Protagonisti iniciačnej katechézy

ThLic. Jozef Luscoň, SDB

(sprevádzanie mladých ľudí vo veku 14 -15 rokov)

O čo tu pôjde?

Chceme zistiť, aké majú byť osobnostné kvality katechétu. Ktorá vlastnosť katechétu /okrem nevtieravej zbožnosti/ je pre katechétu nesmierne dôležitá? Skôr sú ochotní mladí ľudia prijať kňaza, alebo laika? Prečo? Akou autoritou sú pre mladých birmovancov rodičia, či iná komunita? Ako je to v katolíckom prostredí? Ako je to v nábožensky zmiešanom prostredí, kde je rovnováha katolíkov a inovercov? Ako je to v prostredí, kde sú katolíci v menšine? Ako je to v meste? Na dedine?

Majme ich pred očami, sú naši

Aby sme mali pred očami tých, ku ktorým sme poslaní, o ktorých budeme hovoriť, ktorých sa chceme dotknúť a ktorým chceme priniesť radostnú zvesť, dovolím si ich trochu predstaviť...

Mladí ľudia v 14. - 15. rokoch sú pred veľkými životnými rozhodnutiami... Pripravujú sa do života, oťukávajú ho, hľadajú si v ňom miesto, skúmajú, čo si v ňom môžu dovoliť. Nastáva pre nich obdobie, v ktorom sú víťazstvá i pády. Potrebujú ich, aby poznali odpoveď na otázku: „O čom je život.“

Na základe svojich skúsenosti si plánujú budúcnosť, zaujímajú úlohy dospelých, hľadajú si svojich partnerov... Začínajú preberať zodpovednosť za svoje konanie a aj Cirkev im zveruje veľmi dôležitú úlohu – majú svedčiť o svojej viere.

Nadišiel čas, aby si vytvorili ucelený pohľad na svet a život v ňom. „Kto som? Načo som? Prečo som?“ To sú otázky, v ktorých sú dennodenne ponorení. Budujú si cez ne svoju identitu...  A ich skúsenosti sú veľmi často negatívne.

A tu je zrazu pred nimi človek, ktorý chce vstúpiť do ich života a hlása, že im chce pomôcť... Že prináša radostnú zvesť o tom všetkom, v čom žijú... Chce vojsť do ich vnútorného sveta a robiť tam poriadky... Páni a dámy, to potrebuje odvahu z oboch strán. Ide o odvahu pozvať aj o odvahu vstúpiť.

Nebojte sa, priatelia, kým nám uveria, dobre si nás preveria. Ale tak to má byť... To by urobil každý z nás... Dobre je to však vedieť, pretože ideme s kožou na trh!

Osobnostné kvality katechétu

Keď som sa spýtal mladých ľudí, aké vlastnosti by mal mať kresťanský vychovávateľ, odpovedali asi takto: „Mal by byť nábožný, láskavý, spravodlivý, obetavý, tvorivý, usilovný, náročný, srdečný, trpezlivý, múdry, otvorený pre mladých, so zmyslom pre humor ... Boli by ešte pokračovali, ale zastavil som ich slovami: „Veď vy chcete svätca.“ Usmiali sa a prikývli. Priatelia, ozaj od nás nechcú málo!

Ľudská zrelosť

Začnime tým najzákladnejším... Máme byť človekom... Ako nedobre znie, keď nám neveriaci priateľ povie: „Pozri, ten je kresťan a čo robí... Kradne, opíja sa, bije deti aj ženu... Viera mu nič nedáva!“ Zle je, ak sa pod nálepkou „kresťan“ nachádza hriech, nečnosť... Tento rozpor bije do očí. O čo viac, ak sa to stretne u kresťanského vychovávateľa. Potom sa o ňom hovorí: „Vodu káže, víno pije.“ Kresťanstvo predpokladá, že veľké idey prijímajú veľkí ľudia. Nové víno má byť naliate do nových mechov... Avšak nový mech nemusí byť nový vekom, ale kvalitou. Ľudskosťou.

Katechéta si musí byť vedomý, že je svetlo postavené na návrší a preto má byť znamením Božej lásky k mladým ľuďom. Jeho úlohou je zjavovať, aký je Pán. V sebe im ukazuje, ako dokáže to, čo učí, čiže kresťanskú náuku - zušľachtiť človeka. Dnes už máloktorí mladí ľudia čítajú nábožné knihy, Sväté písmo... Preto katechéta má byť pre nich obrázkovou Bibliou, ktorú pochopia veriaci i neveriaci mladí ľudia.

Aby boli Božie veci zrozumiteľné, katechéta musí poľudštiť Božiu lásku. Preto to ľudské má byť v ňom nádherné, rozvinuté... Má sa vedieť smiať, tešiť, porozprávať... Má byť podobný mladým ľuďom vo všetkom - okrem hriechu.

Ak by sme to teda zhrnuli, vychovávateľ má byť múdry, vôľovo pevný, citovo vyrovnaný, mierny, spravodlivý ... Bez negatívnych návykov (alkoholu, drog, cigariet, a iných slabostí...). Jednoducho povedané, má mať nádherne ozdoby duše – čnosti. Okrem toho si študenti u katechétov veľmi cenia vlastnosti, ktoré sú typické pre mladých ľudí: „Humor, optimizmus, radosť zo života, tvorivosť, zmysel pre dobrodružstvo, tajomstvo, úžas... Ak sa to všetko stretne vo vychovávateľovi, je prijatý... Je pre nich osobnosť. Má im čo odovzdať, pretože je obohatením ich života. Vydáva im svedectvo nového života. Je pre mladých ľudí vzorom nového štýlu života, o ktorom hovorí Sväté písmo. Ak má človek tieto vlastnosti, nezáleží im na tom, či je to kňaz, alebo laik... Aj keď moja skúsenosť je taká, že u kňaza si to cenia ešte viacej... Cítia, že je ich!

Duchovný život

Katechéta má byť človek živej viery. Tá sa nesmie prejavovať v mimoriadnych, extravagantných postojoch a praktikách, ale nohami má byť na zemi a srdcom v nebi. Nebedáka nad zlými časmi, ale zo sveta využíva všetko dobré, čo pomôže duchovnému rastu adresátov. Prijíma to ako dar Pána. Je pre nich vzorom pre zvládnutie mnohých životných situácií.

Vedie dynamický kresťanský štýl života, ktorým dokáže odpovedať na meniaci sa svet. Katechéta dosvedčuje, že život podľa viery prináša šťastie... Má ovládať prirodzený spôsob, ako odovzdať toto radostné posolstvo o spáse človeka. Tak je znamením Božej lásky k mladým ľuďom a zjavuje, že sme viac než človek. Ak máme v sebe Božiu milosť, sme stvorenie zložené z tela, duše a Ducha Svätého. Prináša medzi mladých ľudí model nového človeka podľa Kristovho vzoru.

Štýl duchovného života

Dnes sa čoraz intenzívnejšie hovorí o civilizácii života a civilizácii smrti. Vo svete sú proti sebe stojace sily života a sily smrti. Proti sebe stojí Boh a diabol. O víťazovi niet pochýb, ale kým sa zápas ukončí, odohrá sa ešte nejedna bitka. Bojovým poľom je srdce človeka. Kresťan má stáť na strane života. Preto je dôležité, aby katechéti priniesli mladým ľuďom spiritualitu, ktorá dýcha životom. Ide o štýl života, v ktorom žije Ježiš. Je to štýl nádeje, optimizmu, odvahy ísť s Pánom do životných zápasov. Je to štýl, v ktorom je nuda vytlačená zážitkami a dobrodružstvom s Pánom. Cítim sa tu ako znovuobjaviteľ krás tohto sveta... Som pútnik, ktorý vníma súradnice situácie a je v nej akurát. Teda svätý. Teda tvorivý a láskavý. Vtedy sa človek najviac pripodobňuje Pánovi. Viac ako kedykoľvek má katechéta vedieť rozlišovať, ktoré zvyky prinášajú život, a ktoré ho utlmujú...

Musí to žiť

Byť akurát

Novosť života

Nadprirodzené prostriedky.

Odborná príprava

Katechéta musí byť odborník vo viacerých vedách... Má mať teologické vzdelanie, dobré pedagogické schopnosti, sociologický prehľad, má mať osvojené aspoň základné  psychologické poznanie... Má byť na pulze života, vedieť čo hýbe mladými, ísť do podstaty javov, riešiť kauzy v príčine a má vedieť, čo kedy vo výchove mladého človeka spustiť...

K svojim študentom volí individuálny prístup. Nesnaží sa obmedziť ich schopnosti, ale práve naopak... Sleduje integrálny – celkový rozvoj mladého človeka. Využíva na to jeho dary (nadanie, schopnosti, dary od Boha). Snaží sa ho vhodne motivovať pre konanie dobra. Motívy sú prirodzeného i nadprirodzeného rázu. Ak rozumové a náboženské motívy zaberajú, na mieste je zdravá láskavosť. Tá však nevylučuje náročnosť. A aj pri stanovení a dosiahnutí úloh sme láskavo nároční.

Sprevádzanie mladých

Katechéta má mať:

- čas na mladých – to nie je len zamestnanie, ale povolanie od Pána,

- schopnosť zniesť výchovné napätie,

- kľúč k duši mladého človeka: láskavosť, dôveru,

- schopnosť viesť dialóg, kritizovať,

- rád to, čo majú oni radi – priblížiť sa im až po hranicu hriechu

a ďalej katechéta má:

- vnímať znamenia čias,

- ich mať rád a ukázať im, že ich máme radi...

Kriesi Kristov obraz v duši mladého človeka. Má zodpovednosť voči mladému človekovi, ale nie zaň. Ten má slobodnú vôľu, ktorá sa nesmie zneužiť, zotročiť... Aj napriek všetkým naším snahám má mladý človek právo konať ako chceme my. Avšak sloboda a zodpovednosť sa primerane dávkuje...

Verný Bohu, verný človekovi.