Previnenie brata (Gn 4,1-16) - Mons. Stanislav Zvolenský

 

Previnenie brata (Gn 4,1-16)

Lectio divina úryvku z Knihy Genezis pod názvom Previnenie brata (Gn 4,1-16) z cyklu Rodina v Knihe Genezis.

 

 

Modlitba

Dobrý Bože, ďakujeme Ti, že si nás pozval, aby sme žili vzťah s Tebou. Aj v tejto chvíli sa obraciame sa k Tebe, uvedomujeme si Tvoju prítomnosť, a chceme byť vnímavý na Tvoje podnety, ktorými sa nám budeš prihovárať cez slová Svätého Písma a cez Tvojho Svätého Ducha, ktorý objíma naše srdcia.
Chceme Ťa pozorne počúvať, aby sme sa premieňali, pripodobňovali Tvojmu Synovi Ježišovi Kristovi a aby aj náš spôsob života pripomínal našim bratom a sestrám Tvoje jestovanie a Tvoje milosrdenstvo, lebo Ty žiješ a kraľuje na veky vekov. Amen.

 

Uvedenie do stretnutia

Dnes sme pozvaní, aby sme uvažovali a modlili sa nad príbehom o Kainovi a Ábelovi.

Pripomeňme si znova, že čítame základné východiskové posvätné texty, v ktorých sa neopisujú konkrétne dejiny ľudstva vo svojom časovom postupe, ale, ako sme to už viac razy pripomenuli, ide o odkrytie a poznanie zmyslu ľudského jestvovania. Už sme sa dozvedeli ( Gen 3), že napriek Božiemu zámeru, napriek tomu, že Boh Stvoriteľ utvoril ako dobré všetky stvorenia, človek môže odmietnuť dar a teda použiť vlastnú slobodu, aby sa rozhodol takým spôsobom, že odmietne Boží plán a dobro. Toto sme videli zreteľným spôsobom v rozhodnutí ženy a muža v raji, keď konali proti Božiemu príkazu a otvorili bránu hriechu. Ale dráma hriechu zasahuje aj rodinu Adama a Evy.

Započúvajme sa teraz do textu Svätého Písma za 4. kapitoly knihy Genezis, ktorá nám prináša posolstvo o Kainovi a Ábelovi:

 

Lectio

Gn 4,1-16

1 Adam potom poznal svoju ženu Evu a ona počala a porodila Kaina a povedala: "Získala som človeka od Pána." 2 A opäť porodila jeho brata, Ábela. Ábel bol pastier oviec, Kain roľník.
3Po nejakom čase Kain priniesol obetu Pánovi z poľných plodín. 4 Aj Ábel obetoval podobne z prvotín svojich oviec, z tých najtučnejších. A Pán zhliadol na Ábela a na jeho obetu. 5 Na Kaina však a na jeho obetu nezhliadol.
Kain sa veľmi rozhneval a zamračila sa mu tvár. 6 Tu povedal Pán Kainovi: "Prečo sa hneváš a prečo sa ti zamračila tvár? 7 Či nie je to takto: Ak robíš dobre, môžeš sa vystrieť, ale ak dobre nerobíš, číha hriech pri dverách a sleduje ťa jeho žiadostivosť, a predsa ty ju máš ovládať?"
8 Tu Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: "Vyjdime si von!" A keď boli na poli, napadol Kain svojho brata Ábela a zabil ho.
9 A Pán povedal Kainovi: "Kde je tvoj brat Ábel?" On však odvetil: "Neviem. Či som ja strážca svojho brata?" 10 Pán povedal: "Čo si to urobil?! Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne. 11 Buď teraz prekliaty zo zeme, ktorá otvorila ústa, aby pila krv tvojho brata z tvojich rúk! 12 Keď budeš obrábať pôdu, neprinesie ti nijakú úrodu. Budeš nestály a túlavý na zemi." 13 Kain povedal Pánovi: "Môj zločin je väčší, než aby mi bol odpustený. 14 Hľa, ty ma dnes odháňaš od zeme a budem sa skrývať pred tvojou tvárou; nestály a túlavý budem na zemi. A ktokoľvek ma nájde, zabije ma." 15 Pán mu však povedal: "Nie tak! Lebo každý, kto zabije Kaina, sedemnásobnú pomstu si odnesie!" Potom Pán urobil Kainovi znak, aby ho nik, kto ho nájde, nezabil.
16 A Kain sa vzdialil od Pána a zdržoval sa v kraji Nod na východ od Edenu.

 

Kontext úryvku

„Adam poznal svoju ženu Evu a (ona) počala a porodila Kaina. Povedala: Získala som muža s pomocou Pána.“ (Gen 4,1)

Pôvod Adama a Evy je opísaný na spôsob priameho Božieho stvoriteľského zásahu. Kain je prvý človek, ktorý sa rodí zo spojenia rodičov Adama a Evy. Sloveso „poznať“ sa vo Svätom Písme používa aj na vyjadrenia manželského spojenia. Ale matka Eva pripisuje a narodenie prvého syna priazni Pána voči nej. Šťastie, ktoré preniká z Evinho jasavého a radostného zvolania nad prvým narodeným človekom, je veľmi podobné radostnému zvolaniu Adama, keď uvidel Evu (2,23). Po vyhnaní z raja a príchode nového človeka je to nový dôvod na radosť.

A dosvedčuje to, a preto dáva tomu dieťaťu meno, ktoré pripomína túto skúsenosť. Kain v hebrejčine sa môže mať význam získaný, splodený, utvorený.

To, čo je zaujímavé, je skutočnosť, že tento Kain je prvým plodom prvého „poznania sa“ medzi mužom a ženou. Muž a žena, ktorí boli vyhnaní z raja, muž a žena, ktorí ich hriechom smrteľné poranili život a teda zásadne pozmenili vzťah harmónie so životom a ktorí však pokračujú byť objektom vernej Božej lásky, ktorý im nielen daruje kožené obleky, ale zostáva verný aj svojmu prísľubu života. Teda napriek tomu, že muž a žena smrteľne poranili život, Boh spôsobuje, že život napriek všetkému pokračuje. Tento muž a táto žena sa poznajú, vernosť Boha voči životu sa prejaví, narodí sa dieťa. Život, aj keď je zranený, pokračuje.

Je to však zranený život, je to život, ktorý má v sebe semeno hriechu, je poznačený skutočnosťou, že muž a žena zhrešili. A toto sa teraz stane zjavným.

Nenarodil sa iba Kain, ale narodil sa aj ďalší syn, aby sa skutočne dosvedčilo, že ide o požehnaný život, život, ktorý vyjadruje poslanie: vzrastajte a množte sa. Boh zostáva verný svojmu slovu požehnania a tak sa narodil nielen jeden syn. Život na zemi má Božie požehnanie. Rodí sa aj druhý syn, ktorý potvrdzuje požehnanie a plnosť.

Narodil sa Ábel. Prv, ako sa vo v. 2 spomenie meno Ábel, hovorí sa o narodení Kainovho brata. Meno Ábel v hebrejčine znamená dych alebo vánok, akoby sa naznačoval jeho krátky život.

Posvätný text nám predstavuje dvoch bratov a tou skutočnosťou, že sú dvaja, nevyhnutne vystupuje do popredia skutočnosť, že sú rozliční. Z druhej strany sme povedali, ak by boli celkom totožní, neboli by dvaja, ale iba jeden, oddeľovanie jedného od druhého je postupom pri stvorení. Aj bratia sú dvaja, a preto sú aj nevyhnutne odlišní.

Do v. 2-5 sa postupne vnášajú štyri rozdielnosti medzi bratmi, utvoria štyri kontrasty:

1. rozdiel v pôvode (v. 1-2 a)
Prvý rozdiel je časový. Nastoľuje otázku prvorodeného syna. Narodením Ábela sa Kain dostáva do pozície brata. Bratstvo poukazuje na podobnosť v synovstve. Ábel je však druhým synom, čo prináša odlišné sociálne postavenie. Prvorodenstvo stanovuje prvenstvo v moci cez získané požehnanie a dedičstvo. Prvenstvo Kaina akoby ho predurčovalo na úspech.

2. rozdiel v pracovnej činnosti, resp. v kultúre (v. 2b)
Kain bol roľník, obrábal zem ako jeho otec Adam (2,15 a 3,17-18.23). Ábel je pastierom. Bratia Kain a Ábel sú odlišní, jeden ide tou životnou cestou, druhý si zvolil inú. Keď posvätný text jedného predstavuje ako roľníka a druhého ako pastiera, chce v podstate vyjadriť, že bratia reprezentujú celé ľudstvo, lebo v opise stvorenia ľudí sa hovorí o tom, že človek bol umiestnený do raja, aby ho obrábal, ale zároveň v raji mal aj úlohu, aby stanovil mená zvieratám. Človek v raji bol teda aj roľníkom a aj pastierom.

3. rozdiel v kulte (v. 3-4a)
Tento rozdiel súvisí s predošlým rozdielom v práci. Je požiadavkou povahy ľudskej duše, že Bohu treba prinášať obety. Pre oboch bratov je identické rituálne gesto (porov. Lv 2,2.8) a subjekt, ktorému sa obetuje, je Pán.
Ohľadom obetovaných predmetov je prirodzené, že jeden prináša obetu z plodov zeme a druhý zo svojho stáda. Obetujú teda rozdielne veci, lebo plody ich práce sú rozdielne, žijú v rozdielnych prostrediach a na obetu prinášajú veci, ktoré sú vlastné ich životnému prostrediu. Materiál obety sa viaže na kultúrne prostredie. Druhorodený syn obetuje z prvorodených oviec. Pri obetovaní prvorodeného Kaina sa nespomínajú prvotiny z plodov zeme.

4. rozdiel v úspechu (v. 4b-5a)
Posledný, rozhodujúci rozdiel medzi dvoma bratmi je vyjadrený: „A Pán zhliadol na Ábela a na jeho obetu, ale na Kaina a na jeho obetu nezhliadol“ (v. 4b-5a).
V texte nejestvuje výslovné a zreteľné stanovisko, že jeden obetuje dobrú vec a druhý zlú vec, alebo že by jeden to robil dobrým spôsobom a druhý zlým spôsobom.
Text hovorí, že celý rozdiel spočíval v tom, že „zhliadol ... nezhliadol“. Celý rozdiel sa zdá, že závisí od Boha. A v texte nenachádzame vysvetlenie pre tento rozdiel. To má za následok, že sa potom môže niekto snažiť, aby našiel vysvetlenie, ktoré by odôvodňovalo Boží postoj. A tak sa niekedy hovorí, že Kain, keď obetoval plody zo svojich polí, na rozdiel od Ábela, ktorý obetoval prvorodených zo svojich stád, vzal plody nepekné alebo aj nahnilé, lebo bol lakomý.

My totiž uvažujeme nad týmto textom na pozadí schémy retributívnej spravodlivosti. A tak, ak niekto robí dobre, dostane za odmenu niečo dobré a kto robí zle, dostane za trest niečo zlé.

To nie je vhodný pojem na pochopenie Božieho postoja, o ktorom sa píše v Gen 4. Treba ísť ďalej a na iné miesto. Toto iné miesto, zdá sa, že je to jasne vyjadrené v texte, je tajomstvo Božieho vyvolenia. Je to tajomstvo Božieho slobodného rozhodnutia ohľadom toho, koho a ako vyvolí. Treba však dať pozor, aby sme porozumeli, že keď povieme, že Boh niekoho vyvolil, to neznamená, že druhého zavrhol. Aj text to vyjadruje takto: zhliadol na Ábelovu obetu, nezhliadol na Kainovu obetu. Toto treba chápať v zmysle biblických vyjadrení, kde to zhliadnutie a nezhliadnutie neslobodno brať doslova a neslobodno ho chápať v zmysle vyvolenia a odmietnutia. Chce to povedať iba, že jedného si vybral bez toho, aby bol nespravodlivý voči druhému. To znamená jednoducho, že keď si Boh jedného vyberie, má s ním osobitný zámer, ale neznamená to, že vo vzťahu k iným nemá žiadny zámer a odmieta ich, ale chce to vyjadriť iba, že s jedným má osobitný zámer, ktorý iste v konečnom dôsledku bude slúžiť pre všetkých ostatných.

Božie vyvolenie nastolí nerovnosť medzi bratmi, vyvoláva u Kaina hnev a smútok a neskôr závisť prejde do násilia.

„Prečo sa hneváš a prečo sa ti zamračila tvár?“ Dvojitá otázka je prvou Božou rečou, ktorú v tomto príbehu počujeme, voči Kainovi je hlasom dobra, hlasom, ktorý volá rozhnevaných a sklesnutých, aby správne hodnotili životné udalosti.

Boh teda zasahuje, aby mu pomohol porozumieť, že problémom nie je Ábel, ale že Kain má problém vo svojom vnútri, v tom, že Kain musí prijať svoju situáciu, spôsob, ktorým ho Boh miluje a teda byť spokojný s láskou, ktorú mu Boh prejavuje. Boh zasahuje, aby upresnil skutočný problém.

Keď reaguješ dobre na to, čo ťa rozčuľuje, tak si buď vedomý, že dosiahneš milosť a nemusíš byť smutný a skleslý, ale keď budeš reagovať zle, tak si buď vedomý, že problém tkvie v tebe a v hriechu, ktorý je pripravený pri bráne tvojho srdca, aby na teba zaútočil. Ale ty musíš byť silnejší ako hriech.

„Či nie je to takto: Ak robíš dobre, môžeš sa vystrieť, ale ak dobre nerobíš, číha hriech pri dverách a sleduje ťa jeho žiadostivosť, a predsa ty ju máš ovládať?“

Boh tu hovorí, že zlý duch je ako dravý zver, ktorý striehne pri dverách srdca, a je žiadostivý, aby ťa ovládol, zdá sa byť taký silný, taký hrozivý, ale nie je to pravda. Boh hovorí Kainovi, že hriech je slabý, lebo pripomína Kainovi, že môže byť silnejší ako hriech.

Ide tu o zjavenie slabosti hriechu a možnosti, že človek môže byť nad ním pánom, môže byť silnejší ako hriech. Boh ukazuje Kainovi cestu víťazstva nad hriechom, a hovorí mu, že problémom je spôsob, ako reaguje, spôsob, akým chápe Božiu lásku. Ak budeš dobre reagovať, nemáš žiaden dôvod, aby si bol smutný. Ale keď budeš reagovať zle, tak potom si buď vedomý, že sa dostaneš do problému, že budeš musieť bojovať s hriechom. Ale akokoľvek hrozivý je zver, ktorý striehne pri dverách srdca, ty môžeš nad ním zvíťaziť.

Ale Kain neprijíma a odmietnutie Božej lásky sa prejavuje v odmietnutí brata. „Tu Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: "Vyjdime si von!" A keď boli na poli, napadol Kain svojho brata Ábela a zabil ho.“

Keď skončil rozhovor, keď strany prestali komunikovať, nastupuje násilie a toto sa vo Svätom písme opakuje. Keď sa totiž vo Svätom Písme hovorí o nepriateľoch, hovorí sa, že sú hluční ako more, alebo že ručia ako levy, ale nehovoria, nerozprávajú. Lebo slovo je nositeľom života a keď sa niekto rozhodne pre smrť, už sa potom nedá nič povedať, nastupuje mlčanie.

Boh zasahuje a pýta sa aj Kaina: "Kde je tvoj brat Ábel?" Boh sa stavia na stranu obete, po hriechu v raji hľadal človeka a tu hľadá nevinnú obeť. Je to otázka, ktorá neočakáva odpoveď ohľadom Ábelovho konca, Boh vie dobre, čo sa stalo, ale musí poslúžiť Kainovi. Otázka je teraz položená Kainovi, aby mu pripomenula jeho zodpovednosť. Je to otázka, ktorá aj obviňuje, ale slúži, aby ukázala pravdu a aby pomáhala zachrániť človeka, ktorý zhrešil. Lebo kým si človek neuvedomí, že je hriešnikom a že musí byť zachránený Bohom, nenechá sa zachrániť.

Kain však odmieta oslobodzujúci a zachraňujúci dialóg a odmieta priznať svoju vinu. Lenže toto odmietnutie: „Neviem. Či som ja strážca svojho brata?" (Gen 4,9), sa dramatickým spôsobom stáva aj odmietnutím seba samého a vlastnej identity.

Od Kaina sa neočakávalo, že bude brata strážiť, ale iste mal byť ako Ábelov brat pripravený konať ako jeho ochranca a pomstiteľ jeho krvi v prípade vraždy (Nm 36,12-28). Kainovo úplné vzdanie sa zodpovednosti za brata poukazuje na to, že jeho konanie je krutejšie oproti konaniu prvého ľudského páru. Necíti zodpovednosť za mladšieho brata.

Kain vlastne vyjadruje, že teraz už nie je bratom nikoho. Odmieta svoje povolanie staršieho brata, tu sa hovorí o strážcovi, ale je to v zmysle, že by mal strážiť mladšieho brata. Keď odmieta byť Ábelovým bratom, Kain nie je už bratom nikoho. Kain teda nie je už nikým, lebo jeho totožnosť bola založená na tom, že bol bratom Ábela.

„Čo si to urobil?! Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne. Buď teraz prekliaty zo zeme, ktorá otvorila ústa, aby pila krv tvojho brata z tvojich rúk! Keď budeš obrábať pôdu, neprinesie ti nijakú úrodu. Budeš nestály a túlavý na zemi.“ (Gen 4,10-12)

Hlas krvi je typický semitizmus (pod. ako Jer 10,22; 50,28). Označuje dôkaz poskytnutý krvou. Krv označuje život (9,4; Lv 17,11) a násilne preliata krv poškvrňuje osoby a zem najviac spomedzi všetkých látok (Nm 35,9-34). Zem poškvrnená krvou z vraždy nie je súca pre Božiu prítomnosť. Keďže človek je na Boží obraz, vražda musí byť pomstená (9,5). Ábelova krv kričí k Bohu po pomste.

Zem sa aktívne podieľa na odsúdení človeka v zmysle princípu, kde trest zodpovedá vine, zem, ako Kainom obrábaná pôda, vypila krv, a preto odmieta poskytnúť pomoc človeku. Vzťah medzi človekom a zemou je narušený pre krv. Roľník zasial násilie a zožne kliatbu (porov. Oz 8,7; Prís 22,8). Kto odmietne brata, nájde neúrodnú pôdu. Kto vzal život, príde o životnú silu. Kain nezniesol požehnanie a úspech svojho brata, zabil ho, a tým stráca zem aj jej plody. Neúspech roľníka Kaina môže byť dôvodom, prečo sa stane tulákom.

A Kain odpovedal: „Môj zločin je väčší, než aby mi bol odpustený. Hľa, ty ma dnes odháňaš od zeme a budem sa skrývať pred tvojou tvárou; nestály a túlavý budem na zemi. A ktokoľvek ma nájde, zabije ma.“ (Gen 4,13-14)

Ako predtým pre muža a ženu, ktorí dostali Božiu otázku, ktorá ich vovádzala ku pravde, aj Kain sa dostáva do pozície, že nehovorí pravdu o tom, čo urobil, ale hovorí pravdu o tom, čo sa stalo dôsledkom toho, čo predtým urobil. Nie je Boh, ktorý ho posiela, aby blúdil, je to on, ktorý si teraz myslí, že sa musí túlať, lebo zem sa napila krvi jeho brata a on je teraz vydaný komukoľvek napospas, lebo on sa rozhodol nebyť nikomu bratom.

A tak teraz ten usadený roľník sa stáva kočovníkom, tak ako bol Ábel, ale on sa teraz stáva kočovníkom v zlobe a ktokoľvek ho stretne, bude ho môcť zabiť. Rozvrátili sa všetky vzťahy. Vzťah so zemou, ktorá je neúrodná a nedáva život, lebo sa nasiakla krvou mŕtveho. Rozvrátili sa vzťahy s bratmi, lebo všetci ho chcú zabiť. Rozvrátili sa vzťahy s Bohom, lebo on chce ujsť ďaleko od Boha.

A v tomto bode Boh odpovedá podobným spôsobom, ako keď dával šaty z kože Adamovi a Eve, robí znak na Kainovi, aby nebol zabitý. Znak musí oznamovať, že ktokoľvek zabije Kaina, pritiahne sedemnásobnú pomstu. A tak si všimnime, že tento znak na jednej strane chráni Kainov život, ale na druhej strane je znakom, ktorý odsudzuje Kaina k životu, ktorý v konečnom dôsledku môže byť horší ako smrť. Lebo Kain zostane pri živote a nikto ho nezabije, ale nie preto, že by ho milovali, nie preto, že by rešpektovali jeho život, ale iba preto, lebo majú strach pred pomstou.

Kainova samota je radikálna a aby mohol z tejto samoty vyjsť, aby mohol vyjsť z toho sebazničenia, ku ktorému sa Kain vydal a naozaj v konečnom dôsledku zabil seba samého, aby mohol vyjsť z toho znaku, ktorým je poznačený, treba čakať na iný znak. A teraz to už bude definitívny znak, ten, ktorý skutočne zachraňuje, znak kríža, v ktorom sa prejavuje iný spôsob bratstva, v ktorom prvorodený brat, Pán Ježiš, nezabíja bratov, ale práve naopak on dáva život za nich, z lásky k nim, a preto, aby títo bratia boli definitívne zachránení a spasení aj z toho Kainovho znaku, ktorý tak je úplne nahradený znakom kríža.

 

Meditatio

Boh jedného vyberie, má s ním osobitný zámer, ale neznamená to, že vo vzťahu k iným nemá žiadny zámer a odmieta ich, ale chce to vyjadriť iba, že s jedným má osobitný zámer, ktorý iste v konečnom dôsledku bude slúžiť pre všetkých ostatných.

Toto je tajomstvo vyvolenia Izraelského národa, toto je tajomstvo slobodného Božieho rozhodnutia vydať sa na cestu vtelenia. Z toho dôvodu, keď Boh chce, aby sa jeho Slovo vtelilo do ľudských slov musí nevyhnutne vybrať jazyk, musí si vyvoliť jeden národ, ktorý zapíše tieto veci a zapíše ich v tom jazyku a s tými spôsobmi vyjadrovania sa v určitom konkrétnom dejinnom období, lebo nejestvuje človek, ktorý by písal tak, že by nebol zviazaný so svojou dejinnou situáciou. Lebo, keď má písať, musí sa narodiť a to narodiť sa v určitej dobe, nemôže byť narodený vo všetkých dobách a na všetkých miestach sveta a používať všetky jazyky sveta. Keď potom nakoniec tento proces vtelenia dostane k vrcholu a prejaví sa v Božom Synovi, vo večnom Slove, ktoré sa stalo človekom, tu vstupujeme ešte zásadnejšie do tejto voľby, lebo, ak sa stáva človekom, neznamená to, že sa stáva človekom vo všeobecnosti.

Stáva sa človekom, to znamená židom, mužom, ktorý sa narodil na presnom mieste, v presne určitom čase a nie v inom, hovoril určitým konkrétnym jazykom, vyjadroval sa primerane svojej dobe, modlil sa tým spôsobom, ako sa modlili židia jeho doby, s presnými historickými danosťami a nie inými, napríklad aj so spoločenským a politickým problémom rímskej okupácie. A on je Boh, Spasiteľ všetkých. Nám by sa viac páčilo, keďže je Spasiteľom všetkých, vidieť ho oslobodeného od konkrétnych historických väzieb. aby sa Boh vtelil, musí sa stať určitým človekom a nie iným. A čo teda urobíme? Mali by sme byť urazení a sťažovať si, že Boh sa rozhodol vteliť v Izraeli a nie v našej krajine?

A o tomto je aj príbeh o Kainovi a Ábelovi, príbeh vyvolenia, čiže „zhliadol a nezhliadol“.

A na nás nezhliadol?

Boh ma miluje osobitým a jedinečným spôsobom a toto ma robí mnou samým a nie niekým iným. A toto je to, čo ma odlišuje od iných. Ak však ja potom poviem: Ale ja a môj brat alebo sestra sme odlišní a napr. môj brat pekne spieva (počul som ho v kostole) a ja neviem tak dobre spievať, čo to teda má znamenať?, že Boh miluje môjho brata viac ako mňa? alebo len to že dobrý Boh má s mojím bratom iný plán ako so mnou?

Je jasné, že tu stojím v dôležitej situácii, lebo len čo sa postavím do pozície, že Boh miluje môjho brata alebo sestru viac ako mňa, tak potom následne prídem k tomu, že spôsob, akým mňa miluje Boh, sa mi nepáči. Nepáči sa mi ani spôsob, akým Boh miluje môjho brata alebo sestru. A nepáči sa mi to preto, lebo ja by som chcel byť na mieste môjho brata, na mieste mojej sestry, čiže chcel by som, aby on alebo ona tam neboli, alebo dokonca aby nejestvovali, aby som tam mohol byť ja.

Alebo sa mi nepáči, akým spôsobom Boh miluje môjho brata alebo sestru, lebo môj brat alebo sestra sú mi nesympatickí, nepáči sa mi jeho alebo jej spôsob myslenia a želal by som si, aby nejestvoval alebo nejestvovala.

Vidíte, že v oboch prípadoch by som chcel, aby on alebo ona nejestvovali, buď preto, že sú odo mňa odlišní alebo že sa mi nepáčia takí, akí sú, alebo sa mi ich spôsob páči a ja by som chcel byť na ich mieste, a preto by som chcel nahradiť. Uvedomujete si, že rozprávania o Kainovi a Ábelovi, ktoré nachádzame v Gen 4 a patrí k základným príbehom, nehovorí len príbeh týchto dvoch bratov, ale rozpráva príbeh každého z nás?

 

Oratio

Dobrý Bože, uvedomujem si, že plán, ktorý máš s každým z nás, tvorí našu totožnosť, je to naše životné povolanie, ku ktorému si nás povolal a ktorým sa uskutočňuje osobitosť a jedinečnosť každého z nás vo vzťahu k ostatným bratom a sestrám. Ja som ja v tej miere, akou uskutočňujem svoje povolanie, ktoré si mi daroval a v tej miere, akou plním plán, ktorý máš Ty so mnou.

Túžim byť milovaný, a preto nechcem, Pane, nikdy zabudnúť, že Ty ma stále miluješ a že ma miluješ najvhodnejším spôsobom pre mňa a že nejestvuje iný spôsob, ktorým by ma mohol niekto milovať viac.

Dobrý Bože, prijímam, že ma miluješ odlišným spôsobom od ostatných, pre každého z nás máš jedinečnú osobitnú lásku.

Priznávam pre Tebou aj moju krehkosť vo chvíľach, keď Tvoj plán so mnou a Tvoja láska mi prináša niečo znevýhodňujúce pre mňa, niečo ťažké, priznávam, že aj ja som vo svojom vnútri prejavil nevôľu, pokladal som to za nespravodlivé, zapochyboval som o Tvojej láske a priazni.

Ale v tejto chvíli pred Tebou vyznávam, že Tvoju lásku pokladám za najväčšiu a prijímam moje životné poslanie a moju životnú cestu. Ďakujem Ti za mojich bratov a sestry, ktorých si Ty povolal, aby boli pre mňa obohatením, posilou, príkladom a želám im, aby aj oni uskutočňovali čo najlepšie svoje životné povolanie.

 

Contemplatio

„Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem.“ (porov. 139,14)

Zvukový záznam si môžete vypočuť na tomto linku.

Katechezy: 

Videá