Drahí bratia a sestry,

práve dnes začínajú adventné dni, ktoré nás už bezprostredne pripravujú na Narodenie Pána. Sme vo vianočnej novéne, v ktorej sa v mnohých kresťanských spoločenstvách slávia liturgie bohaté na biblické texty, ktoré majú spoločný cieľ živiť očakávanie narodenia Spasiteľa. Skutočne celá Cirkev sústreďuje svoj pohľad viery na tento už blízky sviatok, pričom sa ako po každý rok snaží naladiť, aby sa pripojila k radostnému spevu anjelov, ktorí uprostred noci ohlasujú pastierom mimoriadnu udalosť narodenia Vykupiteľa a pozývajú ich kráčať do betlehemskej jaskyne. Tam leží Emanuel, Stvoriteľ, ktorý sa stal stvorením, zavinutý do plienok a uložený v chudobných jasliach."

Svätý Otec ďalej poukázal na všeľudský charakter Vianoc. Aj ten, kto sa nehlási k viere, každoročne vníma intímnu atmosféru tohto kresťanského sviatku. „Je to sviatok, ktorý spieva o dare života. Narodenie dieťaťa by malo byť vždy udalosťou, ktorá prináša radosť. Objatie novorodeniatka vzbudzuje za normálnych okolností city pozornosti a opatery, pohnutia a nežnosti. Vianoce sú stretnutím s novorodeniatkom, ktoré mraučí v biednej jaskyni. Keď kontemplujeme nad jasličkami, ako nemyslieť na toľké deti, ktoré ešte i dnes prichádzajú na svet vo veľkej chudobe, v mnohých oblastiach sveta? Ako nemyslieť na novorodencov neprijatých a odmietnutých, na tých, ktorí nedokážu prežiť pre nedostatok starostlivosti a pozornosti? Ako nemyslieť i na rodiny, ktoré by si priali radosť z dieťaťa, no táto ich túžba nenachádza naplnenie?

Pod tlakom hedonistického konzumizmu sú Vianoce žiaľ vystavené riziku, že stratia svoj duchovný význam ich zredukovaním na čisto komerčnú príležitosť nákupov a výmeny tovarov! V skutočnosti však ťažkosti, neistota, i samotná ekonomická kríza, ktorú v týchto mesiacoch zažíva toľko rodín a ktorá sa týka celého ľudstva, môžu byť podnetom na znovuobjavenie čara jednoduchosti, priateľstva a solidarity, typicky vianočných hodnôt. Vianoce zbavené konzumistického a materialistického pozlátka sa môžu stať príležitosťou na prijatie, ako osobného daru, posolstva nádeje, ktoré vyžaruje z tajomstva Kristovho narodenia."

„Toto všetko však ešte nestačí na prijatie Vianoc v ich plnej hodnote", povedal ďalej Benedikt XVI. Hĺbku vianočného tajomstva ako ústrednej udalosti dejín pápež ilustroval nasledovným citátom z vianočnej homílie sv. Leva Veľkého: «Veseľme sa v Pánovi, drahí moji, a otvorme svoje srdcia najčistejšej radosti. Pretože nadišiel deň, ktorý pre nás znamená nové vykúpenie, dávnu prípravu, večné šťastie. V opakujúcom sa ročnom cykle sa totiž pre nás obnovuje vznešené tajomstvo nášho vykúpenia, prisľúbené na počiatku a naplnené na konci čias, ktoré bude trvať bez konca.» (Homília XXII.) Túto myšlienku ďalej Svätý Otec doložil citátmi z listov sv. Pavla Galaťanom a Rimanom a najmä z Evanjelia sv. Jána:

„Je to predovšetkým sv. Ján, v Prológu štvrtého evanjelia, ktorý hlboko medituje nad tajomstvom Vtelenia. Preto Prológ tvorí súčasť liturgie Vianoc už od najstarších čias. V ňom sa totiž nachádza najautentickejšie vyjadrenie a najhlbšia syntéza tohto sviatku a základu jeho radosti. Sv. Ján píše: «A slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.» (Jn 1,14) Na Vianoce sa teda neobmedzujeme iba na pripomienku narodenia veľkej osobnosti, neoslavujeme jednoducho a abstraktne tajomstvo ľudského narodenia alebo vo všeobecnosti tajomstvo života; tým menej oslavujeme iba začiatok nového ročného obdobia. Na Vianoce si pripomíname niečo veľmi konkrétne a dôležité pre ľudí, najzákladnejšieho významu pre kresťanskú vieru, pravdu, ktorú sv. Ján zhrňuje týmito stručnými slovami: «Slovo sa telom stalo». Ide tu o historickú udalosť, ktorú Lukáš starostlivo kladie do dobre vymedzeného kontextu: v dňoch, keď vyšiel dekrét cisára Augusta o prvom sčítaní ľudu, keď Kvirínius už bol správcom Sýrie. Je to teda noc historicky datovaná, v ktorej sa potvrdila udalosť spásy, očakávaná Izraelom od stáročí. V tme Betlehemskej noci sa skutočne rozžiarilo veľké svetlo: Stvoriteľ vesmíru sa vtelil, zjednotiac sa nerozlučiteľne s ľudskou prirodzenosťou, ako skutočný «Boh z Boha , svetlo zo svetla», a zároveň človek, pravý človek."

V tomto tajomstve sa Boh stal prístupným na dotyk, prístupným ľudským zmyslom a ľudskej inteligencii – takto vysvetlil Svätý Otec význam gréckeho výrazu „Logos", po latinsky „Verbum", teda „Slovo", a ďalej pokračoval:

„Logos nás pozná, volá nás a vedie nás. Nie je to nejaký univerzálny zákon, podľa ktorého následne konáme našu úlohu, ale je to Osoba, ktorá sa zaujíma o každú jednotlivú osobu: je to Syn živého Boha, ktorý sa stal človekom v Betleheme."

Toto sa podľa pápežových slov niektorým zdá byť príliš krásnym, aby to mohlo byť pravdou, pričom si neuvedomujú to, čo je tu podstatné: „V skutočnosti sa nám tu zdôrazňuje nasledovné: áno, jestvuje zmysel, a tento zmysel nie je iba nejakým bezmocným protestom proti absurdite. Zmysel má moc: je Boh. Je to Boh dobrý, ktorého si neslobodno zamieňať s nejakou vzdialenou nebeskou bytosťou, ku ktorej by nikdy nebolo možné prísť, ale je to Boh, ktorý sa stal našim blížnym a je nám veľmi blízko, ktorý má čas pre každého z nás a ktorý prišiel, aby zostal s nami."

Ako ďalej povedal Benedikt XVI., prijatie tejto pravdy si vyžaduje od nás postoj pokory, pretože Boh sa zjavuje ako dieťa, aby premohol našu pýchu. „Stal sa malým, aby nás oslobodil od tej ľudskej predstieranej veľkosti, ktorá pramení z pýchy. Slobodne sa vtelil, aby nás urobil skutočne slobodnými, slobodnými milovať ho

17. decembra 2008

Zdroj: TKKBS