Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V dnešnej katechéze pokračujeme v uvažovaní nad starými rodičmi, zamýšľajúc sa nad hodnotou a dôležitosťou ich úlohy v rodine. Robím tak stotožňujúc sa s týmito ľuďmi, pretože aj ja patrím do tejto vekovej kategórie. Keď som bol na Filipínach, filipínsky ľud ma pozdravoval slovami: „Lolo Kiko“, čo znamená „dedko František“. „Lolo Kiko“, tak hovorili!

Prvá vec, ktorú je dôležité zdôrazniť: je pravda, že spoločnosť sa nás usiluje vyradiť, ale Pán určite nie! Pán nás nikdy nevyraďuje. Volá nás, aby sme ho nasledovali v každom veku, a aj staroba v sebe nesie milosť a poslanie, pravé Pánovo povolanie. Staroba je povolaním. Nie je to ešte moment «stiahnuť veslá do člna». Toto obdobie života sa odlišuje od predošlých, o tom niet pochýb; mali by sme ho aj my sami tak trochu objaviť, pretože naše spoločnosti nie sú duchovne ani morálne pripravené na to, aby dali tomuto momentu života jeho plný význam. Predtým skutočne nebolo bežné mať k dispozícii toľko času; dnes je to oveľa viac. A aj kresťanská spiritualita bola tak trochu zaskočená, treba teda načrtnúť spiritualitu seniorov. Avšak vďaka Bohu nechýbajú svedectvá svätých mužov a žien, seniorov!

Bol som veľmi oslovený «Dňom seniorov», ktorý sme vlani zorganizovali tu na Námestí sv. Petra, námestie bolo plné. Vypočul som si príbehy starších ľudí, ktorí sa stravujú pre iných, ako aj príbehy manželských párov, ktoré prichádzajú a hovoria: «Dnes máme 50. výročie manželstva», «Dnes oslavujeme 60. výročie manželstva»... Ja im vravím: ukážte to mladým, ktorí sú tak rýchlo unavení! Toto svedectvo vernosti v pokročilom veku. V ten deň boli na tomto námestí mnohí. Treba sa nad tým naďalej zamýšľať, či už v cirkevnom alebo spoločenskom kontexte.

Evanjelium nám ide v ústrety s veľmi pekným obrazom, dojímavým a povzbudivým. Je to obraz Simeona a Anny, o ktorých nám rozpráva evanjelium o Ježišovom detstve, zostavené sv. Lukášom. Boli istotne staršími ľuďmi, «starec» Simeon a «prorokyňa» Anna, ktorá mala 84 rokov. Táto žena neskrývala svoj vek. Evanjelium spomína, že deň čo deň očakávali Boží príchod, a to dlhé roky. Chceli ho práve v ten deň uzrieť, postrehnúť jeho znamenia, vytušiť jeho príchod. Možno sa už aj trochu zmierili s tým, že zomrú skôr, ako sa to stane. Tým dlhým čakaním však i naďalej napĺňali celý svoj život, nemali dôležitejšie povinnosti ako toto: čakať na Pána a modliť sa.

Keď teda Mária s Jozefom prišli do chrámu, aby naplnili predpisy Zákona, Simeon a Anna sa s nadšením pohli, oduševnení Duchom Svätým (porov. Lk 2,27). Bremeno veku a čakania sa v tej chvíli stratilo. Spoznali dieťa a objavili novú silu pre novú úlohu: vzdávať vďaku a vydávať svedectvo o tomto Božom Znamení. Simeon bez prípravy predniesol nádherný oslavný hymnus (porov. Lk 2,29-32) – v tej chvíli bol z neho básnik – a Anna sa stala prvou Ježišovou ohlasovateľkou: «hovorila o dieťati všetkým, ktorí očakávali vykúpenie Jeruzalema» (Lk 2,38).

Drahí starí rodičia, drahí seniori, kráčajme v línii týchto výnimočných starcov! Staňme sa aj my tak trochu básnikmi v modlitbe: s chuťou hľadajme vlastné slová, znovu si osvojme tie, ktoré nás učí Božie slovo. Modlitba starých rodičov a seniorov je veľký dar pre Cirkev! Modlitba starých rodičov a seniorov je darom pre Cirkev, je bohatstvom! Je mocnou injekciou múdrosti aj pre celé ľudské spoločenstvo, najmä pre to, ktoré je príliš zamestnané, priveľmi zaneprázdnené a príliš roztržité. Niekto predsa musí aj im vyspievať Božie znamenia, ohlasovať Božie znamenia a modliť sa za nich!

Pozrime sa na Benedikta XVI., ktorý sa rozhodol stráviť v modlitbe a načúvaní Božiemu slovu poslednú etapu svojho života! Je to nádherné! Jeden veľký veriaci minulého storočia z pravoslávnej tradície, Olivier Clément, hovorieval: «Civilizácia, v ktorej niet modlitby, je civilizáciou, kde staroba už nemá zmysel. A to je desivé, my potrebujeme predovšetkým seniorov, ktorí sa modlia, pretože staroba nám je daná pre toto.» Potrebujeme seniorov, ktorí sa modlia, pretože staroba je nám daná práve na to. Modlitba seniorov je nádherná skutočnosť.

Môžeme ďakovať Pánovi za prijaté dobrodenia a naplniť prázdnotu nevďačnosti, ktorá ho obklopuje. Môžeme sa prihovárať za očakávania nových generácií a dať dôstojnosť pamiatke a obetám generácií minulých. Môžeme pripomenúť ambicióznym mladým, že život bez lásky je životom vyprahnutým. Môžeme povedať ustráchaným mladým, že nad obavou z budúcnosti je možné zvíťaziť. Môžeme poučiť mladých, ktorí sú príliš zamilovaní do seba, že je väčšou radosťou dávať ako prijímať. Starí otcovia a mamy vytvárajú neprestajný «chorál» veľkej duchovnej svätyne, kde modlitba prosby a spev chvály podopierajú spoločenstvo, ktoré pracuje a bojuje na životnom poli.

A napokon, modlitba neprestajne očisťuje srdce. Chvála a prosba k Bohu chránia srdce pred zatvrdnutím v hneve a sebectve. Aký nepekný je cynizmus starého človeka, ktorý stratil zmysel pre vydávanie svedectva, pohŕda mladými a neodovzdáva múdrosť života! Naopak, aké nádherné je povzbudenie, ktoré senior dokáže odovzdať mladému človeku v jeho hľadaní zmyslu viery a života! Toto je vskutku poslaním starých rodičov, povolaním seniorov. Slová starých rodičov majú v sebe niečo osobitné pre mladých. A oni to vedia. Slová, ktoré mi napísané odovzdala moja stará mama v deň mojej kňazskej vysviacky ešte vždy nosím pri sebe, stále v breviári, čítam ich často a robí mi to dobre.

Ako veľmi by som chcel takú Cirkev, ktorá čelí kultúre vyraďovania prekypujúcou radosťou z nového objatia medzi mladými a staršími! A o toto dnes prosím Pána, o toto objatie!

Preklad: Slovenská redakcia VR 

Zdroj: www.radiovaticana.va 11. 03. 2015