Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Ukončili sme cyklus katechéz o Cirkvi. Poďakujme sa Pánovi, že nám doprial kráčať po tejto ceste a odhaliť pri tom krásu a zodpovednosť vyplývajúcu z príslušnosti k Cirkvi, z toho, že sme Cirkvou, my všetci.

Teraz začíname nový úsek, nový cyklus, ktorého témou bude rodina, a ktorý sa začlení do tohto prechodného obdobia medzi dvoma synodálnymi zhromaždeniami, venovanými tejto veľmi dôležitej skutočnosti. Preto, skôr ako sa začneme venovať rozličným aspektom rodinného života, chcel by som dnes vychádzať práve zo synodálneho zhromaždenia, konaného v októbri, ktorého témou boli «pastoračné výzvy vzhľadom na rodinu v kontexte novej evanjelizácie». Je dôležité pripomenúť si, ako sa táto synoda konala a čo priniesla. Ako prebiehala a čo priniesla.

Počas synody masmédiá vykonávali svoju prácu – s veľkým očakávaním a veľkou pozornosťou – a ďakujeme im, pretože tak konali až v prehojnej miere. Vyšlo mnoho správ, vďaka! Bolo to umožnené zásluhou Tlačového strediska, ktoré denne usporadúvalo brífing. Avšak často bol pohľad médií prezentovaný tak trochu spôsobom prehľadu športových či politických správ: často sa hovorilo o dvoch táboroch, «za» a «proti», o konzervatívcoch, pokrokových, atď. Dnes by som chcel porozprávať, čím bola táto synoda.

Predovšetkým som synodálnych otcov požiadal, aby hovorili s priamosťou a načúvali s pokorou, aby povedali všetko, čo mali na srdci, a s odvahou. Na synode nebola akási predbežná cenzúra. Nebola. Každý mohol, ba viac, musel povedať to, čo mal na srdci, to, čo si úprimne myslel. - «Ale, otče, toto vyvolá diskusie.» - Je to pravda, počuli sme ako diskutovali apoštoli. Text nám hovorí: «Dostali sa do sporu a nie malej hádky» (Sk 15,2). Nuž, apoštoli zvyšovali vzájomne na seba hlas, to áno! Pretože hľadali Božiu vôľu v súvislosti s pohanmi, či títo mohli vstúpiť do Cirkvi alebo nie. Bola to nová vec. Zakaždým, keď sa hľadá Božia vôľa v synodálnom zhromaždení, sú tam rôzne pohľady a diskusia, a to nie je zlé! Nech sa to vždy deje s pokorou a v duchu služby zhromaždeniu bratov. Avšak nedobrou vecou by bola predchádzajúca cenzúra. Nie, nie, každý mal povedať to, čo si myslel.

Po úvodnej relácii kardinála Erdő nasledoval prvý kľúčový moment, v ktorom všetci otcovia mohli hovoriť a všetci načúvali. Ten postoj načúvania, ktorí zaujali otcovia, bol povzbudivý. Bol to moment veľkej slobody, v ktorej každý predniesol svoju myšlienku s paréziou [priamosťou] a dôverou. Ako základ týchto vstupov slúžilo „Instrumentum laboris“, ovocie predchádzajúcej konzultácie celej Cirkvi. Tu je na mieste poďakovať sekretariátu synody za množstvo vykonanej práce, či už pred zhromaždením alebo počas neho. Boli naozaj znamenití.

Nijaký príspevok nespochybnil základné pravdy o sviatosti manželstva, nijaký príspevok. Čiže nerozlučnosť, jednotu, vernosť a otvorenosť voči životu (porov. Gaudium et spes 48; CIC 1055-1056). Toto zostalo nedotknuté.

Všetky príspevky boli zozbierané, a tak sme došli k druhému momentu, a síce k náčrtu, ktorý má názov Relácia po diskusii. Aj túto Reláciu vypracoval kardinál Erdő, a bola rozdelená do troch bodov: načúvanie kontextu a výzvam rodiny; pohľad upretý na Krista a na evanjelium rodiny; konfrontácia s pastoračnými perspektívami. Nad týmto prvým zhrňujúcim návrhom sa uskutočnila diskusia v skupinách, čo bol tretí moment. Skupiny boli ako vždy rozdelené podľa jazykov, pretože takto je to lepšie, lepšie sa komunikuje: po taliansky, anglicky, španielsky a francúzsky. Každá skupina na záver svojej práce predstavila pripomienky a všetky skupinové pripomienky boli ihneď publikované. Všetko bolo k dispozícii, s transparentnosťou, aby sa vedelo, čo sa deje.

V tom bode – čo je štvrtý moment – komisia preskúmala všetky podnety, ktoré vyšli z jazykových skupín a vytvorila Záverečnú reláciu, ktorá sa pridržiavala predošlej schémy – načúvanie realite, pohľad na evanjelium a pastoračné úsilie – ale v snahe zohľadniť ovocie diskusií v skupinách. Ako zakaždým, bolo odsúhlasené aj Záverečné posolstvo synody, kratšie a podané jednoduchším jazykom než Relácia.

Takýto bol postup synodálneho zhromaždenia. Niektorí z vás sa ma môžu opýtať: «Ale, otče, a hádali sa synodálni otcovia?» No, neviem, či sa hádali, ale že hovorili silným hlasom, to veru áno! A toto je sloboda, práve tá sloboda, ktorá je v Cirkvi. Všetko sa uskutočnilo «cum Petro et sub Petro», teda v prítomnosti pápeža, ktorý je pre všetkých zárukou slobody a dôvery, a zárukou pravovernosti. Na záver som vo svojom príspevku poskytol súhrnný pohľad na synodálnu skúsenosť.

Takže oficiálne dokumenty, ktoré vyšli zo synody, sú tri: Záverečné posolstvo, Záverečná relácia a záverečný príhovor pápeža. Iné nie sú.

Záverečná relácia, ktorá bola cieľovým bodom celej reflexie, počnúc tou v diecézach až do daného momentu, bola teraz – včera – publikovaná, a bude rozposlaná biskupským konferenciám, ktoré o nej budú diskutovať vzhľadom na nadchádzajúce riadne synodálne zhromaždenie v októbri 2015. Povedal som, že včera bola publikovaná: bola zverejnená už prv, avšak včera vyšla spolu s otázkami, určenými pre biskupské konferencie, a stáva sa tak Lineamentami pre nadchádzajúcu synodu.

Musíme si uvedomiť, že synoda nie je parlament, kde sa zídu zástupcovia tej cirkvi, tamtej cirkvi, či onej cirkvi... Nie, nie je to tak. Sú tam zástupcovia, to áno, avšak štruktúra nie je parlamentná. Je celkom odlišná. Synoda je chránený priestor, aby Duch Svätý mohol konať. Nebol to stret medzi jednotlivými tábormi, tak ako v parlamente – a v parlamente je to legitímne –, ale vzájomné konfrontovanie sa medzi biskupmi, ktoré prišlo na rad po dlhej prípravnej práci a ktoré bude teraz pokračovať v ďalšej práci pre dobro rodín, Cirkvi a spoločnosti. Je to proces, je to riadny synodálny postup. Teraz sa táto Relácia vracia do miestnych cirkví a v týchto cirkvách ďalej pokračuje práca modlitby, uvažovania a bratskej diskusie za účelom prípravy budúceho synodálneho zhromaždenia.

Toto je Biskupská synoda. Zverme ju ochrane Panny Márie, našej Matky. Ona nech nám pomáha nasledovať Božiu vôľu prijímaním pastoračných rozhodnutí, ktoré viac a lepšie pomôžu rodinám. Prosím vás, aby ste tento synodálny proces až do nastávajúcej synody sprevádzali modlitbou. Nech nás Pán osvieti, nech nás vedie k zrelosti toho, čo máme povedať všetkým cirkvám ako synoda. A vaša modlitba za to je dôležitá. Ďakujem.

Preklad: Agnes Jenčíková CJ

Zdroj: www.tkkbs.sk 10. 12. 2014