Metóda Västerås

 

Metóda Västerås
 
 
Od šesťdesiatych rokov minulého storočia je známa metóda rozhovoru nad písmom, ktorá je pomenovaná podľa švédskeho mesta Västerås (čítaj festeras), kde sa vyvinula a bola používaná. Hodí sa skorej pre malé skupiny účastníkov. Prítomnosť teologicky školeného moderátora nie je nutná. Stačí, keď sa jeden z účastníkov pripraví tak, aby mohol priebeh rozhovoru viesť.
 
Priebeh
Skôr než si účastníci začnú vymieňať názory na biblický text, pokúsia sa do neho vniknúť pomocou znakov alebo symbolov. Je k tomu potrebné, aby mal každý pred sebou text. (Bibliu alebo kópiu textu). Ukázalo sa že je veľmi dobré rozdeliť text na menšie časti – na čo najmenšie odseky, ktoré ešte dávajú zmysel. Najprv si účastníci pozorne prečítajú text a uvažujú o ňom každý sám. Používajú pritom tri nasledujúce symboly:
  • otáznik ?
  • výkričník !
  • šípku →
K miestam, ktorým nerozumeli, ktoré sú nejasné a vedú k otázkam napíšu na okraj textu otáznik. Výkričník sa píše k miestam, na ktorých čitateľ dospel k dôležitému poznatku. Niektorí ľudia si tam nakreslia malú sviečku aby naznačili že tam im zapálilo. Šípka na okraji znamená, že sa niekto z účastníkov cíti osobne oslovený, zasiahnutý na dôležitom mieste (existenciálne). Zjednodušene by sa dalo povedať výkričník sa týka rozumu, šípka smeruje do srdca. Otáznik sa týka obidvoch.
Po súkromnej úvahe účastníci preberajú text spoločne, verš za veršom. Moderátor najskôr poprosí tých, ktorí si nepripísali nijaký znak, aby povedali aké dôvody ich k tomu viedli. Ostatní sa potom vyjadrujú k svojim symbolom. Najskôr k otáznikom, potom k výkričníkom. Moderátor sa snaží povzbudiť účastníkov, aby sa vyjadrili aj k miestam so šípkou, avšak nikto k tomu nesmie byť nútený. Všetkým musí byť ponechaná sloboda, aby sa rozhodli čo iným povedia. O „správnosti“ týchto vyjadrení (šípkových) by sa nemalo diskutovať.
 
 
Zhodnotenie
 
Metóda Västerås je veľmi jednoduchá, a preto je prístupná každému. Je zvlášť vhodná na tých stretnutiach, kde chceme aby sa zapojili všetci účastníci. Pretože obyčajne pripisujú jednotliví účastníci tieto tri symboly na úplne odlišné miesta, rozvinie sa celkom spontánne živá výmena názorov. Moderátor zasahuje iba keď rozhovor viazne, alebo je treba uviesť ďalšie informácie. Tieto zásahy by mali byť vždy veľmi obozretné. Rola moderátora sa prevažne obmedzuje na riadenie rozhovoru, môže sa v nej teda vystriedať každý člen skupiny.
 
Nedá sa vyhnúť tomu, že pri nedostatku teologických vedomostí zostanú niektoré otázky nevyriešené. Iné nebezpečenstvo spočíva v tom, že pohotoví „rečníci“ iných poúčajú a „poznajú“ odpoveď na všetky otázky dokonca aj na existenciálne problémy. V takýchto prípadoch je pomerne ťažké zapojiť všetkých do rozhovoru a dostať sa do hlbšej roviny rozhovoru nad písmom.
 
(Spracované podľa: Anneliese Hechtová: Přístupy k Bibli, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 1997)
  • prečítané 5x

Videá