Drahí bratia a sestry!

Zvyčajná stredajšia generálna audiencia je dnes prežiarená veľkonočnou radosťou. Práve v týchto dňoch Cirkev slávi tajomstvo vzkriesenia a raduje sa zo správy o Kristovom víťazstve nad zlom a smrťou. Je to radosť, ktorá trvá nielen počas Veľkonočnej oktávy, ale celých 50 dní – až do slávnosti Zoslania Ducha Svätého. Po plači a zdesení Veľkého piatku, po tichom očakávaní Bielej soboty, prichádza radostná zvesť: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi!“ (Lk 24,34). Táto správa je v dejinách sveta prototypom všetkých dobrých zvestí, je to „evanjelium“ ohlasované a odovzdávané celé stáročia – z generácie na generáciu. Kristova Pascha je najvyšším a neprekonateľným dielom Božej moci. Je to úplne výnimočná udalosť; najkrajšie, zrelé ovocie „Božieho tajomstva“. Je to dielo tak výnimočné, že ho nemožno úplne vyrozprávať, pretože jeho rozmery presahujú naše ľudské schopnosti poznania a skúmania. Napriek tomu je to dielo skutočné, „historické“, doložené svedectvami a zdokumentované. Je to udalosť, na ktorej sa zakladá celá naša viera. Je hlavným obsahom toho, v čo veríme a dôvodom, pre ktorý veríme.

Nový zákon neopisuje Ježišovo vzkriesenie v momente jeho uskutočnenia. Podáva nám len svedectvá tých, ktorí sa s Ježišom osobne stretli po tom, ako vstal z mŕtvych. Tri synoptické evanjeliá nám hovoria, že táto zvesť – „Vstal zmŕtvych!“ – je na začiatku ohlásená prostredníctvom niekoľkých anjelov. Je to teda zvesť, ktorá má svoj pôvod v Bohu; avšak Boh ju hneď zveruje svojim „poslom“, aby ju odovzdali ostatným. A tak títo istí anjeli pozývajú ženy, ktoré prišli ráno k hrobu, aby hneď šli a povedali apoštolom: „Vstal z mŕtvych, a hľa, ide pred vami do Galiley, tam ho uvidíte“ (Mt 28,7). Týmto spôsobom, cez ženy z evanjelia, Boží odkaz prichádza ku všetkým a ku každému jednotlivo – aby ho potom verne a s odvahou odovzdali ďalej: aby odovzdali rovnakú správu: krásnu, šťastnú a plnú radosti.

Áno, drahí priatelia, celá naša viera sa zakladá na neúnavnom a vernom odovzdávaní tejto „dobrej zvesti“. A my dnes chceme Bohu vyjadriť našu veľkú vďačnosť za nespočetné zástupy veriacich v Krista, ktoré nás predišli počas stáročí: za to, že zachovali svoje hlavné poslanie – ohlasovať evanjelium, ktoré prijali. Dobrá zvesť Veľkej noci si teda vyžaduje prácu nadšených a odvážnych svedkov. Každý Kristov učeník, každý jeden z nás, je povolaný k tomu, aby sa stal svedkom. Toto je presné, náročné a vznešené poslanie, ktoré máme od Vzkrieseného Pána. „Zvesť“ o novom živote v Kristovi sa musí zrkadliť v živote každého kresťana, musí byť živá a činná v každom, kto ju uchováva, musí byť schopná premeniť jeho srdce, ba celú jeho existenciu. Táto zvesť je živá predovšetkým vďaka tomu, že jej živou a oživujúcou dušou je sám Kristus. Pripomína nám to svätý Marek na konci svojho evanjelia, keď píše, že apoštoli „sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali“ (Mk 16,20).

Príbeh apoštolov je aj naším vlastným; je príbehom každého veriaceho, každého učeníka, ktorý sa stáva „ohlasovateľom“. Aj my veríme, že Pán, tak dnes ako v minulosti, koná vo svojich svedkoch. Toto je fakt, ktorý spoznávame zakaždým, keď vidíme klíčiť zárodky opravdivého a trvalého pokoja, ktorý sa rodí tam, kde sú práca a príklad kresťanov i všetkých ľudí dobrej vôle oživované úctou k spravodlivosti, trpezlivým dialógom, presvedčivou úctou k druhým, nestrannosťou, osobnou i spoločnou obetavosťou. Vo svete, bohužiaľ, vidíme aj veľké utrpenie a mnohé nedorozumenia. Slávenie Veľkonočného tajomstva, radostná kontemplácia vzkrieseného Krista, ktorý víťazí nad hriechom a smrťou silou Božej lásky, je výbornou príležitosťou na to, aby sme znovu objavili a presvedčivejšie vyznali našu dôveru vo vzkrieseného Pána, ktorý sprevádza svedkov svojho Slova, konajúc spolu s nimi zázraky. Až vtedy budeme naozaj a úplne svedkami Vzkrieseného Krista, keď dovolíme, aby cez nás presvital zázrak jeho lásky; keď v našich slovách, ale aj v našich gestách, v plnej zhode s evanjeliom, bude možné rozpoznať hlas a ruky samého Ježiša.

Pán nás teda posiela všade ako svojich svedkov. Môžeme nimi ale byť len vo vzťahu k veľkonočnej skúsenosti a počínajúc od nej: od tej skúsenosti, ktorú Mária Magdaléna vyslovuje vo svojom zvestovaní apoštolom: „Videla som Pána“ (Jn 20,18). V tomto osobnom stretnutí so Zmŕtvychvstalým sa nachádza nezničiteľný základ a podstatný obsah našej viery, čerstvý a nevyčerpateľný prameň našej nádeje, horlivý dynamizmus našej dobročinnej lásky. Vďaka tomuto stretnutiu bude aj náš kresťanský život v plnom súzvuku so zvesťou: „Kristus Pán naozaj vstal z mŕtvych.“ Nechajme sa preto získať čarom Kristovho vzkriesenia. Nech nás Panna Mária sprevádza svojou ochranou a nech nám pomôže naplno vychutnať Veľkonočnú radosť, aby sme ju vedeli zvestovať všetkým našim bratom. Ešte raz, požehnanú Veľkú noc všetkým!

Vatikán 7. apríla 2010, RV

Zdroj: TKKBS