Metóda Bludesch

 

Metóda Bludesch
 
 
Táto metóda sa nazýva podľa obce Bludesch vo Vorarlbergu, kde ju po prvý raz použili v roku 1984. Od tých čias sa šírila predovšetkým v niektorých rakúskych diecézach, v SRN je naopak pomerne málo známa. Táto metóda je vhodná pre dospelých i mladých ľudí bez teologického vzdelania. Jediným predpokladom je schopnosť a ochota vyjadriť svoje myšlienky aj písomne. Tieto písomné prejavy majú byť prostým pozorovaním textu a vyjadrením osobných dojmov. Úloha moderátora sa obmedzuje na usporiadaný priebeh rozhovoru o Biblii. Vo vedení skupiny sa môžu jednotliví účastníci striedať. Ak je to možné mal by sa moderátor vopred oboznámiť s textom a jeho úskaliami.
 
  1. Moderátor zaháji stretnutie krátkou osobnou modlitbou.
  2. Niektorý z účastníkov pomaly a zreteľne prečíta vopred vybraný text tak, aby ho mohli všetci sledovať. Text počúvame, nečítame ho zároveň s lektorom.
  3. Osobná práca s textom pokračuje v tichosti. Každý má pred sebou text a pokúša sa písomne odpovedať na nasledujúcich päť otázok. Táto časť trvá približne pol hodiny: 
  • Čo je hlavnou myšlienkou textu?
  • Čomu nerozumiem?
  • Aké súvislosti ma tam zaujali?
  • S čím sa stotožňujem? /čo mám problém prijať?/
  • Čo konkrétne môžem? /mám urobiť?/
  1. Nasleduje spoločná výmena názorov, každý (kto chce) prečíta odpovede na jednotlivé otázky (výmena názorov sa týka vždy len jednej otázky). Dôležité je pozorné počúvanie aby sme spoločne spoznali, čo chce Boží Duch povedať. Výmena názorov by sa nemala zvrhnúť na diskusiu alebo mnohovravnosť. Ide teda skôr o objasnenie postojov.
  2. Po výmene názorov sa môžeme ešte raz zaoberať podstatou spracovaného textu, pomocou meditácie nad obrazom, či diapozitívom. V tichu strávime dve-tri minúty.
  3. Zakončíme (spoločnou) modlitbou alebo piesňou. Najlepšie sa osvedčila doba trvania stretnutia asi jeden a pol hodiny.
 
Poznámky k piatim otázkam
Prvá otázka núti k uvažovaniu nad podstatou, nad vlastným posolstvom textu a zabraňuje, aby sme sa hneď na začiatku nechali odviesť od podstaty ťažšie pochopiteľnými časťami, ktoré spravidla majú vedľajší význam. Pokým sa dá, môžeme posolstvo textu vyjadriť jednou vetou, ktorá by mohla byť nadpisom.
 
Druhá otázka vyzýva k starostlivému čítaniu a zabraňuje rýchlemu povrchnému čítaniu, ktoré si nevšíma podnet textu. (porov. metóda Västerås).
 
Úplný význam textu sa objavuje až keď zohľadním užšie a širšie súvislosti. Nato upozorňuje tretia otázka. Preto je vždy potrebné pýtať sa: Čo textu bezprostredne predchádza, a čo za ním nasleduje? Kde v Biblii nájdeme porovnateľné texty? Kde ešte sa v Biblii vyskytujú kľúčové slová k textu? (pomáhajú nám pritom údaje o paralelných miestach pod čiarou, prípadne konkordancie).
 
Štvrtá otázka sa zameriava na cit, a nie na rozum (podobne ako druhá otázka). Je potrebné účastníkov povzbudiť, aby otvorene vyjadrili svoje (spontánne) pocity súhlasu či odmietania, namiesto toho, aby ich potlačili na základe nesprávne pochopenej úcty pred posvätným textom.
 
Text nám nemá sprostredkovať len nové poznatky, má predovšetkým ovplyvňovať naše konanie. Piata otázka nám poukazuje na praktické dôsledky, na súlad medzi poznaním a konaním.
 
Poznámky pre moderátora
Pomôckou pre moderátora môže byť niekoľko pokynov získaných z praxe:
Čo sa týka hlavného posolstva textu, sa účastníci často zhodnú. Je to prejav Ducha (dokážeme porozumieť textu) a spoločenstva (sme pospolu). Zároveň sa posilní sebadôvera účastníkov, že aj samy dokážu niečo sami v Biblii nájsť a aspoň trochu porozumieť.
Pri druhej otázke sa väčšinou nájdu veriaci, ktorí „všetkému rozumejú“. Až prostredníctvom otázok ostatných sa učia čítať Písmo starostlivejšie a pozornejšie. Niekedy môžu účastníci alebo moderátor poznať vysvetlenie ťažšie zrozumiteľných miest na základe svojich skúseností, či vedomostí, poprípade pomôžu poznámky pod čiarou. V ostatných prípadoch sa odporúča napísať si otázky a pri vhodnej príležitosti sa opýtať toho, kto na ne dokáže odpovedať (kňaza, alebo iného odborníka). Okrem toho je dôležité, podobne ako vo vzťahoch medzi ľuďmi, nechať občas niečo nezodpovedané: Božie slovo sa nám môže vyjasniť časom.
Keď hľadáme súvislosti (otázka tri), vybavia sa nám spomienky a asociácie na miesta, ktoré sme už dávnejšie zo Svätého písma počuli. Nie zriedka si spomenieme na dávno zabudnuté čítania z nedeľnej bohoslužby. Rôzni účastníci môžu pritom nazhromaždiť bohatstvo, ktoré ďaleko presahuje to, čo by mohol nazhromaždiť jednotlivec.
Štvrtá otázka umožní niektorým účastníkom po prvý krát priznať svoj zápas s Božím slovom. Súčasne zameriava náš pohľad na to, čo od nás Biblia žiada (a z čoho sme tak často vzdialení) a vedie tak k očistnému sebapoznaniu.
K piatej otázke: „Ak ťa text nezmení, nečítal si ho.“ (G. Soares-Prabhu). Naša ochota pozorne počúvať Boha sa prejavuje v tom, že veľmi konkrétne zmeníme svoj život. Nemusí ísť nutne o „premenu“ môže to znamenať aj posilnenie dôvery, sily, alebo radosti.
 
Metóda Bludesch podporuje pomocou písomnej fázy intenzívnejšiu osobnejšiu prácu s biblickým textom, skôr než príde k vzájomnej výmene názorov. V tom spočíva jej zvláštnosť a sila. Zároveň sa tak vyhneme nebezpečenstvu povrchného mudrovania o texte.
Mnohí môžu mať určité problémy pol hodinu pracovať s textom v tichosti a tiež písomným vyjadrením. Často je to však otázka cviku a návyku.
Túto metódu možno uplatniť ako doplnok metódy siedmych krokov. Striedanie oboch metód prináša dobré výsledky. Nemali by sa však kombinovať jedno s druhým.
 
(Spracované podľa: Anneliese Hechtová: Přístupy k Bibli, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 1997)
  • prečítané 2x

Videá