Pán je ochranca môjho života (Ž 27)

Lectio divina úryvku z Knihy Žalmov pod názvom Pán je ochranca môjho života (Ž 27) z cyklu Podoby modlitieb vo Svätom písme. 

Modlitba

Pane, ďakujeme Ti, že sa dnes môžeme stretnúť, aby sme hlbšie vnímali Tvoju prítomnosť a aby sme počúvali Tvoje slovo, v ktorom nám zjavuješ Tvoju lásku a dávaš nám spoznať Tvoju vôľu. Nech utíchne v našom vnútri každý iný hlas, ktorý nie je Tvojím.
Pošli Tvojho Ducha Svätého, aby otvoril našu myseľ a uzdravil naše srdcia, aby sa nestalo, že Tvoje slová čítame, ale ich neprijímame, že nad nimi rozmýšľame, ale ich nemilujeme, že sa Tvojimi slovami modlíme, ale ich nezachovávame, že Tvoje slová poznáme, ale ich neuskutočňujeme.
Nech naše stretnutie s Tvojím slovom prinesie obnovu vzťahu a spoločenstva s Tebou a s Tvojím Synom a s Duchom Svätým, s Bohom, ktorý nech je oslavovaný na veky vekov.

Uvedenie do stretnutia

V dnešný večer obrátime našu pozornosť ku Knihe žalmov, ktorá patrí medzi knihy Svätého písma Starého zákona. Kniha žalmov alebo jednoducho Žalmy je zbierka 150 hebrejských náboženských piesní.

Slovenské slovo »žalm« je odvodené od gréckeho slova psalmós, čo znamená: pieseň so sprievodom strunového nástroja, ako je harfa, citara a pod. Z toho sa neskôr utvoril názov žaltár, čiže zbierka žalmov.

Žalmy sú v prvom rade prirodzeným a bezprostredným výrazom izraelskej nábožnosti, založenej na viere v jedného a pravého Boha. Žalmista v nich hovorí o Bohu vo forme básnických útvarov, ktorými vyjadruje svoju neoblomnú živú vieru v Boha prejavmi chvály, vďaky, prosby, dôvery, vyznania hriechov a pod. Odzrkadľujú sa v nich teda nielen vieroučné pravdy, ale aj požiadavky týchto právd, ktoré sa kladú na veriaceho človeka v najrozličnejších situáciách ľudskej existencie, ilustrované konkrétnymi príkladmi prevzatými zo životnej skúsenosti žalmistu a izraelského ľudu.

Žalmy sa tešili veľkej obľube v prvotnej Cirkvi, ktorá ich pokladala za prameň a výraz svojej viery a svojej nábožnosti aj preto, lebo samotný Pán Ježiš sa zaiste často modlil žalmy aj vo svojom súkromnom každodennom živote a evanjelisti uvádzajú aj vyjadrenia Pána Ježiša, ktoré sú priamo citáciami žalmov (Ž 22, porov. Mt 27,46; Mk 15,34; Ž 31,6, porov. Lk 23,46). Podľa Kristovho príkladu sa žalmy čoskoro stali modlitbou kresťanov a zaujali privilegované miesto tak v súkromnej, ako vo verejnej modlitbe kresťanského ľudu už v apoštolských časoch. Preto Cirkev vyvíjala v priebehu stáročí veľké úsilie a vysvetľovala veriacim žalmy a komentovala ich, aby ich lepšie pochopili a využili v náboženskom živote.

Dnes sa budeme učiť modliť sa a pridáme sa k modlitbe s pomocou jednej modlitby z Knihy žalmov a to konkrétne žalmu 27. Započúvajme sa teraz do posvätného textu tejto modlitby:

Lectio

Ž 27

1 Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?

2 Keď sa približujú ku mne zločinci a chcú mi zničiť telo, vtedy moji utláčatelia a nepriatelia strácajú silu a padajú.
3 Aj keby sa proti mne postavili šíky, moje srdce sa nezľakne. Aj keby proti mne vzbĺkol boj, zotrvám v dôvere.

4 O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám. 5 A on ma vo svojom stane schová v deň nešťastia, ukryje ma v skrýši svojho príbytku a postaví ma vysoko na skalu.

6A už teraz dvíham hlavu nad svojich nepriateľov, čo ma obkľučujú. V jeho stánku mu prinesiem obetu chvály, budem spievať a hrať Pánovi.
7 Čuj, Pane, hlas môjho volania, zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.

8 V srdci mi znejú tvoje slová: "Hľadajte moju tvár!" Pane, ja hľadám tvoju tvár. 9 Neodvracaj svoju tvár odo mňa, neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka. Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma, ani ma neopúšťaj, Bože, moja spása. 10 Hoci by ma opustili otec aj mať, Pán sa ma predsa ujme. 11 Ukáž mi, Pane, svoju cestu a priveď ma na správny chodník, lebo mám mnoho nepriateľov.

12 Nevydávaj ma zvoli utláčateľov, veď povstali proti mne kriví svedkovia, dychtiví po násilí.

13 Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.
14 Očakávaj Pána a buď statočný; srdce maj silné a drž sa Pána.

Kontext úryvku

Charakteristickou črtou žalmu 27 je dôvera Bohu. V našej liturgii hodín sa modlí vždy v stredu prvého týždňa žaltára a je označený názvom Dôvera v nebezpečenstve. Môžeme ho rozdeliť na dve časti. Prvá časť, ktorá je vytvorená veršami 1-6, vydáva svedectvo o radostnej dôvere. Druhá časť, ktorú tvoria verše 7-14, je vyjadrením prosebnej dôvery. Venujme sa postupne jednotlivým veršom.

v. 1
1 Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?

Všímame si, že žalm je uvedený krásnou antifónou. Antifóna je modlitbová veta, vhodná na opakované použitie počas modlitby. Úvodná antifóna nášho žalmu nám ponúka tri definície Boha.

Pán je moje svetlo. Tento obraz nádherne vyjadruje dva zásadné rozmery chápania Božieho jestvovania. Boh je transcendentný, presahujúci, prevyšujúci pozemské ľudské jestvovania, ako svetlo slnka, ktoré nás ožaruje zvonka a vychádza z prameňa, ktorý my ľudia nemôžeme ani kontrolovať ani ovládnuť. Na druhej strane, Boh je zároveň vo všetkom prítomný a je ako svetlo zároveň blízky, prenikajúci. Formulácia „Pán je moje svetlo“ vyjadruje, že Pán ma prevyšuje, ale je mi zároveň jedinečným spôsobom blízky. Svetlo je vo Svätom písme znakom bytia a stvorenia (Jn 1), je znakom radosti (Iz 9), je teda vynikajúcim znakom Boha (Jn 1, 1Jn)

Druhou a ešte konkrétnejšou charakteristikou Boha je vyjadrenie: Pán je moja spása. Aj tento výraz predstavuje jednu zo základných formulácií o Bohu v Starom zákone. Pramení zo skúsenosti dejín spásy, ako vnímal vyvolený národ svojho Boha, že Boh je spojencom svojho ľudu a Boží spojenec zasahuje, keď je ľud v núdzi a oslobodzuje ho.

Treťou Božou charakteristikou je formulácia, že Boh je ochranca môjho života. Aj toto vyjadrenia sa opakovane používa v žalmoch a aj v iných knihách Starého zákona (Ž 18,3; 28,8; 31,3.4.5; 37,39; 43,2; 52,9; Sir 51,2-5). Tretia charakteristika Boha je akoby prispôsobená už nasledujúcim vyjadreniam nášho žalmu, lebo predpokladá obraz prevzatý z vojenského prostredia, ako sa približuje nepriateľské vojsko, ale modliaci sa je akoby vojak, ktorý je pokojný, lebo vie, že jeho postavenie je nedobytné. Nedobytnosť vyplýva z Božej moci.

v. 2-3
2 Keď sa približujú ku mne zločinci a chcú mi zničiť telo, vtedy moji utláčatelia a nepriatelia strácajú silu a padajú. 3 Aj keby sa proti mne postavili šíky, moje srdce sa nezľakne. Aj keby proti mne vzbĺkol boj, zotrvám v dôvere.

Obraz sa teraz napĺňa farbami boja a  vojnovými zvukmi. Do popredia vystupuje bojový rozmer, lebo sa približujú zločinci. V strede však sa vyníma pokojná a samostatná postava modliaceho a okolo neho je množstvo nepriateľov, ktorí chcú na neho útočiť.

Popri vojenskom obraze približujúcich sa nepriateľov nasleduje obraz o ničení tela, kde si môžeme predstaviť divoké zviera, ktoré by chcelo roztrhať modliaceho sa. Týmto obrazom sa opakovane vo Svätom písme zobrazujú nepriatelia plní nenávisti, osočovania a akejkoľvek zloby.

Modliaci sa je uprostred bojovej búrky, ale vzbudzuje v sebe nadprirodzenú dôveru. Akoby so svätým Pavol volal: Keď je Boh za nás, kto proti nám? (Rim 8,31). Na spôsob refrénu sa môžu zopakovať otázky z úvodu: Koho sa mám báť? Pred kým sa mám strachovať? (v. 1) A modliaci sa aj odpovedá: Moje srdce sa nezľakne. Zotrvám v dôvere. (v. 3)

v. 4-5
4 O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám. 5 A on ma vo svojom stane schová v deň nešťastia, ukryje ma v skrýši svojho príbytku a postaví ma vysoko na skalu.

Nasledujúci verš predstavuje kladný vývoj predchádzajúcej situácie. Odhaľuje, kde sa nachádza skutočné útočište a kde nadobudne vnútornú posilu. Vo verši 4 modliaci sa zhovára so sebou samým, zopakuje sa to potom v druhej časti žalmu vo verši 8. Predstavuje to jednotiaci prvok celej modlitby. Modlitba má jediné zameranie a vyjadruje jedinú túžbu, ktorú si nesie v sebe každý úprimný veriaci, ktorý nachádza srdce svojho duchovného života v Jeruzaleme, aby mohol bývať v Božom dome navždy.

Modliaci sa túži ďalej, aby mohol pociťovať Pánovu nehu. Môžeme predpokladať, že žalmista myslí na duchovný zážitok a vlastne aj tajomné prežívanie, ktoré vo svojom vnútri vníma veriaci, keď mu je umožnené osobitným spôsobom prežívať Pánovu láskavú blízkosť.

Treťou túžbou modliaceho je kontemplácia krásy chrámu. Obdiv voči kráse chrámu vedie v duchovnom živote k obdivu k Božej kráse, ktorá neporovnateľne prevyšuje krásu chrámu.

Vo verši 5 sa vnútorná obrazotvornosť modliaceho sa vracia k spomienkam na putovanie na púšti, keď bol tiež akoby pútnikom so svojím ľudom a vtedy Boží stánok, kde bola uložená archa zmluvy, bol miestom osobitnej Božej blízkosti. Modliaci sa využíva obraz stánku, aby vyjadril, že posvätný priestor pre veriaceho predstavuje záchrannú oázu, v ktorej je ochránený pred pôsobením zla. Následne prechádza k obrazu skaly. V jeho mysli je prítomná tá najvýznamnejšia skala, ktorou je vrch Sion (Ž 40,3; 61,3; Iz 30,29). Obraz “moja skala” na vyjadrenie Božej záchrany sa nachádza vo viacerých žalmoch (Ž 18,32; Ž 78,54).

v. 6
6 A už teraz dvíham hlavu nad svojich nepriateľov, čo ma obkľučujú. V jeho stánku mu prinesiem obetu chvály, budem spievať a hrať Pánovi.

Tento verš uzatvára prvú časť žalmu. Je naplnený vyjadrením radostnej dôvery Bohu. Žalmista prežíva víťazný vstup do chrámu. So vzpriamenou hlavou postupuje dopredu, kým na pozadí sú nepriatelia, ktorí sú porazení a ustráchaní. Keď vystúpil na chrámový vrch, žalmista sa pripravuje, aby vydal svedectvo o svojom vnútornom postoji dôvery a vďačnosti voči Bohu a navonok to vyjadrí aj bohoslužobnými úkonmi. (porov. Ž 3,4; Ž 13,3; Ž 23,5; Ž 42,5; Ž 47,6; Ž 83,3; Ž 89,16; Ž 107,22; Ž 110,7; Ž 150,5).

Teraz sa dostávame k druhej časti žalmu, ktorú tvoria verše 7-14. Od radostného prejavu dôvery k Bohu sa prechádza k prosebnému prejavu dôvery. Žalmista vystúpil do chrámu a otvoril si svoje srdce pred Pánom.

v. 7
7 Čuj, Pane, hlas môjho volania, zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.

Je to tradičný úvod, antifóna, prosebných modlitieb vo veľkom nebezpečenstve. Žalmista svoj vzťah k Bohu vyjadril obrazom hľadania Boha. Duchovný pohyb hľadania Boha sa teraz pripravuje zvolaním, ktoré je nasmerované k Bohu v očakávaní jeho odpovede. Otvára sa teda duchovná cesta, ktorá sa uskutočňuje ako hľadanie Božej tváre, čiže v účasti na bohoslužbe (v. 8) a pokračuje smerom k Božiemu posolstvu.

v. 8-11
8 V srdci mi znejú tvoje slová: "Hľadajte moju tvár!" Pane, ja hľadám tvoju tvár. 9 Neodvracaj svoju tvár odo mňa, neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka. Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma, ani ma neopúšťaj, Bože, moja spása. 10 Hoci by ma opustili otec aj mať, Pán sa ma predsa ujme. 11 Ukáž mi, Pane, svoju cestu a priveď ma na správny chodník, lebo mám mnoho nepriateľov.

Žalmista sa modlí na spôsob rozhovoru so sebou samým a vyjadruje svoje rozhodnutie „hľadať Božiu tvár“. Formulácia „hľadať Božiu tvár“ je v Starom zákone používaná ako synonymum príchodu do chrámu, v ktorom sa odhaľuje Božia veľkosť.

Vo v. 9 však žalmista spomína možnosť, že môže prísť k odvráteniu Božej tváre, čo je obrazom chvíľ, kedy človeka prežíva svoju samotu a cíti sa opustený a vzdialený od Boha. Pri liturgii veriaci prežíva vnútornú skúsenosť s Bohom, ako keby ho mohol vidieť, ako keby mohol vytušiť jeho úsmev. Samozrejme nie je možné v pravom zmysle vidieť Božiu tvár a zostať nažive (porov. Ex 33,20), Boh prevyšuje svojím bytím aj najčistejšieho veriaceho. Je však možné vytušiť Božiu krásu a obraz „tváre“ je práve náboženským vyjadrením skúsenosti Božej blízkosti. Človek prežíva Božiu blízkosť (Božia imanencia) a zároveň si uvedomuje, ako ho Boh presahuje (Božia transcendencia), lebo Boh Stvoriteľ a človek je stvorením. Ak človek nemá možnosť vnímať Božiu tvár upadá do prázdna a do zla, tak ako, keď človek nepočuje Božie slovo, človek sa nachádza v stave, ako keby zostupoval do priepasti (Ž 28,1).

Modliaci sa je istý, že bez svetla Božej tváre by jeho život nemal zmysel. Vo v. 9 si s úzkosťou predstavuje, aké by to bolo, keby nemal svetlo Božej tváre. Je zaujímavé si všimnúť, že formulácia „skryť tvár“ je synonymom Božieho hnevu. Kvôli tomu sa na perách modliaceho sa objavujú prosby, aby ho Pán neopustil, aby sa od neho neodklonil.

Vrchol sa dosahuje v žiarivom a nezabudnuteľnom verši 10, v ktorom žalmista pochopí, že Božia nekonečná láska prekonáva všetky typy lásky, aj lásku otcovskú a materskú. Ide vlastne o definíciu Božej nekonečnej dokonalosti prostredníctvom psychologickej analógie.

V tejto súvislosti môžeme pripomenúť slová proroka Izaiáša: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.“ (Iz 49,15), alebo text zo Sirachovca: „Maj milosrdenstvo pre siroty ako otec a nahradzuj manžela ich matke! Tak budeš poslušným synom Najvyššieho, preto sa väčšmi nad tebou zmiluje ako (tvoja) matka.“ (Sir 4,10-11)

Modliaci sa teda prosí na spôsob rozprávania so sebou samým známym zvolaním (v. 11), ktoré nachádzame aj u Mojžiša: „Ukáž mi svoju cestu!“ (Ex 33,13) a následne prosí o možnosť „vidieť Božiu slávu a tvár“ (Ex 33,18-20).

v. 12
12 Nevydávaj ma zvoli utláčateľov, veď povstali proti mne kriví svedkovia, dychtiví po násilí.

Nepriatelia sú ako rozzúrená šelma. Sú označení za krivých svedkov, čiže vedome a dobrovoľne prednášajú nepravdivé svedectvá. Boží zásah bude musieť umlčať krivých svedkov a pod ochranou Božej lásky obnoviť dobré meno modliaceho sa. Na tejto nádeji je založený celý žalm a vyplynie z nej aj posledné vyznanie viery, ktoré sa nachádza vo verši 13.

v. 13
13 Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.

Túto vetu môžeme označiť ako antifónu dôvery v Boha. Je to strelná modlitba, je kráka, ale výrazná, v ktorej modliaci sa vyznáva istotu, že nestratí svoj život. V našom žalme sa pojmom „krajina žijúcich“ myslí pozemský život. Modliaci sa žalmista chce každý deň svojho pozemského života, vo svojej práci, vo svojej rodine, vo vzťahoch s inými nájsť Boha, túži, aby mohol prežívať Božiu blízkosť v malých veciach každodenného života, v Božom dennom požehnaní, v jedle i v nápojoch, v oblečení a v priateľstve, tak ako nebeské vtáky a poľné ľalie, ktoré tiež zakusujú Božiu prozreteľnosť (porov. Lk 12,27).

v. 14
14 Očakávaj Pána a buď statočný; srdce maj silné a drž sa Pána.

Záverečný verš sa dá chápať ako vnútorné volanie, ktoré si hovorí modliaci sa vo svojom svedomí. Je to istý druh zamyslenia sa alebo pozvania, ktoré si žalmista s Božou pomocou vzbudzuje vo vlastnom vnútri. Dá sa ľahko porozumieť, že keď si vzbudzuje tieto myšlienky, že si vlastne uvedomuje svoju krehkosť, že nie je dostatočne stabilný, ako by to bolo potrebné, a preto povzbudzuje seba samého: „Očakávaj Pána a buď statočný; srdce maj silné a drž sa Pána.“

Meditatio

Z bohatstva modlitbových formulácií žalmu 27 si môžeme vybrať jednu, do ktorej sa pokúsime vhĺbiť ešte viac. Je ňou formulácia: „Pane, ja hľadám Tvoju tvár.“ (porov. v. 8)

Keď Svätý Otec pápež svätý Ján Pavol II. uvažoval nad týmto vyjadrením napísal aj tieto slová:
„Cieľom duchovného hľadania modliaceho sa človeka je teda Božia tvár. V závere zaznieva neochvejná istota môcť vidieť ,dobrodenia Pánove’ (verš 13). V jazyku žalmov ,hľadať Božiu tvár’ je často synonymom vstupovania do chrámu na oslavu a zakusovanie spoločenstva Boha Sionu. Ale tento výraz obsahuje aj mystickú požiadavku dôvernosti s Bohom cez modlitbu. V liturgii a v osobnej modlitbe teda dostávame milosť vytušiť onú tvár, ktorú počas našej pozemskej existencie nikdy nemôžeme vidieť priamo (porov. Ex 33, 20). No Kristus nám zjavil prístupnou formou Božiu tvár a sľúbil, že pri konečnom stretnutí vo večnosti - ako to spomína sv. Ján - ,ho budeme vidieť takého, aký je’ (1 Jn 3, 2). A sv. Pavol dodáva: ,z tváre do tváre’ (1 Kor 13, 12). Veľký kresťanský spisovateľ 3. storočia, Origenes, komentujúc tento žalm, poznamenáva: ,Ak človek bude hľadať Pánovu tvár, uvidí odhalenú slávu Pána a tak sa stane rovný anjelom -, vždy bude vidieť tvár Otca, ktorý je na nebesiach.’ A sv. Augustín vo svojom komentári k žalmom takto pokračuje v modlitbe žalmistu: ,Nehľadal som nijakú odmenu od teba, ktorá by bola mimo teba, iba tvoju tvár. Tvoju tvár, Pane, hľadám. Vytrvalo budem pokračovať v tomto hľadaní. Nebudem hľadať niečo, čo má malú cenu, ale tvoju tvár, ó, Pane, aby som ťa mohol nezištne milovať, pretože nenachádzam nič vzácnejšie ...“

Oratio

Teraz počúvajme slová sv. Anzelma, stotožnime sa s nimi a stanú sa modlitbou v našom vnútri.

„A teraz, človiečik, ujdi trochu od svojich záujmov a schovaj sa na chvíľu pred svojimi rozbúrenými myšlienkami! Odhoď ťaživé starosti a uvoľni svoje úmorné napätie. Venuj sa chvíľku Bohu a trošku si v ňom odpočiň. Vojdi do izby svojho srdca, vylúč odtiaľ všetko okrem Boha a toho, čo ti ho pomáha hľadať; zatvor dvere a hľadaj ho. Potom povedz, celé moje srdce, povedz Bohu: Hľadám tvoju tvár; „Pane, ja hľadám tvoju tvár.“ (Ž 27,8)

Teraz teda, Pane, Bože môj, ty uč moje srdce, kde a ako ťa má hľadať, kde a ako ťa nájde.

[...]

Môj Pane, ako dlho ešte? Dokedy budeš, Pane, na nás zabúdať? Dokedy budeš pred nami skrývať svoju tvár? (porov. Ž 13,2) Kedy na nás zhliadneš a vyslyšíš nás? Kedy dáš svetlo našim očiam a ukážeš nám svoju tvár? Kedy nám dáš seba samého?

Zhliadni, Pane, vyslyš, osvieť nás, ukáž nám seba samého. Vráť sa k nám, aby nám bolo dobre; lebo zle nám je bez teba. Maj súcit s našou námahou a úsilím dostať sa k tebe. Veď bez teba nič nezmôžeme (porov. Jn 15,5).

Nauč ma hľadať ťa a ukáž sa hľadajúcemu, lebo ťa ani hľadať neviem, ak ma to ty nenaučíš, ani nájsť nemôžem, ak sa mi sám neukážeš. Kiež ťa hľadám s túžbou a túžim po tebe hľadaním; kiež ťa nájdem láskou a milujem nájdením.“

(Z knihy Proslógion svätého biskupa Anzelma, Cap. 1: Opera omnia, Edit. Schmitt, Seccovii, 1938, 1, 97-100)

Contemplatio

„V srdci mi znejú tvoje slová: "Hľadajte moju tvár!" Pane, ja hľadám tvoju tvár.“

(Ž 27,8)