Predstavenie creda - jeho „odovzdanie“ v procese iniciácie mladých

ThDr. György Udvardy

 

I. PODSTATNÉ PRVKY UVÁDZANIA DO KRESŤANSKÉHO ŽIVOTA

 

1. Podstata a cieľ iniciácie

 

Prostredníctvom  katechézy Cirkev odozvdáva svojim deťom svoju vieru, a ako členov Cirkvi ich zaraďuje do rodiny Cirkvi. Ako dobrá Matka im ponúka Evanjelium v celej bohatosti a čistote ako vhodný pokrm, ktorý obsahuje aj kultúrne dedičstvo a ako odpoveď na najhlbšie  túžby ľudského srdca (porov. LG 64).

Cieľom uvádzania do kresťanského života je pomáhať mladému človeku v autentickom nasledovaní Krista a odovzdať plnosť kresťanského života (porov. VDK 67-68). „Definitívnym cieľom katechézy je uviesť niekoho nielen do styku, ale do spojenia, do dôvernosti s Ježišom Kristom.“ (VDK 80).

„Spojenie s Ježišom Kristom svojou dynamikou pobáda učeníka zjednotiť sa s nim vo všetkom tom, v čom sám Ježiš Kristus bol hlboko zjednotený s Bohom, svojím Otcom, ktorý ho poslal na svet, a s Duchom Svätým, ktorý ho pobáda plniť poslanie, s Cirkvou.-     -svojím telom, ktorej sa daroval, a s ľuďmi, svojimi bratmi, osud ktorých chcel s nimi prežívať.“ (VDK 81)

Na základe uvedeného môžeme očakávať od mladých, že príjmu a vyznajú vieru Cirkvi v celej plnosti a v plnom presvedčení len vtedy, keď prejdú celým procesom uvádzania  do kresťanského života.

 

2. Prvky uvedenia

 

Proces uvedenia, ktorý vedie k osobnému prijatiu viery Cirkvi, sa skladá z takých evanjelizačných fáz, ktoré sú pevne zomknuté a pritom sú postavené jedna na druhú, a ktoré treba mať v katechéze mládeže stále na zreteli. Vynechať ich, zameniť – to nevedie k žiadnemu výsledku (por. VDK 47-48, 51, 56-57). Tieto fázy sú nasledovné:

1) Prvé ohlasovanie – pozvanie k obráteniu,

2) evanjelizácia – výzva k obráteniu,

3) systematická katechéza         - katechéza uvádzania,

                                                  - permanentná katechéza, výchova k viere

4) liturgická úloha     – litugické slávenia

                                   - bezprostredná sviatostná príprava

- eucharistické slávenie

5) teologická udalosť – systematické spracovávanie a vedecké skúmanie právd viery.

Pri odovzdávaní viery počas katechizovania – pod vplyvom starého spôsobu katechizácie treba počítať spravidla s tým, že sa objavia tri chyby:

1)  Vo fázach, ktoré predchádzajú systematickú katechézu – pre horeuvedené dôvody – sa stretávame s mnohými nedostatkami, alebo v danom prípade tieto fázy úplne chýbajú, avšak vždy znamenajú slabý základ. Preto sa neuskutoční ani pozvanie k viere, ani výzva k obráteniu. Takto sa pre mladého človeka celá náuka Cirkvi stane iba učivom.

2)   Mladý človek sa však nakrátko potom stretáva s tým očakávaním, že má rozumieť a doceniť liturgiu Cirkvi, ktorú vlastne ešte nemal čas spoznať, resp. čo sa týka liturgických znakov a symbolov, nedostalo sa mu jeho veku primeraných zážitkov a skúseností. Preto v liturgických úkonoch, textoch, gestách nevie objaviť ani vyjadriť svoju vieru.

3)   Po krátkom čase mu predstavujeme pre neho neznáme teologické pojmy, spôsob myslenia a predkladáme mu učenie Cirkvi, podstatné prvky jeho viery. Očakávame od neho isté ovládanie týchto pojmov. Z tohoto sa v ňom rodí zážitok, že pojmy, formulované katechétom, nevystihujú všetko, na čo sa on pýta, čo je jeho presvedčenie, jeho „viera“. Ba ešte zakusuje dva od seba úplne nezávislé svety.

Medzi rôznymi etapami evanjelizácie – pretože sa oni prelínajú a metódy nie sú celkom ešte vypracované – často naozaj nie je ľahké nájsť aktuálne úlohy. „V pastoračnej praxi sa medzi oboma činnosťami nedajú tak ľahko určiť hranice. Často osoby, ktoré prichádzajú na katechézu, potrebujú v podstate skutočné obrátenie. Cirkev si preto želá, aby sa prvá etapa katechetického procesu bežne venovala obráteniu.“ (VDK 62)

 

3. Iniciácia a obrátenie

 

Odovzdať vieru Cirkvi, Credo, bez viery prijímajúceho, je nemožné. Viera prijímajúceho sa bez jeho osobného obrátenia nemôže zrodiť. Preto Cirkev svoje Credo v jeho plnosti vie odovzdať len človeku, ktorý sa obrátil. Obrátenie a viera sú neoddeliteľne spojené. Katechéza – v etape iniciácie – má slúžiť na obrátenie.

„Kresťanská viera je predovšetkým obrátenie sa k Ježišovi Kristovi, úplné a úprimné primknutie sa k jeho osobe a rozhodnutie nasledovať ho. Viera a osobné stretnutie s Ježišom Kristom, znamená stať sa jeho učeníkom. To si vyžaduje trvalé úsilie myslieť ako On, hodnotiť veci ako On a žiť ako žil On. Takto sa veriaci zjednocuje so spoločenstvom učeníkov a osvojuje si vieru Cirkvi.“ (VDK 53)

Obrátenie je osobný vzťah ku Kristovi, ktorý privádza k Otcovi. „Toto áno dané Ježišovi Kristovi, plnosti zjavenia Otca, má v sebe dvojaký rozmer: odovzdanie sa Bohu s dôverou a láskyplný súhlas so všetkým, čo nám zjavil. To je možné len pôsobením Ducha Svätého.  (porov. KKC 150, 153, 176)“ (VDK 54)

Teda, keď hovoríme o odovzdávaní  viery, Creda, musíme zamerať svoju katechetickú činnosť na obrátenie, na vybudovanie osobného vzťahu  medzi Bohom a katechizovaným. Presnejšie na to, aby katechizovaný bol pripravený a ochotný budovať tento vzťah. Veď Boh je na to vždy pripravený.

 

II. OBSAH VIERY A CREDA

 

1.            Charakteristiky viery

 

„Sama vnútorná dynamika viery vyžaduje vieru poznať, sláviť, žiť a pretlmočiť do modlitby.“ (VDK 84) (Pozri plagát č. 1)

Preto vieru Cirkvi vyznávame v Crede, slávime v liturgii, premieňame do života, vnútorne ju prehlbujeme v modlitbe. (porov. KKC 26) Viera je totiž život. Dotýka sa a preniká celú ľudskú osobu a všetky dimenzie života človeka. Práve preto vyžaduje osobný vzťah, na ňom stavia.

Preto, aby sme vieru Cirkvi odovzdávali v celej jej plnosti, počas katechézy všetky štyri dimenzie viery Cirkvi (liturgia, martyria, diakonia, koinonia) – svojimi štyrmi dimenziami a metódami – musia vychovávať.

 

2. Viera je v podstate  vzťah

 

Viera je odpoveď človeka Bohu, ktorý sa zjavuje. Z toho vyplýva, že viera je vzťah. Vo viere sa človek slobodne celý odovzdáva Bohu, svojím intelektom a vôľou sa úplne podriaďuje Bohu, ktorý sa zjavuje a dobrovoľne prijíma zjavenie. (porov. DV 5) „Veriť znamená teda dvojaký vzťah: k osobe a k pravde, k pravde pre dôveru k osobe, ktorá ju dosvedčuje.“ (VDK 54)

Vzťah k Bohu vyžaduje radikálne rozhodnutie: zrieknuť sa všetkého toho, čo nie je Boh a nepatrí k nemu, preto vedie k smrti, a povedať „áno“ jeho osobe a všetkému tomu, čo dáva Jeho život. To vlastne znamená obnovenie krstných sľubov.

Preto charakteristikou katechézy je, aby pripravila mladých k rozhodnutiam pre vieru a k rozhodnutiam v každodennom živote.

 

3. Dôležitosť tradície a reedície

 

Katechéza vychádza z vyznania viery a vedie k vyznaniu viery. (porov. KKC 185-197)

Preto v priebehu katechézy, kedy hovoríme o odovzdávaní viery, znamená vlastne odovzdávanie (traditio) viery Cirkvi ako vzácneho pokladu. No v tom istom geste Cirkev očakáva od mladých, aby „ju aj vrátili“ (redditio) poznaním, skúsenosťami, prípadnými zápasmi, celým životom. S vierou totiž prichádza aj zmena života, obrátenie, mladý človek začína po novom, tak ako ho k tomu vedie Evanjelium. Táto zmena života sa prejavuje na všetkých rovinách ľudského života. To neznamená nič iné, ako prežívanie viery,  osobného svedectva, posvätenie svojho okolia – sveta – v liturgii Cirkvi a v zapájaní sa do oslavy Božej. (porov. VDK 78)

Preto prijímanie viery, jej obsahu a kresťanské postoje, stoja v úzkom vzťahu.

 

4. Obsah viery a postoje veriaceho

 

Prijatie Creda vyžaduje poznanie právd viery. VDK však upozorňuje na to, že katechizovaných nemáme naučiť iba tomu, ČO veríme, ale aj tomu, AKO veríme. Čo znamená žiť vo svete ako veriaci človek. Výsledkom toho je, že hlbšie poznanie viery nám ukazuje život človeka v kresťanskom svetle, živý život z viery a pomáha človeku, aby svedčil o svojej viere vo svete.

 

5. Vzťah medzi vierou a Credom Cirkvi

 

Vyznanie viery je dokonalé len vtedy, keď je späté s Cirkvou. Každý sa modlí Credo Cirkvi, „Verím“ vo svojom mene. Avšak tieto slová vyslovuje v spoločenstve Cirkvi, a preto „verím“ sa premieňa vo „veríme“ (porov. KKC 166-167), a včleňuje jednotlivca do spoločenstva a poslania Cirkvi (porov. VDK 83).

Vyznanie viery je teda súčasne osobný a zároveň cirkevný, komunitárny  úkon. Preto pri výchove k viere popri osobnej viere treba zdôrazňovať jej objektivitu a záväznosť.

 

III. KATECHETICKÉ METODICKÉ POHĽADY

 

1. Charakteristiky iniciačnej – katechumenálnej – katechézy počas katechézy mladých

 

„Definitívnym cieľom katechézy je uviesť niekoho nielen do styku, ale do spojenia, do dôvernosti s Ježišom Kristom. Celá evanjelizácia má za cieľ napomáhať spojenie s Ježišom Kristom.“ (VDK 80)

Tieto slová zdôrazňujú potrebu katechumenálnej katechézy, ktorej cieľom je, aby napomáhala postupnému rozhodnutiu sa človeka pre osobu Ježiša Krista. Jej charakteristiky sú:

1)   v katechéze mladých treba pamätať na prvky iniciácie: na uvedenie do viery Cirkvi, do úplného a osobného spoločenstva s ňou, na prehĺbenie prijatej viery a kresťanského života počas permanentnej katechézy, na výchovu, na osobnú formáciu zapájaním do liturgie a stále sa rozširujúcim okruhom poznania právd viery.

2)   Iniciácia sa zameriava na celého človeka, na jeho duševné, duchovné, citové a vôľové schopnosti. Ba v každom prípade treba pridať aj jeho vzťahy. Veď človek žije predovšetkým vo vzťahoch. Toto sa vzťahuje na prvom mieste na mladší vek. Súčasne tieto základné ľudské postoje, ktoré tvoria osobu, formujú jej identitu, sú v dokonalej harmónii a posilňujú vieru. Vieru totiž žijeme, poznávame, slávime a podporujeme modlitbou. (porov. VDK84) (Pozri plagát č. 2) Preto pri zážitku viery sú potrebné intelektuálne citové a vôľové schopnosti človeka tak isto ako pri prežívaní vzťahov Toto sa zhoduje s prejavmi viery a Církvi v našom živote. Tieto prejavy sú liturgia, martyria, diakonia, koinonia. Veď vieru slávme v liturgii, ohlasujeme ju v martyriu, vo svedectve života, uskutočňujeme ju v diakonii, v službe, a prežívame ju v koinonii, v živote spoločenstva. Preto pri odovzdávaní Creda treba budovať prirodzené a nadprirodzené  danosti a schopnosti človeka, a tieto dve musia byť v súlade. Toto sú teologické základy odovzdávania viery, ako aj základy katechetických metód.

3)   Katechéza musí nevyhnutne smerovať k vytváraniu vzťahov. Bez toho, aby sa vybudoval vzťah k spoločenstvu, sa Credo a jeho poznanie nestane osobnou vecou mladého človeka. Z toho vyplýva, že počas katechézy našim cieľom musí byť vytvorenie a prehĺbenie osobného vzťahu k Bohu.

4)   Odovzdávanie Creda, právd viery, sa musí diať zážitkovými metódami. Pod zážitkovou metódou sa nerozumie výlučne citové naladenie, ale skôr naladenie celej existencie človeka. Zážitok, skúsenosť súčasne informuje človeka a formuje všetky jeho schopnosti (duchovné, duševné, citové, vôľové, komunikatívne). Čiže prvky Creda treba predstavovať tak, aby pôsobili na všetky mohutnosti človeka a tie zapájať do procesu odovzdávania. Toto je základ osobnej a permanentnej konverzie a cieľ katechézy.

5)   V procese  osobného odovzdávania obsahu Creda – od poznania právd, až po osobné rozhodnutie – treba sledovať toto poradie (Pozri plagát č. 3):

a)   Poznať“ pochopiteľnými pojmami Cirkvi predstaviť obsah Creda. Totiž to, čo človek nepozná, nie je schopný prijať. Toto vyžaduje od katechétu intelektuálnu korektnosť,

b)   Spoznať: po predstavení faktov pomáhať katechizovanému spoznať hodnotu poznaných právd. Teda to, čo na teoretickej rovine pre človeka nemá hodnotu, nebude ovplyvňovať ani jeho myslenie, ani jeho konanie,

c)   Uznať: hodnoty nestačí prijať „vo všeobecnosti“. Treba ponúknuť takú pomoc, aby mladý človek o prijatých a poznaných pravdách mohol povedať: toto je pre mňa dôležité,

d)   Rozhodnúť sa: po predošlých krokoch môžeme očakávať, že poznané, spoznané a uznané pravdy sa odzrkadlia v jeho osobnom živote.

Kým mladý človek neprejde horeuvedenými etapami, ktoré sa dotýkajú celej jeho osoby (preto mu treba poskytnúť dostatok času), nemôžme od neho očakávať zásadné rozhodnutie sa pre Krista.

 

2. Reč katechézy a odovzdávanie viery

 

„Inkulturácia  viery je z istého pohľadu dielom reči. Je dôležité, aby katechéza rešpektovala a využívala reč, ktorá je vlastná posolstvu, najmä biblickú, ale aj historicko- tradičnú reč Cirkvi. (symbol viery, liturgia) a takzvanú reč náukovú (dogmatické formuly), je však potrebné aj to, aby katechéza komunikovala s formami a termínmi vlastnými kultúre človeka, ktorému je adresovaná, a napokon treba, aby katechéza podnietila vznik nových evanjliových výrazov v kultúre, do ktorých sa evanjelium zasadilo.“ (VDK 208)

Otázka reči odovzdávania viery sa nemôže zúžiť iba na otázku výrazov. Podstatu viery vyjadruje aj spoločenstvo Cirkvi, jeho skutky, liturgia Cirkvi (zvlášť slávenie Eucharistie), svedectvá jej členov, ich súžiaca láska a komunitný život. Tieto skutky sú organickými časťami jazyka pri odovzdávaní viery.

Reč katechézy musí nasledovať reč Evanjelia, a tá je vždy oslovujúca a pozývajúca. Zároveň však tie výrazy, ktoré nie sú vhodné osoby Ježiša Krista, nie sú vhodné ani pre Evanjelium, ani pre človeka. Preto nie sú vhodné pre katechézu, a preto nie sú vhodné ani na odovzdávanie viery Cirkvi. (porov. KKC 170)

 

3. Úloha spoločenstva pri odovzdávaní viery

 

„Kresťanské spoločenstvo je počiatkom, miestom a cieľom katechézy. Je to kresťanské spoločenstvo, kde sa začína ohlasovanie evanjelia, ktoré pozýva mužov a ženy obrátiť sa a nasledovať Krista. A je to znova toto spoločenstvo, ktoré prijíma tých, čo chcú poznať Pána a usilovať sa o nový život. Ono sprevádza katechúmenov a katechizovaných na ich katechetickej ceste a s materskou starostlivosťou ich robí účastnými na vlastnej skúsenosti viery a začleňuje ich do svojho stredu.“ (VDK 254)

V tomto zmysle kresťanské spoločenstvo – rodina, farnosť, katolícka škola, kresťanské združenie a hnutia, malé cirkevné spoločenstvá, mládežnícke spoločenstvá – je samé v sebe živou katechézou. Už svojou existenciou ohlasuje, slávi, koná a stáva sa nenahraditeľnou a živou súčasťou katechézy. (porov. VDK 141)

Zvlášť treba zdôrazniť – a počas odovzdávania viery treba stavať na ňom – interpretačný charakter spoločenstva. Pre mladých sa pravdy viery stávajú zrozumiteľnými v danom konkrétnom spoločenstve. Spoločenstvo totiž robí tieto pravdy zrozumiteľnými a uživotňuje ich svojím životom, liturgiou a slúžiacou láskou.

Z pohľadu odovzdávania viery je u mladých dôležité, aby mali im vekovo blízke spoločenstvo. O tom sme hovorili podrobnejšie v bode II. 4. 1. 5.

 

4. Metóda odovzdávania Creda

 

 „Cirkev pri odovzdávaní viery nemá svoju vlastnú metódu, ani jedinú metódu. Ale vo svetle Božej pedagogiky hodnotí metódy používané v súčasnosti a v slobode ducha preberá

»čo je pravdivé , čo cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čestné, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné chválitebné « ( Flp 4, 8). V celku všetky prvky, ktoré nie sú v protiklade s Evanjeliom, dáva do jeho služby. Obdivuhodne to potvrdzujú dejiny Cirkvi, v ktorých mnohé charizmy služby slova dali jeho služby dali vznik najrozličnejším metodickým postupom. Takto je »rozdielnosť v metódach znakom života a jeho bohatstva« a zároveň dôkazom rešpektovania adresátov. Takúto rozmanitosť si vyžaduje »vek a intelektuálny vývoj kresťanov, stupeň ich cirkevnej a duchovnej vyspelosti a iné osobné okolnosti« (CT 51).“ (VDK 148)

Jediným cieľom katechetickej metodiky je výchova k viere. Využíva výsledky komunikácie a pedagogických vied, a pritom nezanedbáva súčasnú didaktiku katechetiky. 

V katechéze treba zvláštnu pozornosť venovať prepojeniu medzi obsahom a metódou; obe veľmi úzko súvisia. „Vernosť Bohu a vernosť človeku“ – táto zásada zabráni tomu, aby sa metóda a obsah dostali do protikladu, alebo aspoň sa rozdelili. Katechétka musí vedieť, že metóda stojí v službe zjavenia a obrátenia, a preto  je nenahraditeľná. Zároveň musí vedieť aj to, že obsah katechézy nezanedbáva ani metódu, ba vyžaduje taký proces odovzdávania, ktorý vyhovuje posolstvu, jeho prameňom i reči, úrovni spoločenstva Cirkvi a stavu tých, ku ktorým katechéza smeruje. Dobrá katechetická metóda zaisťuje vernosť obsahu katechézy. (pozor. VDK 149)

Pri výbere metód treba zohľadniť tieto ciele:

1. napomáhať rozvíjajúcej sa jednotnej syntéze medzi úplným primknutím sa človeka k Bohu a obsahom kresťanského posolstva;

2. vypracovať všetky pohľady na vieru, aby sa viera stala známou, aby sa mohla oslavovať, prežívať a premodliť;

3. povzbudzovať človeka, aby sa úplne a slobodne odovzdal Bohu: rozumom, vôľou, srdcom, pamäťou;

4. pomáhať človeku, aby si vyvolil vieru, ku ktorej ho pozýva Pán (porov. VDK 144) Vypracovanie metodológie s týmito kritériami je v štádiu výskumu a spracovania. A nakoniec nemožno zabudnúť na to, že najdôležitejšou „ metódou“ je autentická osoba, viera a presvedčenie samotného katechétu, ktorý takto pozýva mladých k viere.

 

IV. PRVKY ODOVZDÁVANIA CREDA

 

Zdá sa, že pri odovzdávaní Creda treba zohľadniť tieto dva body:

 

1. Viera ako jedinečná cesta a vlastnosť poznania

 

Z pohľadu poznania a informácií zozbieraných štúdiom za pripraveného považujeme takého človeka, ktorý si osvojil množstvo vedomostí. Vďaka týmto vedomostiam vie spracovať aj veľmi ťažké úlohy, resp. vie sa v živote rozhodnúť.

V súvislosti so životom a skutkami veriaceho, spravidla pri odovzdávaní viery, máme na zreteli intelektuálne vedomosti. Jednoduchšie povedané: Ak niekto pozná vieru Cirkvi a dostal k tomu milosti, vtedy bude schopný konať skutky viery. V istom zmysle – pretože obsah viery ja aj intelektuálnou záležitosťou – toto tvrdenie je pravdivé.

Avšak viera má také vnútorné štruktúry, ktoré sa v podstate s inými nedajú porovnať. Už k samotnému poznaniu viery je potrebný existenčný postoj veriaceho. Písmo hovorí: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj otec aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“ (Jn 14, 21) „Kto zachováva jeho prikázania, ostáva v Bohu a Boh v ňom.“ (1 Jn 3, 24)

Zázrak viery je teda vlastne tento: konaj to, čo hovorím, a objavíš pravdu! Spomeň si na príklad kafarnaumského stotníka. Ježiš mu hovorí: „Choď, tvoj sluha sa uzdravil!“ On odišiel a našiel svojho sluhu zdravého. (porov. Mt 8, 5-13) Alebo postoj Petra: „Na tvoje slovo spustím siete“ (Lk 5, 5). Alebo príklad Panny Márie – „Ženy viery“: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1,38) Tieto osoby nekonali to, čo od nich vyžadovalo Božie slovo preto, lebo poznali jeho následky, ale preto, lebo dôverovali tomu, kto ich vyriekol. Z toho, že výsledky nášho konania nie sú jeho dôsledkami, ale vyplývajú z toho, že svoj vzťah prežívame novým spôsobom, hlbšie.

Jedinečnou cestou „získania, objavenia“ viery je: „pretože to Božie slovo hovorí, konám“ – a objavíme skutočnosť viery.

Z toho zase vyplýva, že konanie nenasleduje po poznaní a osvojení, ale že spoznanie sa deje prostredníctvom konania. Tým, že začneš milovať, poznáš, čo je láska; ak na Ježišovo slovo máš odvahu odpúšťať, budeš vedieť odpúšťať a budeš vedieť, čo je to odpúšťanie.

Katechéza Creda teda vyžaduje z podstaty viery, aby sme mladých postavili do základnej „pozície viery“, lebo len tak spoznajú a skúsia, čo je to viera a čo je podstatou kresťanských postojov. Od týchto existenčných rozhodovaní nesmieme mladých uchrániť. Práve naopak, Božia logika naznačuje autentickú cestu odovzdávania Creda.

 

2. Konkrétne prvky, ktoré napomáhajú odovzdávaniu Creda

 

Z povedaného a z princípu „nadprirodzené stavia na prirodzené“ vyplýva, že Credo zasahuje celého človeka. Tu spomeniem nakrátko niekoľko takých zásad, ktoré môžu byť základom odovzdávania Creda Cirkvi mladým z pohľadu katechumenálneho. Tieto zásady zohľadňujú charakteristiky jednotlivých vekových období. K celkovému a najmä systematickému odovzdávaniu Creda treba mať na zreteli aj iné metódy. (Pozri plagát č. 4)

1.  Odovzdávanie Božieho slova: V duchu iniciácie je potrebné odovzdať Bibliu. Súčasne však   z katechetického pohľadu na jednotlivé životné úseky je vhodné vybrať niektoré vety či úseky Svätého Písma, ktoré sa mladý človek snaží uskutočniť a žiť. V pravidelných intervaloch osobne alebo v spoločenstve porozpráva, ako sa mu podarilo žiť tento vybraný úsek, aké myšlienky ho pri tom napadli, čo spoznal a zažil z Boha, nakoľko spoznal seba  samého. Aké boli jeho radosti, čo spoznal a zažil z Boha, nakoľko  spoznal seba samého. Aké boli jeho radosti, prípadne ťažkosti. Tak sa Božie slovo môže  stať akousi jeho životnou niťou a bude ho nielen poznať, ale ono bude ovplyvňovať jeho každodenný život.

2.  Objavovanie krás sveta; objavovanie krásy ako takej: Väčšina mladých v zásade nemá zážitok z krásy, najmä z nadprirodzenej krásy stvoreného sveta. Pomáhame im vzbudzovať v nich túžbu po kráse. Odtiaľto potom nie je ďaleko k tomu, aby objavili krásu nestvorenú: Boha.

3.  Hodnotenie základných existenčných otázok (život, smrť, utrpenie, večný život, blaženosť), hodnotenie Evanjelia: Tieto otázky zaujímajú mladých, avšak nie vždy sú schopní domyslieť ich do dôsledkov. Ak k tomu dostanú pomoc, môžu otvorene klásť otázky, formulovať protiargumenty, môžu sa dopracovať k osobnému a presvedčenému prijatiu existencie Boha. A to je základ pre prijatie  jednotlivých článkov Creda.

4.  Pomôcť rozhodnúť sa . Ukázať fázy rozhodovania: Mladí potrebujú pomoc k tomu, aby sa vedeli rozhodnúť, a to aj vtedy, keď tvrdia opak. Častokrát ani v základných otázkach každodenného života sa nevedia správne rozhodnúť, alebo nevedia vytrvať vo svojich rozhodnutiach. Preto ak v katechéze vysvetlíme a nacvičíme jednotlivé prvky rozhodovania, je nádej, že na základe poznaných právd viery budú dôslední v rozhodovaní.

5.  Uvedenie do kresťanskej lásky k blížnemu a jej pravidelné prežívanie: Ak mladí nemajú skúsenosť so službou iným, prežívaním osudov iných, iba ťažko budú vedieť pochopiť hodnotu slúžiacej a súcitiacej lásky Ježiša Krista voči človeku. Ak pochopí slúžiacu lásku, pochopí aj pravdy o vtelení a vykúpení.

6.  Poznanie a prežívanie odpúšťania a zmierenia: Napomáha v poznaní toho, čo znamená, že Boh vždy chce odpustiť človeku a že vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi tak aj urobil. Zároveň však aj on musí prosiť o odpustenie – čiže sa zjednocujú v odpúšťaní a zmierovaní sa. Skúsenosti získané v tejto oblasti môžu byť pomocou pri prijatí tejto časti Creda.

7.  Skúsenosť z liturgických znakov a symbolov: Pomáha spoznať ich význam a zažiť ich v praktickom živote. Tak potom v liturgii, ktorá je tiež vyznaním Creda, každý symbol a znak usmerňuje pozornosť k tomu, čo slovami vyznávame.

8.  Zdôrazňovanie a obnova sviatostného života – najmä Eucharistie a sviatosti zmierenia: Pomáha v tom, aby katechizovaný pochopil, že Credo vedie k svätosti života. Sviatosti pozná naozaj iba ten, kto už mal na nich účasť. Preto obnova sviatostného života nie je iba akýmsi nástrojom na spoznanie obsahu viery, ale je aj nenahraditeľným osobným vnútorným vzťahom. Iba život, ktorý spájame s Bohom pomáha poznať bohatstvo Božieho života.

9.  Symbolické odovzdanie kríža: Vyjadruje podstatu viery a učenia Cirkvi. Veď centrálnou pravdou viery je vtelenie a dobrovoľná smrť i zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, čiže ten život, ktorý vedie cez smrť do večného života. Zároveň kríž je každodennou životnou skúsenosťou  človeka i podmienkou nasledovania Krista. (porov. Lk 9, 23 – 25) V katechéze, ktorá predchádza slávnostné a symbolické odovzdanie kríža, je treba s mladými hovoriť o úzkej spätosti medzi obetou a životom človeka; o tom, že medziľudské vzťahy sa budujú     pomocou každodenných obetí; o tom, že ak sa chceme vyhnúť obetiam, nevyhnutne ničíme život; o našich osobných obetách; o úzkej spätosti medzi našimi osobnými krížmi a Kristovým krížom. Ak už poznajú tieto témy, potom môže dôjsť k symbolickému odovzdaniu kríža. Toto symbolické odovzdanie kríža môže byť poslednou časť iniciačnej – katechumenálnej katechézy a spája sa so slávnostnou modlitbou Creda (redditio).

 

V. OTVORENÉ OTÁZKY KTORÉ TREBA RIEŠIŤ

 

1. Zainteresovanie rodičov, birmovných rodičov v procese prípravy

 

Je úplne samozrejmé, že katechéza – aj keď sa koná vo farskom spoločenstve – sama osebe bez súčinnosti ostatných členov spoločenstva bude nedostatočná a nenaplní odovzdanie viery. Tiež vieme, že sami rodičia, krstní rodičia, birmovní rodičia, alebo tí, ktorí nejako vplývajú na mladých, sami potrebujú svoju vieru nejako obnovovať.

Práve preto, ak ich zapájame do kresťanskej výchovy mladých, ponúkame aj im veľkú pomoc. V tejto oblasti ešte máme čo robiť.

 

2. Príprava farského spoločenstva a jeho zapojenie do katechézy mladých

 

Je síce pravda, že farské spoločenstvo je prvým miestom pre katechézu (porov. VDK 257 ), všeobecná skúsenosť ale ukazuje, že farské spoločenstvo sa vôbec alebo len málokedy zapája do iniciácie a odovzdávanie viery mladým.

A pritom tento proces obnovuje samotné spoločenstvo. Pretože kým spoločenstvo pomáha mladým na ceste rastu vo viere, samé môže znovu prežívať svoju kresťanskú dôstojnosť a obnovovať svoju súdržnosť.

Aj tu je ešte mnoho otvorených otázok.

 

3. Osoba a pripravenosť katechétu

 

Popri katechizovaní v procese odovzdávania viery hlavnou osobou je katechéta, ktorý mladého človeka doprevádza. Táto jeho práca vyžaduje osobnú prípravu a hlbokého ducha. V tejto súvislosti treba vypracovať štruktúru prípravy a permanentnej formácie katechétov, ktorí budú robiť katechézu mladých. Podstatou tohto je: aby slovo katechétu o viere bolo zároveň, osobné, autentické a presvedčivé a zároveň aby vo svojej plnosti a jednote odovzdávalo vieru Cirkvi. Tak ako to môžeme čítať v úvode k 1 listu sv. Jána: „Čo bolo od počiatku … čo sme na vlastné oči videli… čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme .. Aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. A toto je zvesť, ktorú sme od Neho počuli a vám zvestujeme..“ (1 Jn 1, 1- 4)