Metóda LEANAPAS

METÓDA LEANAPAS
(LEktúra, ANalýza, APlikácia, ASimilácia)
 
 
1. Úvodná modlitba
Rozjímanie začíname úvodnou modlitbou, v ktorej sa chceme otvoriť Božiemu pôsobeniu. Výborná je improvizovaná modlitba, vlastnými slovami alebo myšlienkami. Inokedy sa odporúča známa modlitba, zvlášť vzťahujúca sa k Duchu Svätému.
Nie je správne začínať rozjímanie vždy tou istou modlitbou. Taká modlitba skôr uspáva, než pripravuje na rozjímanie.
 
2. Lektúra
Po úvodnej modlitbe začína Lektúra - čítanie. Lektúra je slovo latinského pôvodu a znamená čítanie. Prečítame si celý text, ktorý chceme rozjímať, ďalej výklad alebo myšlienku, ktorá má súvislosť s citátom, a napokon modlitbu.  Je dobré čítať biblický text s ceruzkou v ruke a podčiarkujeme si slová, výrazy alebo poprípade časť vety, ktorá nás zvlášť zaujala, oslovila a vnímame v nej Božej dotyk.
Po prečítaní celého textu si znovu pripomenieme podčiarknuté miesta či podčiarknuté slová a najdôležitejšie z nich si očíslujeme. Nad nimi chceme rozjímať. Pôjde niekedy o tri inokedy o päť výrazov. Očíslovaním najzaujímavejších miest v texte sme skončili lektúru.
 
3. Analýza
Analýza všeobecne znamená rozbor javu alebo myšlienky. Po lektúre prechádzame do myšlienkového rozboru slov alebo výrazov alebo viet, ktoré sme si v lektúre podčiarkli a očíslovali.
Pri analýze dodržujeme tento postup:
Čítame znovu veľmi pozorne text od začiatku, zastavujeme sa a premýšľame o ňom s vedomím, že ide o Božie slovo, ktoré je „účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.“ (Heb 4,12)
Myšlienky, ktoré nám prichádzjú na um, si zaznamenávame do zošita. Nesnažíme sa pritom, aby zaznamenané myšlienky na seba nadväzovali a vytvorili uhladenú slohovú prácu. Môže ísť len o začiatok myšlienky, nedokončené vety, ktorým rozumieme len my sami.
Zapisovanie myšlienok pri rozjímaní je pomôcka, ktorá podporuje rozjímanie a často môže uchrániť od roztržitosti, povrchného premýšľania prípadne i zaspania. Písanie je výdatnou podporou nášho premýšľania.
Okrem toho pero v ruke znamená, že sme odhodlaní venovať sa rozjímaniu. Bez pera by mohlo rozjímanie spovrchnieť. Proces rozjímania sa písaním prehlbuje, reguluje, spresňuje. Písaná analýza je bohatšia, dôkladnejšia a trvalejšia než iba rozjímaná.
Často sú myšlienky, ktoré nám v analýze napadajú, ľahučké ako vánok. Inokedy sa však prídu myšlienky, ktoré majú väčšiu váhu a hlboko sa zakotvia v našom srdci. Len Duch Svätý dokáže niektorú myšlienku urobiť takou intenzívnou, že sa pre nás stane veľkým svetlom a darom pochopenia, poznania a múdrosti. Ak Božie slovo takýmto spôsobom vstúpi do nášho vnútra, mali by sme pri tomto oslovení zotrvať a nechať toto slovo v nás dozrieť. Pri takomto obdarení chvíľu pobudnime. Je to osobné vnútorné Božie slovo, ktoré je schopné dotknúť sa základov našej duše. Niekedy nás vnútorne Božie slovo natoľko osloví, že sa cítime schopní vnútorne odpovedať, a tým sa vytvorí situácia vnútorného rozhovoru medzi nami a Pánom ako medzi priateľom a priateľom. Odpovedáme tomu, ktorý nás oslovil. Odpovedáme v pokore a láske. Tešíme sa , že vonkajšie podčiarknuté alebo očíslované slovo sa stalo vnútorným. Nebráňme sa tomu, pretože takáto modlitba je najkrajším záverom analýzy.
 
4. Aplikácia
Aplikácia znamená uplatnenie, použitie myšlienok, ktoré sme prijali v analýze a ktoré majú ovplyvniť naše myslenie a náš život.
Pri aplikácii postupujeme nasledovne:
Všetky myšlienky, ktoré sme si zaznamenali pri analýze, sa snažíme premietať jednu po druhej do svojho minulého života. Dve hľadiská tu musíme zvlášť  zdôrazniť: "všetky" a do svojho "minulého života".
Postupne teda tieto myšlienky konfrontujeme so svojím minulým životom a síce tak, že si vybavíme v pamäti, ako sme mnohé poznatky v minulosti chápali, ako sme ich rešpektovali a nakoniec ich uplatňovali. Snažíme sa spomenúť si na konkrétne situácie, ktoré sa odohrali v našom živote, a predstavujeme si, ako by mal náš život vyzerať podľa poznatkov dnešného rozjímania.
Minulosťou sa zaoberáme len preto, aby sme znovu ju videli Božími očami a mohli lepšie žiť podľa jeho predstáv. Minulosť už nemôžeme ovplyvniť, tú môžeme zveriť iba do Božieho milosrdenstva. Nahliadnuť do svojej minulosti a pozrieť sa na ňu Božím pohľadom nemusí byť pre niekoho príjemné, ale pre život s Bohom je taká sebareflexia nevyhnutná.
I napriek tomu, že pri aplikácii sa takouto sebareflexiou dostávame do citlivej oblasti svojho života, mali by sme si celú aplikáciu zaznamenávať.
Môžeme zároveň povedať, že myšlienková práca v aplikácii je ľahšia než v analýze, pretože v aplikácii sa zaoberáme konkrétnymi situáciami života v našej minulosti, na čo nie sú potrebné nijaké ťažké myšlienkové konštrukcie. Stačí na to pamäť, predstavivosť a trocha úsudku a úprimnosti vôle.
 
5. Asimilácia
Asimilácia môžeme preložiť ako pripodobnenie alebo napodobňovanie. V tejto časti rozjímania sa snažíme na základe analýzy textu a aplikácie na náš život v minulosti pripodobniť Pánovi Ježišovi, ktorý nás neustále vyzýva Nasledujte ma!
Ako postupujeme pri asimilácii?
Dôležité sú tieto tri zásady:
            1. Na asimiláciu si vyberiem iba jednu myšlienku z tých, ktoré sme preberali v aplikácii. 
            2. Túto jedinú myšlienku vkladáme celkom konkrétnym spôsobom do svojej budúcnosti.
            3. Asimiláciu konáme v neprestajnom rozhovore s Ježišom.
 
Ak niektorú z týchto zásad asimilácie vynecháme, rozjímanie nesplní svoj účel. Z toho, čo bolo zatiaľ o asimiláciu povedané, jasne vyplýva, že okrem činnosti pamäti, predstavivosti a rozumu tu nastupuje tiež vôľa. Naša vôľa potrebuje silnú motiváciu, ktorá ju má pri našom rozjímaní zabezpečiť asimilácie.
Aplikácia utvárala motívy na konkrétnom živote v našej minulosti, ale možno zostali v abstraktnej forme a teda by nemuseli formovať náš budúci život, a preto je nutné konkrétne pripodobnenie sa Kristovi, teda opustiť aplikáciu s pohľadom na minulý život a obrátiť pozornosť na život v budúcnosti.
Ak sa nám pri aplikácii podarilo vidieť svoj život v minulosti na úplne konkrétnych situáciách, nebude pre nás asi ťažké preniesť sa pri asimilácii do budúcnosti a na rovine konkrétnych situácií vedieť predvídať nové situácie v budúcom živote.
Je úplne zbytočné sa zaoberať budúcnosťou v nejakých abstraktných predsavzatiach typu: "budem lepší". Aby naša asimilácia bola účinná, je nutné do svojej modlitby vložiť len jednu myšlienku pre budúci život, tú chceme asimilovať do svojho životného programu. Je dokonca vhodné, aby sme sa touto myšlienkou nezaoberali len jeden deň, ale napríklad celý týždeň, aby sa v nás hlboko zakorenila. Božie slovo je nutné žiť, nielen rozjímať.
Aby sme nepodľahli pokušeniu vybrať si pri asimilácii myšlienku, ktorá by vyžadovala najmenej námahy pri uplatňovaní v našom živote, je nevyhnutné dodržať tretiu zásadu: vkladať ju do neustáleho rozhovoru s Pánom. To znamená, že sa s Ježišom v modlitbe radím (sv. Bonaventúra to označuje ako "Consilium"), s Ježišom situáciu posudzujem ("iudicium") a túžim s Ježišom toto jedno asimilovať do svojho budúceho života ("desiderium").
Ježiš má byť živým a skutočným partnerom takéhoto rozhovoru. Mnohí kresťania síce našli v Kristovi svojho záchrancu, ale neuznali ho ešte za Pána a vládcu vo svojom živote. Tento rozhovor sa má niesť v duchu túžby vzdať sa svojho "ja" a snahy vládnuť a vydať všetko Pánovi. V asimilácii sa chceme teda vyhnúť takémuto nedostatočnému vzťahu ku Kristovi.
Čím vrúcnejšie je modlitebné stretnutie s Ježišom v asimilácii, tým viac rastie naše priateľstvo s ním a tým viac sme uchvátení krásou Ježišovej povahy. Pri rozhovore s Ježišom v asimilácii nie je potreba mať veľa myšlienok, ale je potrebné mať veľa lásky ku Kristovi. Sv. Františkovi z Assisi stačila na celú noc iba jediná veta: "Môj Boh je moje všetko!"
Záver asimilácie si opäť zaznamenáme. Môže to byť prosba o zmenu zmýšľania alebo chápania či určitého postoja. Z nášho rozhovoru s Ježišom môže napríklad vyplynúť nový zámer: zvládnuť svoj vzťah k nejakému konkrétnemu človeku
Keď si nakoniec ujasníme záver asimilácie, potom asi zistíme, že sa naše rozjímanie dá vyjadriť jednou vetou alebo dokonca jedným výrazom, ktorý môže znieť napríklad: obrátenie srdca alebo vďačnosť Bohu alebo pozornosť k blížnym alebo všetko pre teba, Pane atď. Táto veta bude vyjadrovať naše rozhodnutie prežívať v tomto slove celý nasledujúci deň. Preto je dobré si túto vetu či výraz napísať do zošita tlačeným písmom a počas dňa sa k nemu vracať.
 
6. Záverečná modlitba
Záverečná modlitba môže byť improvizovaná alebo použijeme nejaký vzor modlitby. Mala by však obsahovať prejav vďačnosti Pánovi za slovo, ktoré nám zveril. Touto modlitbou zakončíme svoje rozjímanie.
 
Táto metóda je vhodná pre začiatočníkov.
 
(Spracované podľa: Jozef Vrablec: Viete meditovať? Vydavateľstvo Akcent Bratislava 1992 1997)

Videá