Rút, pracovitá veriaca žena (Rút 2,1-17)

Lectio divina úryvku z Knihy Rút pod názvom Rút, pracovitá veriaca žena (Rút 2,1-17) z cyklu Mladí v Biblii

Modlitba

Dobrý Bože, ďakujeme Ti, že si nás pozval, aby sme žili vzťah s Tebou. Aj v tejto chvíli sa obraciame k Tebe, uvedomujeme si Tvoju prítomnosť, a chceme byť vnímavý na Tvoje podnety, ktorými sa nám budeš prihovárať cez slová Svätého Písma a cez Tvojho Svätého Ducha, ktorý objíma naše srdcia. Chceme Ťa pozorne počúvať, aby sme sa premieňali, pripodobňovali Tvojmu Synovi Ježišovi Kristovi a aby aj náš spôsob života pripomínal našim bratom a sestrám Tvoje jestvovanie a Tvoje milosrdenstvo, lebo Ty žiješ a kraľuje na veky vekov. Amen.

Uvedenie do stretnutia

Dnes chceme uvažovať a modliť sa na základe posolstva, ktoré k nám zaznieva z 2. kapitoly knihy Rút. Pripomeňme si niektoré základné poznatky o tejto časti Svätého Písma Starého zákona.

Starozákonný biblický spis dostal pomenovanie podľa jednej z dvoch hlavných ženských postáv Rút, ktorá sa so svojou svokrou Noemi vracia do Betlehema. Podľa úvodného verša sa dej odohráva „v čase, keď úradovali sudcovia.“ (Rút 1,1) a obsahuje posolstvo o pôvode rodiny kráľa Dávida. Rozsahom ide o veľmi útlu knihu, ale z rozprávačskej stránky o majstrovsky spracovaný dej, ktorý sa odohráva na vidieku v roľníckom prostredí.

V zložitých časoch sudcov istý Elimelech z Betlehema emigroval so svojou manželkou Noemi a s dvomi synmi, ktorý sa volali Machlon a Kiljon a odišiel na Moabské územie na východ od Mŕtveho mora. Dôvodom emigrácie bola materiálna bieda, ktorá bola spôsobená opakovanými obdobiami veľkého sucha, ktoré trápili krajinu Kanaán. V emigrácii v Moabsku synovia sa oženili a zobrali si za manželky dve mladé moabské dievčatá, jeden Orpu a druhý Rút.

Mená postáv majú aj dôležitý symbolický význam: Elimelech = Môj Boj je kráľ; Noemi = Moja rozkoš; Machlon = choroba; Kiljon = slabosť; Orfa = tvrdošijnosť; Rút = priateľka.

Ale potom v nasledujúcich rokoch prišlo k tomu, že otec Elimelech a aj jeho obaja synovia zomreli. Po desiatich rokoch pobytu v Moabsku zostali len utrápené ženy, Elimelechova manželka Noemi a jej dve nevesty Orpa a Rút.

Vo Svätom Písme nenachádzame presné údaje ohľadom veku, v ktorom sa uskutočňovalo uzavretie manželstva. Je isté, že zmluvy o uzavretí manželstva boli uzatvárané pre mladých ľudí vo veľmi nízkom veku. Rozhodovali o nich zvyčajne rodičia. Je známe rabínske ustanovenie, ktoré stanovuje, že minimálny vek pre dievča je 12 rok života a pre chlapca 13 rok života.

A tak môžeme predpokladať, že Noemi zostala s dvomi nevestami, ktoré mohli mať okolo 25 rokov.

Noemi sa rozhodla, že požiada obe nevesty, aby sa vrátili ku svojim rodinám, z ktorých pochádzali. Orpa prijala tento podnet a vrátila sa ku svojej rodine, ale Rút prosila, aby mohla zostať so svojou svokrou a vydať sa s ňou na cestu naspäť do Betlehema.

Noemi a Rút prišli teda do Betlehema a Rút hľadala spôsob, ako by mohla získať prostriedky na živobytie aj pre seba a aj pre svoju svokru Noemi. A tu sa dostávame k nášmu dnešnému úryvku z 2. kapitoly knihy Rút. Vypočujeme si text zo Svätého Písma.

Lectio

Rút 2,1-17

1 Podľa svojho muža mala Noemi istého príbuzného, ktorý bol veľmi zámožným mužom z Elimelechovho rodu; volal sa Bóz.
2 Moabka Rút povedala Noemi: "Dovoľ mi ísť na pole a zbierať tam klásky po tých (žencoch), u ktorých nájdem milosť!" Ona jej odvetila: "Choď, dcéra moja!" 3 Šla teda, prišla na pole a zbierala (klasy) po žencoch.
Náhodou zbierala na poli Bózovom, ktorý bol z Elimelechovho príbuzenstva.
4 A Bóz prišiel z Betlehema (na pole) a pozdravil žencov: "Pán nech je s vami!" Oni mu odpovedali: "Požehnaj ťa Pán!"
5 Bóz sa pýtal svojho služobníka, ktorý mal dozor nad žencami: "Čia je to deva?" 6 Služobník, dozorca žencov, mu povedal: "To je moabské dievča, ktoré prišlo spolu s Noemi z Moabskej roviny. 7 Aj ma požiadala: "Chcela by som zbierať klasy a paberkovať medzi snopmi po žencoch." Prišla a od včasného rána je na nohách, ani chvíľku nepobudla doma." –
8 Bóz sa prihovoril Rút: "Dcéra moja, počúvaj ma! Nechoď zbierať klásky na iné pole, ani neprechádzaj stadiaľto, ale drž sa mojich služobníc! 9 Oči (maj upreté) na pole, na ktorom žnú, a zbieraj za nimi! Svojim sluhom som rozkázal, aby ti nik nekrivdil. Ak zacítiš smäd, zájdi k nádobám a napi sa z toho, čo načerpali sluhovia!"
10 Ona pred ním padla na tvár, poklonila sa po zem a povedala mu: "Ako to, že som našla priazeň v tvojich očiach a že sa staráš o mňa, hoci som cudzinka?"
11 Bóz jej odpovedal: "Hlásili mi všetko, čo si urobila pre svoju svokru po smrti svojho manžela: ako si opustila svojho otca, svoju matku a svoju vlasť, kde si sa narodila, a prišla si medzi ľud, ktorý si predtým nepoznala. 12 Pán nech ti odplatí za tvoj skutok! Nech sa ti dostane plnej odmeny od Pána, Izraelovho Boha, ku ktorému si pristúpila, aby si sa uchýlila pod ochranu jeho krídel!"
13 Ona mu odpovedala: "Pane, našla som priazeň v tvojich očiach, lebo si potešil svoju služobnicu a hovoril si k jej srdcu, hoci nie som ani tvojou služobnicou."
14 A keď prišiel čas jedla, Bóz jej povedal: "Poď sem a jedz z chleba a omoč si krajec v octe!" Sadla si teda vedľa žencov a on jej nadelil praženého zrna, takže sa najedla do sýtosti a ešte jej aj zvýšilo.
15 Keď vstala zbierať klásky, Bóz rozkázal svojim sluhom: "Nech si zbiera klásky aj medzi snopmi a vy na ňu nebuďte za to mrzutí! 16 Ba (náročky) vypúšťajte (klasy) zo svojich hrstí a nechajte pre ňu, aby nazbierala, a nehrešte ju za to!" –
17 Tak zbierala klásky do večera a keď mlátila, čo nazbierala, mala z toho asi efu jačmeňa.

Kontext úryvku

1 Podľa svojho muža mala Noemi istého príbuzného, ktorý bol veľmi zámožným mužom z Elimelechovho rodu; volal sa Bóz.

Na úvod nášho úryvku je spomenutý Bóz, ktorý nadobudne veľký význam v celom príbehu, lebo je veľmi vnímavý na dobré vlastnosti, ktoré spoznáva u Rút a nakoniec si ju zoberie aj za manželku.

Poznámka o tom, že Bóz bol príbuzným z Elimelechovho rodu, je veľmi významná z dôvodu vtedajších zákonných predpisov, ktoré sú v našich podmienkach už neznáme. Išlo predovšetkým o zákon o práve vykúpenia majetku a o zákon levirátneho manželstva.

Právo na vykúpenie majetku bolo založené na zákone, ktorý sa uplatňoval medzi Izraelitmi, podľa ktorého Izraelita mohol predať využívanie svojich pozemkov. Nesmel ich predať v pravom slova zmysle, ale mohol iba predať využívanie pozemkov na obdobie do najbližšieho jubilejného roka a zároveň mal vždy právo vykúpiť si ich užívanie naspäť (porov. Lv 25,25-27).1

Ak to nemohol urobiť on, mohol ho nahradiť v jeho práve najbližší príbuzný. A tak Elimelech a Noemi, keď odchádzali do Moabska, nevyhnutne tiež predali využívanie svojich pozemkov. Preto aj vdova Noemi, keď sa vrátila do Betlehema, hľadala niekoho, kto by mohol vykúpiť pozemky ich rodiny, aby ich mohli znova obrábať.

Noemi zvažovala, ako by mohla pomôcť k tomu, aby sa jej nevesta Rút mohla znova vydať. Lebo totiž podľa zákona o levirátnych manželstvách, ktorý platil medzi Izraelitmi, keď žena zostala vdovou bez detí, manželov brat mal povinnosť vziať si ju za manželku a prvý syn, ktorý sa narodil v takom manželstve, bol pokladaný za zákonného potomka zomrelého a mal právo nosiť jeho meno, aby táto rodina nevymrela. (porov. Dt 25,5-6)2 V praxi sa potom tento zákon interpretoval široko aj na blízkych príbuzných a používal sa v spojení so zákonom o vykupovaní pozemkov.

A tak v úvodnej vete je spomenutý Bóz ako majetný človek a zároveň príbuzný Noeminho manžela Elimelecha, čiže osoba, ktorá mohla pripadať do úvahy na uplatnenie zákonov o vykúpení majetku a o levirátnom manželstve.

2 Moabka Rút povedala Noemi: "Dovoľ mi ísť na pole a zbierať tam klásky po tých (žencoch), u ktorých nájdem milosť!" Ona jej odvetila: "Choď, dcéra moja!"

Autor posvätného textu jasne ukazuje, že Boh riadi udalosti, lebo Rút, ktorá má ťažšiu pozíciu, lebo je cudzinka Moabka, očakáva milosť. Obe ženy prišli do Betlehema, keď sa začínal kosiť jačmeň. Je zaujímavé pripomenúť, že „čas zberu jačmeňa“ je menom, ktoré bolo v čase kráľa Šalamúna dávané nášmu mesiacu apríl.

Rút nepoznala miesto, a preto sa rozhodla nasledovať iné ženy na polia, na ktorých sa žalo, kde muži kosili jačmeň kosami a ženy viazali pokosené klasy do snopov. Podľa zvyklostí to, čo zostávalo na zemi, bolo pre tie ženy, ktoré zberali zvyšky a tak aj Rút to mohlo zbierať. Zbieranie zvyškov bolo dovolené chudobným. Zákon to opakovane potvrdzoval, ako to nachádzame v knihe Levitikus: „Keď budete zberať úrodu svojej krajiny, nežnite svoje pole až do kraja a keď zoberiete svoju úrodu, nepaberkujte.“ (Lv 19,9). Rovnako aj v knihe Deutoronomium čítame: „Keď budeš kosiť obilie na svojom poli a zabudneš tam snop, nevráť sa vziať si ho, ale nechaj ho cudzincovi, sirote a vdove, aby ťa Pán, tvoj Boh, požehnal v každom podujatí tvojich rúk. Keď budeš oberať plody olivy, nevrátiš sa obrať, čo ostalo na strome, ale necháš to cudzincovi, sirote a vdove. Keď budeš oberať svoju vinicu, nepozbieraš aj posledné strapce, ale ostanú cudzincovi, sirote a vdove! Pamätaj, že aj ty si bol otrokom v Egypte, a preto ti prikazujem, aby si toto robil.” (Dt 24,19-22)

V našom texte nachádzame poznámku, že pozemok, na ktorom Rút začala zberať zanechané klasy, bol náhodou vo vlastníctve Bóza. Výraz náhodou vyjadruje, že Rút nezvažovala výber miesta, kde bude zberať. Autor posvätného textu chce zdôrazniť, že išlo o Božie tajomné riadenie.

4 A Bóz prišiel z Betlehema (na pole) a pozdravil žencov: "Pán nech je s vami!" Oni mu odpovedali: "Požehnaj ťa Pán!"Pracovať sa začalo skôr, ako prišiel Bóz, lebo práce riadil Bózov služobník. Bózov pekný pozdrav: „Pán nech je s vami“ a odpoveď žencov: „Požehnaj ťa Pán“, patrili ku vtedajším obvyklým spôsobom pozdravu a odpovede.

Potom si Bóz všimol, že zostávajúce klasy zberá aj neznáma mladá žena. Otázka, čia je táto deva?, ukazuje, že vo vtedajšej rodovej spoločnosti, každá žena mala svoje zaradenie podľa rodiny. Rút práve preto, že bola cudzinka, z opatrnosti výslovne prosila o dovolenie zberať zvyšné klasy a Bózov služobník jej to dovolil. V praxi totiž mnohí majitelia polí a ich sluhovia sa vyhýbali predpisu Mojžišovho zákona ohľadom zberania zvyškov, alebo prinajmenšom nedovoľovali chudobným, aby zberali zvyšky, kým oni ešte pracovali na poli a neodviezli z poľa všetky snopy.

Keď si Bóz vypočul svedectvo od svojho služobníka, pristúpil priamo k Rút, oslovil ju, ponúkol jej, aby zostala na jeho poliach a prisľúbil jej aj osobitnú ochranu. Je zrejmé, že Rút by nemohla počítať s tým, že by bola vždy rovnako prijatá, ani že by sa mohla kedykoľvek napiť vody, z ktorej pili sluhovia, lebo mali obmedzené množstvo. Veľkodušnosť zo strany Bóza, veľmi zaúčinkovala na Rút a poďakovala mu veľmi pokorným spôsobom.

Bóz sa dozvedel o tom, ako sa Rút zachovala ku svojej svokre Noemi a výslovne to spomenul. Dôvodom, kvôli ktorému Rút na rozdiel od Orpy nasledovala svoju svokru do Betlehema, nebola iba citová väzba, ale aj a pravdepodobne predovšetkým viera v živého Boha, ktorého spoznala prostredníctvom svedectva viery v rodine. Rút povedala Noemi: Tvoj Boh bude mojím Bohom (porov. Rut 1,16) A teraz Bóz prosí, aby ju Pán Boh odmenil, aby jej vynahradil to, ako sa správala ku svojej svokre.

Je dobré si povšimnúť aj obraz krídel, ktorým autor posvätného textu zobrazuje Božiu ochranu. Bóz totiž povedal Rút: „Nech sa ti dostane plnej odmeny od Pána, Izraelovho Boha, ku ktorému si pristúpila, aby si sa uchýlila pod ochranu jeho krídel!" (Rut 2,12)

Aj samotný Pán Ježiš vo vzťahu k Jeruzalemu použil tento obraz: „Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste!“ (Mt 23,37). Keď niektorý z vtákov rozprestrie svoje krídla a prekryje nimi svoje mláďatá, nepriateľ ich ani nemôže vidieť. O koľko viac je Pán pripravený chrániť tých, ktorí v neho dúfajú.

Bóz konštatoval, že Rút sa vedome rozhodla „hľadať ochranu pod Božími krídlami“ a sám sa stal postupne vždy viac aj on sám prostredníkom tejto ochrany. Bóz totiž Rút uistil, že smie kedykoľvek napiť sa z vody, ktorú mali k dispozícii Bózovi sluhovia, pozval ju, aby sa najedla spolu s nimi, dal jej chlieb, dovolil jej, aby si namáčala v octe, pravdepodobne išlo o vínny ocot, dal jej pražené zrno, aby sa nasýtila, rozkázal sluhom, aby sa chovali k Rút s úctou. (porov. Rút 2,14-16)

Rút si uvedomuje priazeň, ktorej sa jej dostáva, je vďačná, posilňuje sa v nej nádej, že jej priazeň zostane zachovaná a túto priazeň, ktorú dostáva od Bóza chápe ako priazeň, ktorá v konečnom dôsledku prichádza od Boha.

17-18 Tak zbierala klásky do večera a keď mlátila, čo nazbierala, mala z toho asi efu jačmeňa.

Kto zbieral zanechané klásky, počas jedného pracovného dňa, obvykle na horúcom slnku, nenazbieral až tak veľa. Rút, keď vymlátila to, čo nazbierala, získala efu zrna. Efa bola objemová mierka, ktorá zodpovedala približne 35 litrom. Jedna efa zodpovedala teda približne 22 kilogramom. Ide o množstvo, ktoré mohlo zabezpečiť pokrm pre Noemi a Rút na niekoľko týždňov.

Meditatio

Je potrebné, aby sme si uvedomili, že príbeh o Rút je zasadený do obdobia sudcov a je v kontraste s celkovou situáciou. Obdobie sudcov bolo časom bojovým, poznačeným krutosťou a zneužívaním moci, čo bolo zreteľne vyjadrené v záverečnej časti Knihy sudcov, kde je to vyjadrené slovami: „V tých dňoch nebolo v Izraeli kráľa. Každý si robil, čo sa mu páčilo.” (Sdc 21,25). Príbeh nevesty Rút a jej svokry Noemi, je vo svojej podstate neobvyklý aj preto, lebo do dnešného dňa vzťahy svokry a nevesty sú predmetom aj mnohých rozličných posudkov. Ale práve príbeh Rút a Noemi nás učí, akým spôsobom je možné mať také osobné vzťahy, v ktorých prevláda prajnosť a hľadanie dobra blížneho, v ktorých sa usiluje o vzájomné porozumenie, poskytuje sa pomoc, dávajú sa dobré rady, prijíma sa potreba obetovať sa jeden za druhého a nikdy sa vzájomne neobviňovať.

Zo strany Rút, mladej ženy pochádzajúcej z Moabska, je prítomný hlboký ľudský vzťah ku svokre, založený aj na prijatí bytostného vzťahu k Bohu, ktorý sa naučila od svokry. Je pravdivé konštatovanie, že skutky sú výrečnejšie než slová. Rút je predstavená v našom úryvku ako vnímavá mladá žena, pracovitá, statočná v prijatí ťažkej životnej situácie, v aktívnej reakcii na problémy, do ktorých sa dostala a zároveň učenlivá vo svojom svedomí prijať vieru v dobrého Boha, ktorý sa stará o svojich synov a dcéry.

Napriek nežidovskému pôvodu bola Rút svojimi postojmi a vlastnosťami vzorom základných rodinných čností pre židovský národ a zostáva vzorom pre všetky generácie a aj pre nás. Rút je príkladná v obetavosti, nezištnosti, pokore, odvahe, dôvere. Boh nehľadí na rasu a pôvod, ale vyberá si spomedzi ľudí tých, ktorí majú vnímavé a citlivé srdce a zachovávajú jeho prikázania.

Môžeme povedať, že Rút spolu so svojou svokrou Noemi sú napriek ťažkému životnému údelu sú vedené Božou prozreteľnosťou. Je tiež prejavom Božej prozreteľnosti, že z cudzinky Rút sa nakoniec stane pramatka kráľa Dávida a evanjelista Matúš ju uvádza v rodokmeni Ježiš Krista.

Je zaujímavé, že slovo „prozreteľnosť“ s jeho obvyklým významom v kresťanskom chápaní, čiže Božia starostlivosť voči svojim synom a dcéram, sa nenachádza ani v Starom a ani v Novom zákone.

Ale aj bez toho, aby sa výslovne použilo toto slovo, vo Svätom Písme celkovo a teda aj v Starom zákone je veľmi dobre známe presvedčenie, že Boh vedie svoj ľud a chráni ho. Žalmisti to vyjadrili v modlitbe a chvália Pána, ktorý dáva svojmu ľudu pokrm, chráni ho, poskytuje mu dary materiálne a duchovné. A tak v žalmoch nachádzame tieto vyjadrenia: „Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja, nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú.“ (Ž 33,18) „Boháči sa nabiedia a nahladujú, ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.“ (Ž 34,11) „Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce. Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, on sa už postará. [...] Odovzdaj sa Pánovi a dúfaj v neho; nepretekaj sa s tým, čo kráča od úspechu k úspechu, a s človekom, čo strojí úklady.“ (Ž 37,4-5,7) „Prespevujte Pánovi piesne oslavné, na citare hrajte nášmu Bohu. On zaťahuje nebo oblakmi a zemi pripravuje dážď. Na vrchoch dáva pučať tráve aj bylinám pre tvory, čo slúžia človeku. [...] Pánovi sa páčia tí, čo sa ho boja, a tí, čo dúfajú v jeho milosrdenstvo.” (Ž 147,7-8,11) Všetky tieto modlitbové vyjadrenia sú plodom nie teoretického uvažovania ale praktického prežívania vzťahu k Bohu, ktorý je verný svojej zmluve a svojmu slovu a sú výzvou pre veriaceho, aby vytrval vo vernosti k Bohu aj on.

V životných postojoch Rút nachádzame praktické uskutočnenie toho, čo sme si pripomenuli, že sa nachádza v modlitbách žalmov, čiže vedomie o Božej ochrane a priazni, alebo inými slovami o Božej prozreteľnosti v každej životnej situácii. Bóz to vyjadril slovami: „Nech sa ti dostane plnej odmeny od Pána, Izraelovho Boha, ku ktorému si pristúpila, aby si sa uchýlila pod ochranu jeho krídel!" (Rut 2,12)

Aj vo Svätom písme Nového zákone pojem o Božej prozreteľnosti vyplýva z mnohých posolstiev ohľadom vyvolenia a Božej milosti, ktoré vedú k dôvere voči nebeskému Otcovi. Môžeme si pripomenúť niekoľko charakteristických vyjadrení.

Pán Ježiš povedal svojim učeníkom: „Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. […] Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. […] Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.” (Mt 6,25-33)

A Petrovi, ktorý sa chválil, že zanechal všetko a nasledoval Ježiša, Pán povedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry alebo matku a otca alebo deti alebo polia, aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život.“ (Mk 10,29-30)

Vedomie Božej prozreteľnosti a Božej priazne vyjadril aj svätý Pavol zvlášť, keď hovoril aj o svojich zdravotných ťažkostiach, išlo pravdepodobne o veľmi bolestivé a chronické ochorenie. V 2. liste Korinťanom napísal: „A aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval. Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, ale on mi povedal: “Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti. […]” (2Kor 12,7-9).

Božia priazeň môžeme teda chápať ako stále a účinné Božie pôsobenie počas celého nášho života predovšetkým v najťažších chvíľach.

Oratio

Pane Ježišu, máme pred zrakom nášho srdca obraz Rút, ako nám ju predstavuje Sväté Písmo a uvedomujeme si, že v podobnej životnej situácii sa nachádzajú ľudia v každej dobe. Sú to veľmi bolestné situácie hlavne pre mladých ľudí, keď zažijú smrť blízkeho človeka, ktorého milovali, alebo keď sa ich dotkne podobné bolestné utrpenie v podobe rozchodu rodičov, alebo inú veľkú ťažkosť, pochádzajúcu z telesného alebo duchovného utrpenia vlastného alebo niekoho blízkeho.

Pozývaš nás, aby sme pozerali na Rút, bola mladá, ale bola už vdovou. Napriek tomu nestratila pohľad na to, čo je v jej živote možné. Nenaplnila sa len smútkom nad tým, čo stratila. Využila dar, že mohla pracovať, aj keď to bola práca veľmi jednoduchá. Zbierala klasy, ktoré zostali na poli. Zbierala ich vytrvalo, ochotne znášala námahu. Nepodľahla závisti, že iní majú plné snopy a že ona zberá len klasy, ktoré zostali.

Napriek všetkým ťažkostiam súhlasí s obrazným vyjadrením, že sa nachádza pod Božími krídlami (porov. Rút 2,12).

Prednášame Ti naše duchovné a telesné zranenia a ťažkosti, Ty vieš, akým sú pre nás bremenom, ako s nimi zápasíme. Ale vedomie Tvojej blízkosti a starostlivosti nás uzdravuje a posilňuje. Aj táto chvíľa je Tvojím darom, lebo ju môžeme prežiť ako chvíľu Tvojej blízkosti a istoty, že si na každého z nás myslel od večnosti a že si pri nás stále.

Contemplatio

Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, on sa už postará. (Ž 37,5)