý sme si vypočuli na začiatku a každý z nás nech myslí na rodiny prežívajúce skúšku, skúšané biedou a chudobou. Biblia takto hovorí: «Synu, chudobným neukracuj živobytie, ani neodvracaj oči od chudobného» (Sir 4,1). Zamyslime sa nad každým slovom! «Neopovrhuj nikým, kto hladuje, ani nedráždi chudobného v jeho biede! Srdce biedneho nesužuj a neodkladaj s darom núdznemu! Prosbu usúženého neodmietaj, ani neodvracaj tvár od bedára! Od bedára neodvracaj svoje oči mrzuto, ani nedovoľ, aby ťa prosebníci preklínali za chrbtom» (porov. Sir 4,2-5). Pretože toto bude tým, čo urobí Pán - hovorí sa v evanjeliu -, ak nebudeme takto konať. Ďakujem.

Preklad: Slovenská redakcia VR

Zdroj: www.radiovaticana.va 03. 06. 2015