Metóda siedmich krokov

 
 
Metóda siedmich krokov
 
 
Metóda siedmich krokov je známa aj ako metóda „Lumko“. Už veľa rokov sa používa v biblických krúžkoch i v spoločenstvách. Vďaka nej sa čítanie Biblie stalo pre mnohých plnohodnotným zážitkom. Niektorí ju vnímajú iba ako exotický prvok, ktorý priťahuje pozornosť len prechodne. A zasa iní ju považujú za užitočný prostriedok v prístupe k Biblii, ale v našom prostredí by mala byť doplnená.
Metóda siedmich krokov bola vytvorená pre meditačné skupiny v katolíckom „Misijnom inštitúte Lunko“ v južnej Afrike (v Delvenville). Tamojší ľudia, ktorí nemali k dispozícii teologicky školených moderátorov, potrebovali jednoduchý a zároveň účinný prístup k Biblii, ktorý by navzájom prepájal vieru a život. V samotnej Biblii našli príklady meditatívno-modlitbového prístupu, ktorý je zameraný na praktický život (napr. rozprávanie o Márii a Marte – Lk.10,38-42).
 
Predpoklady
Pretože táto metóda nie je vedeckým prístupom k Biblii, nevyžaduje zvláštne znalosti súčasnej biblickej vede. Preto je možné zrieknuť sa spolupráce biblicky školeného moderátora. O čo teda ide: Načúvať slovám Svätého písma a zároveň ho nechať do seba presakovať, zdieľať sa s druhými v skupine o to, čo niekoho zaujalo, pozorne a ochotne vnímať, čo hovoria druhí.
Každý účastník by mal mať k dispozícii Bibliu, alebo aspoň text o ktorom sa bude uvažovať. Úloha moderátora sa obmedzuje iba na to, že pripomína jednotlivé kroky metódy a dbá, aby vládla ohľaduplnosť a všetci sa dostali k slovu. Túto metódu je možné použiť aj vo väčších skupinách. Skupina by však nemala byť príliš veľká, aby v nej mohlo prísť k plodnej výmene názorov. Ideálny počet účastníkov je šesť až osem osôb.
Úspech tejto metódy závisí na tom, či sú účastníci ochotní:
  • jeden druhého počúvať a uznať prínos druhého
  • prispieť svojimi poznatkami, dojmami a skúsenosťami
  • uvádzať svoj život do súladu s Božím slovom.
 
Sedem krokov
 
1. krok: Pozvime Pána, aby bol medzi nami.
Moderátor poprosí niekoho zo skupiny, aby modlitbou (vlastnou či prevzatou) pozval Pána: ostatní sa môžu k modlitbe pripojiť.
 
2. krok: Prečítame si text.
Moderátor oznámi kapitolu a verše vybraného miesta. Trpezlivo čaká až si ho všetci vyhľadajú. Potom poprosí niekoho zo skupiny, aby text predčítal. Nasleduje chvíľka ticha a uvažovanie.
 
3. krok: Zaoberanie sa textom.
Účastníci (niektorí alebo všetci) prečítajú nahlas slovo alebo vetu, ktorá sa im zdá významná. Po každom takom slove alebo vete má byť chvíľka ticha, v ktorej si každý sám pre seba dvakrát alebo trikrát zopakuje, čo počul a čo by malo doňho preniknúť. Toto tiché načúvanie a opakovanie býva bohužiaľ často zanedbávané. V takom prípade by mal moderátor jednoducho nahlas posledné slovo alebo vetu. Pre účastníkov je to znamením, aby si ponechali viacej času na uvažovanie. Akonáhle sme takto zotrvali pri jednotlivých slovách textu, prečítame celý úryvok ešte raz, nahlas a pomaly.
 
4. krok: Mlčíme.
Po prečítaní textu vyzve moderátor prítomných k mlčaniu a zároveň určí jeho dobu, napríklad tri alebo päť minút, aby sa zabránilo rušivému nepokoju. (U tých, ktorí nie sú zvyknutí na meditáciu, by mlčanie nemalo trvať dlho.) Ticho má umožniť a podporiť meditovanie počutého, alebo má pozvať a uviesť k otvorenosti voči Bohu.
 
5. krok: Zdieľanie sa.
Účastníci si navzájom zdieľajú, čo ich oslovilo. Nikto však k tomu nesmie byť nútený. Je to aj vhodný okamih na prepojenie medzi počutým a premeditovaným slovom písma a každodenným životom. Bezpodmienečne sa však treba vyhnúť poučovaniu druhých, alebo diskusii o správnosti nejakého výroku. Na to by mal dbať moderátor skupiny.
 
6. krok: Hovoríme o tom, čo Pán od nás chce.
Až teraz hovoríme o každodenných problémoch vo svete evanjelia a prichádzame s konkrétnymi návrhmi čo máme robiť. V tomto kroku na základe poznatkov vyvodzujeme praktické dôsledky. Táto časť pripadá väčšine účastníkov v európskom prostredí veľmi náročná, pretože u nás kresťania väčšinou nežijú v základných spoločenstvách, ale schádzajú sa len pri jednotlivých stretnutiach. Niektoré skupiny tento krok vynechávajú. Potom zostáva na jednotlivcovi, aby si ho dotiahol sám. Avšak práve tu môže byť skupina oporou. Preto sa odporúča každej skupine, aby z času na čas (napr. pri každom štvrtom stretnutí) odvážila na tento šiesty krok a uvažovala nad tým, aká konkretizácia textu by pre niekoho bola vhodná. Predsavzatie by malo byť také, aby bolo uskutočniteľné. Pri ďalšom stretnutí účastníci zreferujú ako sa im predsavzatie podarilo splniť.
 
7. krok: Modlime sa.
Moderátor všetkých vyzve na modlitbu. Účastníci sa spontánne modlia, ďakujú, prosia.
 
Metóda siedmich krokov nepredpokladá žiadne znalosti Biblie, takýmto spôsobom jednoducho čítame Bibliu. Táto jednoduchá práca s Bibliou je predovšetkým veľkou šancou, ako preniknúť do biblického posolstva prostredníctvom modlitby a meditácie. Dbá tiež na to, ako uskutočňovať biblické posolstvo vo všedných dňoch.
Poznáme tiež hranice tejto metódy. Týka sa to predovšetkým prostredia a doby v ktorej Biblia vznikala. Biblia je knihou, ktorá ponúka skúsenosti a svedectvo o viere, z inej doby a kultúry, než je naša. Kľúčom k nej sú preto pre premýšľajúceho a pýtajúceho sa človeka primerané základné znalosti. Najmä uplatňovanie dnešných predstáv v biblickom texte skrýva v sebe nebezpečenstvo neprimeraného a jednostranného výkladu. Takémuto nebezpečenstvu sa táto metóda vyhne ak poskytne priestor mnohým názorom a myšlienkam. Napriek tomu sa však ukazuje (napr. v šiestom kroku), že aktualizácia, o ktorú sa tu pokúšame sa môže ľahko minúť s vlastným zámerom textu. Tento postup zvádza k škatuľkovaniu, to znamená, že modlitba a meditácia nie sú prepojené s každodennými problémami. Prepojenie by spočívalo iba v spoločnom nábožensko-meditatívnom rámci. Ak teda túto metódu preberáme v našom kultúrnom prostredí, musíme sa bezpodmienečne postarať o doplnenie duchovného prístupu výkladom vychádzajúcim z textu. Nad Bibliou nemôžeme len meditovať, ale musíme ju aj študovať. To je celostný prístup k Biblii. To by sme sa mohli naučiť u Židov, ktorí prijali Písmo sväté ako prví a venovali sa intenzívnemu štúdiu tóry. Ak pri tejto práci nie je k dispozícii školený moderátor, potom si skupina poznamenáva otvorené otázka a z času na čas pozve teológa. Pokým by táto metóda po dlhé roky zostávala jedinou metódou určitej skupiny, hrozí nebezpečenstvo, že sa v texte budú objavovať obľúbené myšlienky a že sa skupina „vyčerpá“.
 
(Spracované podľa Anneliese Hechtová: Přístupy k Bibli; Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 1997)
  • prečítané 10x

Videá