Vstaň, sestra, modlime sa (Tob 8, 4-8) - Mons. Stanislav Zvolenský

Lectio divina úryvku z Knihy Tobiáš Vstaň, sestra, modlime sa (Tob 8, 4-8) z cyklu Podoby modlitieb vo Svätom písme.

 

Modlitba

Pane, ďakujeme Ti, že sa dnes môžeme stretnúť, aby sme hlbšie vnímali Tvoju prítomnosť a aby sme počúvali Tvoje slovo, v ktorom nám zjavuješ Tvoju lásku a dávaš nám spoznať Tvoju vôľu. Nech utíchne v našom vnútri každý iný hlas, ktorý nie je Tvojím.
Pošli Tvojho Ducha Svätého, aby otvoril našu myseľ a uzdravil naše srdcia, aby sa nestalo, že Tvoje slová čítame, ale ich neprijímame, že nad nimi rozmýšľame, ale ich nemilujeme, že sa Tvojimi slovami modlíme, ale ich nezachovávame, že Tvoje slová poznáme, ale ich neuskutočňujeme.
Nech naše stretnutie s Tvojím slovom prinesie obnovu vzťahu a spoločenstva s Tebou a s Tvojím Synom a s Duchom Svätým, s Bohom, ktorý nech je oslavovaný na veky vekov.

 

Uvedenie do stretnutia

Dnes sa budeme učiť modliť a pridáme sa k modlitbe, ktorá sa nachádza vo Svätom písme Starého zákona v Knihe Tobiáš.

Táto kniha má formu historického románu a je obohatená mnohými mravnými ponaučeniami a odporúčaniami. Cieľom autora bolo podať vo forme dramatického a umelecky spracovaného fiktívneho deja náboženské a mravné posolstvo na spôsob židovského výkladu Biblie, známeho pod menom midráš.

Kniha opisuje príbehy nábožného Izraelitu Tóbiho deportovaného do asýrskeho mesta Ninive. Tóbi aj v cudzine ostal verný Bohu a zákonu i napriek tomu, že ho za to prenasledovali. Otec Tóbi vychováva vo vernosti Bohu aj svojho syna Tobiáša. Obaja sú hlavnými postavami knihy. Paralelne sa opisuje aj utrpenie ich príbuznej Sáry v Ekbatane, ktorá sa vo svojom súžení obracia k Bohu o pomoc. Kniha o Tobiášovi rozpráva o tom, ako Boh posiela anjela Rafaela (hebr. = »Boh uzdravuje«), aby zachránil Sáru a uzdravil otca Tóbiho. Ľudským prostredníkom a pomocníkom tejto záchrany a uzdravenia je Tobiáš.

Božia záchrana pre nábožnú mladú ženu Sáru je sprostredkovaná cez sobáš s Tobiášom. Po sobáši a slávnosti s príbuznými sa novomanželia utiahli do súkromia. A tu sa dostávame k nášmu dnešnému posvätnému textu, ktorým je modlitba novomanželov Tobiáša a Sáry, ako ju nachádzame v 8. kapitole Knihy Tobiáš.

 

Lectio

Tob 8, 4-8

4 Keď rodičia odišli a zavreli dvere izby, Tobiáš vstal z lôžka a povedal Sáre: "Vstaň, sestra! Modlime sa a prosme nášho Pána, aby nám preukázal milosrdenstvo a spásu."

5 Ona vstala a začali sa modliť a prosiť Pána, aby im daroval spásu.

Začali slovami: "Zvelebený buď, Bože našich otcov, a nech je zvelebené tvoje meno po všetky veky vekov! Nech ti dobrorečia nebesia i všetko tvoje stvorenie po všetky veky!
6 Ty si stvoril Adama a utvoril si Evu, jeho ženu, aby mu pomáhala a podporovala ho. Z oboch vzišlo celé ľudské pokolenie. Ty si povedal: "Nie je dobre človeku samému; urobme mu pomoc, ktorá mu bude podobná."
7 Teraz si neberiem túto moju sestru z chlipnosti, ale s čistým úmyslom.
Zmiluj sa dobrotivo nado mnou i nad ňou, aby sme sa spoločne dožili staroby."

8 Nato obaja povedali: "Amen, Amen!"

Kontext úryvku

Tobiáš a Sára zostali sami v spálni. Ostatní sa vzdialili. Tobiáš sa postavil a pozval aj Sáru, aby sa postavila. Nemôžu začať ich manželský život bez toho, aby neprosili o Božiu milosť a záchranu.

Vstaň, sestra!

Tobiáš nazval svoju novomanželku v modlitbe, ktorú prednáša prvú noc po sobáši, „sestrou“. Takto o nej hovoril aj Raguel, Sárin otec, keď sa rozhodol dať ju Tobiášovi za manželku. Hľa, jeho slová: „Dostaneš ju podľa nariadenia Mojžišovej knihy, lebo ti je aj z neba určené, že ju máš dostať. Vezmi si svoju sestru; odteraz ty' si jej bratom a ona je tvojou sestrou. Dostávaš ju dnes a navždy“ (Tob 7,12). Raguel, dávajúci mladému Tobiášovi Sáru, nehovorí len: „vezmi si svoju sestru“, ale aj: „odteraz si ty jej bratom a ona je tvojou sestrou“ - čo znamená, že manželstvom sa má medzi nimi súčasne vytvoriť vzťah sestry a brata. Manželstvom sa muž a žena stávajú osobitným spôsobom bratom a sestrou. Sesterský i bratský rozmer je prítomný v hĺbke pravej manželskej lásky.

Modlime sa a prosme nášho Pána, aby nám preukázal milosrdenstvo a spásu.

Každú činnosť máme začínať v Božom mene. Je správne, aby najdôležitejšie rozhodnutia a činnosti v našom živote boli predchádzané a začínali sa s horlivou modlitbou. Začiatok manželstva je začiatok nového spôsobu života. Manželstvo sa nemôže začínať iba na základe ľudských síl. Ľudské sily sú obmedzené a nestále. Vyčerpajú sa rýchlo. Je potrebné začínať s pomocou mocnej Božej milosti a kvôli tomu je nevyhnutné, aby sme zaujali primeraný postoj a modlili sa. Boh je štedrý, obdarúva tých, ktorí ho prosia. Láskavo dáva tým, ktorí sú pre neho otvorení.

Tobiáš v tejto chvíli dáva príklad Sáre a svojím postojom vyjadruje, že všetko pochádza od Boha a že všetko máme prijímať ako Boží dar a tak aj na začiatku spoločnej cesty v manželstve je primerané modliť sa. Tobiáš je presvedčený, že ich život bude bezpečný iba v Bohu, a preto chce aj vedome vložiť svoj manželský život do Božích rúk od začiatku. Ešte predtým než by sa spojil aj telesne s manželkou Sárou, chce, aby sa oni obaja spojili duchovne s Bohom, aby sa spojili s tým, ktorý je prameňom ich života.

Začali slovami: "Zvelebený buď, Bože našich otcov, [...] Nech ti dobrorečia nebesia i všetko tvoje stvorenie po všetky veky!

Modlitba nám odhaľuje, akým spôsobom veriaci Boží ľud chápal manželstvo, čo pre nich znamenalo manželstvo uzatvorené medzi veriacimi. Záchrana, vykúpenie, každá spása pochádza od Boha. Bez tejto prvotnej, podstatnej, základnej pravdy náš život stráca pravý zmysel. Ako keby vysmädnutý človek v púšti prestal veriť, že ho môže zachrániť voda. Bez vody niet života. Bez Boha niet budúcnosti. Boh, ktorý je prameňom každého dobra, je darcom každého požehnania.

Lebo Boh je darcom života nielen v nebi a na zemi, ale celého sveta viditeľného i neviditeľného a každé stvorenie, ktoré od neho pochádza, ho má oslavovať ako svojho Pána, Stvoriteľa a Vykupiteľa, ako trvalý prameň vlastného jestvovania.

Ty si povedal: "Nie je dobre človeku samému; urobme mu pomoc, ktorá mu bude podobná.

Tobiáš vyjadruje v modlitbe, ako chápe Boží plán ohľadom manželstva a pripomína posolstvo Svätého Písma, ktoré sa osobitne nachádza v 2. kapitole knihy Genezis a ktoré predstavuje najstarší text o pôvode ľudí. Výslovne spomína, že z Adama a Evy pochádza ľudský rod.

Tobiáš a Sára modlitba vyznávajú túto pravdu. Ako keby sa chceli preniesť do stavu pred hriechom Adama a Evy, ako keby sa chceli vžiť do stavu, keď ešte ľudský rozum nebol oslabený a vôľa naklonená k zlému, túžia po prežívaní vzájomného vzťahu podľa pôvodného Božieho zámeru.

Tobiáš a Sára sú vzorom aj pre každého kresťana. Sú obrazom a príkladom ľudí, ktorí nie sú zotročení žiadostivosťou, ale prevláda v nich vedomie a duchovná účasť na Božej láske.

Pôvodný Boží zámer vzájomného vzťahu muža a ženy v manželstve bol tiež zranený hriechom. My vo viere vieme, že náš Pán prišiel, aby obnovil človeka zraneného hriechom. Krstom dostávame podiel na tejto záchrane.

Ospravodlivenie v krste nie je len prechodom človeka od duchovnej smrti k životu s Bohom, ale je obdivuhodným Božím zásahom očistenia a stvoriteľskej obnovy. Človek v krste dostáva účasť na Božej prirodzenosti. Božia prirodzenosť je najčistejšia pravda a láska. V Božej pravde a láske nejestvuje sebecká žiadostivosť, preto aj ten, kto dostal účasť na Božej prirodzenosti je posilnený, aby žil lásku a vzájomné vzťahy čo najviac oslobodené od sebeckej žiadostivosti.

Tobiáš chce žiť svoje manželstvo podľa Božieho posolstva Svätého Písma.

Teraz si neberiem túto moju sestru z chlipnosti, ale s čistým úmyslom.

Neovládaná žiadostivosť, čiže chlipnosť, je životným prejavom človeka bez Boha. Človek, ktorý žije s Bohom, usiluje sa o pravú lásku, o pravdivé darovanie seba samého.

Úprimne veriaci človek nasmerúva svoj život podľa právd viery. Neovládaná žiadostivosť nie je zlučiteľná so životom úprimnej viery. Tobiáš túži, aby jeho manželstvo bolo oslobodené od závislosti na žiadostivosti. Túži po tom, aby mohol milovať svoju manželku tak, ako si Adam zamiloval Evu, keď ju prijal z Božích rúk.

Zmiluj sa dobrotivo nado mnou i nad ňou, aby sme sa spoločne dožili staroby.

Modlitba sa končí prosbou so zameraním do budúcnosti: Zmiluj sa dobrotivo [...], aby sme sa spoločne dožili staroby. Každé manželstvo potrebuje Božie milosrdenstvo. Boh neodmieta žiadneho človeka, neodmieta nikoho, kto sa k nemu obracia. A práve Tobiáš a Sára vyjadrujú svoju otvorenosť pre Boha a vedomie jeho blízkosti. Božia prítomnosť v manželstve muža a ženy otvára nové možnosti. Oni prosia, aby mohli zostať spolu až do staroby a smrti.

Modlitbu zakončili dvojitým zvolaním „amen“, „tak je“. Tým potvrdzujú svoje presvedčenie, svoje prosby, svoju vieru. V duchu tejto viery chcú žiť svoje manželstvo, odovzdaní do Božích rúk.

 

Meditatio

Modlitba, ktorú predniesli Tobiáš a Sára, a ktorú nachádzame v 8. kapitole Knihy Tobiáš, zahrnuto reaguje aj na vtedajšiu náboženskú situáciu. V čase, keď z Božieho vnuknutia vznikala kniha Tobiáš, v antickom svete vo všeobecnosti a v antickom gréckom svete osobitným spôsobom, bola láska muža a ženy chápaná ako niečo, čo sa pohybuje medzi démonmi a bohmi. Grécky pohanský boh Eros bol chápaný ako niekto, kto sa pohráva s ľuďmi, ovláda ich city a je schopný priviesť ich až k zničeniu seba samých.

Tak ako je to aj v inej knihe Svätého Písma v Piesni piesní, tak aj v knihe Tobiáš, práve viera v jedného Boha ukazuje svoju schopnosť oslobodiť a zachrániť človeka z pohanského chápania lásky, do ktorého, zdá sa, žiaľ, upadol aj súčasný moderný svet, čiže až do modloslužobného uctievania ľudskej telesnej náklonnosti oproti skutočnému vzájomnému duchovnému darovaniu sa. Viera vyvoleného národa v jedného Boha umožňovala chápať lásku ako niečo výsostne ľudské, pred čím netreba mať strach.

Vzájomná náklonnosť nemusí byť akoby démonickou silou, ktorá pozbaví človeka sebaovládania, ani nie je nejakým božským zotročením človeka, voči ktorému sa nemôže brániť. Láska podľa Svätého Písma je Boží dar ľuďom a práve kvôli tomu možno hovoriť o láske ako hlboko ľudskej schopnosti, ktorej pôvodcom a prameňom je samotný Boh.

Rozmer viery v Boha je rozhodujúcim rozmerom, ktorý umožňuje Tobiášovi a Sáre, aby prežívali naozaj ľudským spôsobom svoj vzájomný manželský vzťah. Ich modlitba je znakom, že Boh neničí to ľudské, ale práve naopak, Boh vedie človeka, aby prostredníctvom lásky sa stával ľudskejším a podobnejším svojmu Stvoriteľovi, Bohu.

Tobiáš a Sára sa modlitbou pripravili na to, aby mohli prekonávať riziká, ktoré sú spojené s vášnivosťou telesnej náklonnosti a ktorá hrozí, že zotročí človeka, ako si to želá zlý duch. Sú si vedomí, že ich manželský život nemôže byť bez modlitby. Ich manželský život v pozemskom poriadku bude vždy stáť na tom, aký bude ich vzťah k Pánovi a ako budú pokračovať v modlitbe.

To znamená, že pravdivý a láskavý vzťah manželov k Bohu a vzájomne k sebe samým zdokonaľuje aj telesné prejavy ich vzájomnej lásky, ktoré sú v tomto zmysle naplnením Božej vôle a Božím darom pre manželov.

Tým, čím sú muž a žena, v jednote ich duchovného a telesného jestvovania, ktoré si vzájomne odovzdávajú a prijímajú, čiže svoj duchovný vzťah sprítomnený telesnými prejavmi môže byť a má byť na Božiu slávu, lebo v ňom sa uskutočňuje dar Božej lásky a spolupracuje sa na stvorení otvorením sa a odovzdaním života svojmu dieťaťu.

 

Oratio

Pane Ježišu, odovzdávame ti našich manželov. Ďakujeme ti, že si ich spojil, že sú pre seba navzájom darom a že posilňuješ ich vzťah osobitnou milosťou, ktorú im dávaš vo sviatosti manželstva.

Pane Ježišu, manželstvá v našich farnostiach však potrebujú aj Tvoje uzdravenie.

Prosíme ťa, daj, aby sa manželia vždy znova učili milovať sa navzájom a milovať svoje deti láskou, ktorá pochádza od teba. Daruj im čisté srdce podľa Tvojho srdca. Posilňuj ich, aby vytrvali vo vzájomnej vernosti aj v ťažkých životných situáciách a udeľ im milosť, aby si dokázali vzájomne odpúšťať všetky zranenia a krivdy a aby nikdy nestrácali nádej na zmierenie. Očisti ich myšlienky, aby vytrvali vo vernosti a láske.

Nech spoznajú dôležitosť každodennej modlitby, nech využijú každú príležitosť k účasti na sv. omši, nech sa pravidelne očisťujú vo sviatosti pokánia a nech Ťa často prijímajú v Eucharistii.

Pane, Ty buď jediným Pánom v ich manželskom a rodinnom živote, prosíme Ťa, pomôž im, aby sa vyhýbali  všetkému, čo vytvára závislosť, zotročuje a nabáda k zlému.

Panna Mária, naša Sedembolestná Matka, veď našich manželov po ceste viery k jedinému pravému prameňu lásky, k Ježišovi. Amen.

 

Contemplatio

Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista a podriaďujte sa jedni druhým v bázni pred Kristom.

(Ef 5,20-21)

Katechezy: 

Videá