Komplexný model farskej katechézy

(ThLic.  Jozef Luscoň SDB)

 

Aké sa to zdá jednoduché... Farnosť ako podnik s dvetisíc ľuďmi... A aby sme ho nedokázali riadiť? Ale, aké je to zložité... Tí ľudia majú dušu a tie duše sú napojené na duchovnú realitu a títo duchovia sú rôzni... A tak tu zrazu máme dvetisíc duší, a ako povedal sv. František Saleský: „Aj jedna duša je dostatočný priestor pre prácu biskupa.“

Boh má na tomto svete jediný podnik – Božie kráľovstvo a my sme v ňom tak trochu podnikatelia. Aby sme predostreli komplexný model farskej katechézy, je nevyhnutné aspoň trochu načrtnúť aj pastoračný model vo farnosti. Súčasne s témou „farská katechéza a jej obsahy“, sa ihneď vynárajú mnohé otázky typu: Odpovedá na potreby ľudí? Na situáciu v spoločnosti, vo farnosti? Aké ciele treba stanoviť pre veriacich? Kam treba s nimi dôjsť? Kto to bude robiť – kto bude nositeľom katechézy? Aké účinné aktivity sa majú rozvinúť? V ktorých priestoroch? Aké katechetické pomôcky a prostriedky budú k dispozícii? Akým štýlom sa bude robiť? Čo to bude stáť...? Toto všetko speje k Farskému projektu pastorácie a katechézy. Chýba nám, ale musí prísť. Preto k tomu najprv v krátkosti podávame niekoľko postrehov.

 

I. Situácia v spoločnosti

Nový model musí odpovedať na situáciu v spoločnosti. Čo sa v nej deje? Vieme, že je postmoderná, sekularizovaná. Pojem otvorená spoločnosť znie ako zaklínadlo! Je tu societa s mnohými subkultúrami. Je prodrogová, konzumná, presexualizovaná, s prízvukom na osobnú slobodu, individualizmus. Očividne vidieť globalizáciu a stratu identity – národnej, kresťanskej, rodinnej, ľudskej... Sme svedkami zániku tradícii a vzniku iracionálneho konania, často podľa nepochopiteľných záverov.

V kultúre sú neustále zmeny. Spoločnosť je sociálne, názorovo i hodnotovo roztrieštená. Hovoríme jej aj pluralitná. Naštartovaná je biogenetická a nanotechnologická revolúcia. Prebieha neokolonizácia cez informačnú revolúciu a médiá. V mnohých prípadoch ide o obrovské protichodné polarizácie v chudobe, vzdelanosti, v pohľade na život. Ide o civilizáciu náchylnú k terorizmu a kultúre smrti. Zopár čísel na ilustráciu:

V roku 1981 sa hlásilo v Európe k slobode v sexe 22% ľudí, v roku 1991 to bolo 34%, dnes okolo 50%. Krátky pohľad na Slovensko z hľadiska štatistiky novorodencov:

V roku 1991 sa narodilo

78 569 detí    mimo manž.   7 029,  čo je v %   8,9 %

V roku 2000 sa narodilo

55 151 detí                          10 069                   18,9 %

V roku 2003 sa narodilo

51 930 detí                          12 073                   23,35 %

V roku 2005 sa narodilo

53 035 detí                          14 000                   33,00 %

Ďalšie údaje: Počet sobášov v roku 2003 bol 25 062, vek mužov 29,5 roka, žien 26,5 roka.  Rozvody 2003 – 10 716 manželstiev, priemerný vek 39 rokov, ženy 36,3 roka. Trvanie manželstiev v priemere 13,3 roka. V roku 2003 bolo 21 159 potratov. (2002 – 22 040). Na 100 detí je to 41 detí. Za obdobie 1991 – 2001 sa podiel úplných rodín znížil zo 67 na 57 %. Okolo 35 % rodín je rozvedených. Spolužitie bez sobáša bolo v roku 1991 – 20,8 tisíc, v roku 2003 už 30,5 tisíc. O potratoch je zákon na Slovensku od roku 1957. Za tie roky je  viac ako 1 milión mŕtvych Slovákov.

 

II. Situácia v Cirkvi na Slovensku

Situácia sa nedá krátko a jednoznačne popísať, pretože je v obrovskej dynamike. No isté je, že pomaly budeme hodnotiť dvadsať rokov pokomunistickej slobody. V krátkosti pripomeniem niektoré pozitíva i „boľavé“ miesta, tak ako ich cítim. Vidím úspechy ako: činnosť UPC, kresťanských médií, Rádia Lumen, sú tu národné štruktúry rôzneho typu... Púte sa stále držia, misie prebehli v mnohých miestach našej vlasti. Po dlhom čase sa doplnil kňazský stav, rehole a hnutia rozvíjajú svoje charizmy. Prebieha veľmi veľa rôznych akcií, na mnohých miestach hýria pastoračné centrá aktivitami, diecézy rozbiehajú centrá starostlivosti o rodinu. Spoločenstvá húževnato pracujú, výučba náboženstva je vo všetkých školách, máme veľa cirkevných škôl všetkých typov, máme kresťanské univerzity, katolícka charita pomáha chudobným… Zdá sa, že sa ide dobrým smerom.

Ale niečo veľmi dôležité sa odohráva potichu, a najmä v mysliach ľudí. Vývin smeruje k sekularizácii veriacich, k nezáujmu o náboženský život, individualizmu… Konzumizmus sa dotýka aj kresťanov. Badáme obrovský nárast osobnej nezávislosti, plytké poznanie viery, slabú vôľu. Najmä vplyvom masmédií sa mení mentalita našich veriacich. Média dennodenne mnohokrát vymieňajú zmýšľanie človeka. A kto má ducha, má aj dušu i telo! Badať to aj na raste nových povolaní, na tom aké majú ľudia názory na kňazov, cirkev, na hodnoty v spoločnosti. Mení sa verejná mienka k registrovaným partnerstvám homosexuálov, k potratom a eutanázii, k výhrade svedomia, k práci v nedeľu, k výskumu na ľudských kmeňových bunkách a k iným nesmierne citlivým témam, ktoré prichádzajú na tému dňa každodenne. Mnohí hovoria: „Do toho nech sa cirkev nemieša, toto je moja súkromná sféra a záležitosť“. Musíme si priznať, že kresťania sú nejednotní, a tak ani neschopní pružne a účinne reagovať na dianie v spoločnosti – chýbajú laické osobnosti so silným vplyvom na masy. Je tiež pravda, že sa nepreniklo do sekulárnych sfér, ktoré udávajú chod tejto spoločnosti. Potrebovali by sme vytvoriť pružné obranné mechanizmy na obranu cirkvi, vysvetľovanie pojmov... Z kresťanskej tradície sa vyberajú len niektoré obrady – krst, birmovka, sobáš, pohreb. Zmeny v hodnotách priniesli bezbrannosť vo výchove. Konštatuje sa zlyhanie rodiny, generačná diskriminácia…

No predsa čosi nové, pozitívne vyrastá. Vidieť to v zdravom prúde rodín, ich stretaniach, spoločenstvách, hnutiach, prehĺbení spirituality, v nasadení mladých rodín za život… Hľadá sa identita – kresťana, kresťanskej rodiny, rehoľníkov, kňaza... (Odpovede na otázky: „Kto si? Kde si? Aký si? Na čo si tu?“ sú stále najcennejšie.) Duchovnej obnove diecéz majú slúžiť aj diecézne synody a ich výsledky.

 

III. Situácia v školskej katechéze

Priebeh školskej katechézy je nám všetkým viac-menej známy. Aj diecézne synody na túto tému odpovedali dosť podrobne. Robil sa dotazník na kvalitu katechézy i na učebnice. Vieme o prínose vyučovania náboženstva aj o ťažkostiach... Poznáme výsledky zasadania subkomisie pre katechézu. Vieme o probléme prepojenia školskej katechézy na farské spoločenstvo, najmä vo veľkých mestách. Vyučovanie náboženstva vo farnostiach je zabezpečované rôzne – niekde učia kňazi, inde katechéti. S tými sa však nie všade pracuje systematicky. Je potrebné zvýšiť záujem o mladých ľudí účastných v školskej katechéze a prepojiť ich zo škôl na ponuky farnosti. Zaviesť systém duchovných obnov, duchovných cvičení aj pre mladých ľudí zo škôl. (Snáď v miestach, kde sú cirkevné školy to funguje.)

 

IV. Naše farnosti

Krátky exkurz do minulosti: Farnosť u prvých kresťanov sa volala cirkevná obec. Zakladali ich apoštoli alebo ich žiaci. Mala predstaveného, a aby žila ako spoločenstvo, každý mal v nej určité povolanie a poslanie. Po apoštoloch pokračovali v ich práci „episkopoi“ – biskupi. Bez úzkych vzťahov medzi ľuďmi bolo nemysliteľné, aby cirkev pokračovala v existencii. Bol tu teda silný personálny prvok. Postupom času, s nástupom slobody, rozšírením kresťanstva sa pastoračná činnosť stabilizovala. Vznikali farnosti, ktoré ponúkali duchovnú službu v určitom teritóriu.

V stredoveku k tomu boli priradené benefícia a z druhej strany povinnosť starať sa o veriacich. Postupne na mnohých miestach prišlo k odosobneniu pastorácie. No Boh si rieši problémy svojho ľudu cez „povolanie a poslanie“ ľudí. V tomto bode vývoja sa objavuje nová – osobná charizmatická forma pastorácie. Boh si povoláva sv. Františka, Dominika, Ignáca z Loyoly, Máriu Wardovú, Uršuľu, Don Bosca, Matku Terezu... So svojimi nasledovníkmi obohacujú miestne spoločenstvá o osobný charizmatický rozmer. Ide o komplementárne obohacovanie. Vráťme sa však do dejín. V každom prípade rehole, hnutia dopĺňajú a obohacujú farnosť o osobný pastoračný rozmer. Aj ten jozefínsky v Rakúsko-Uhorsku, ktorý zaviedol systém: jedna hodina do jedného kostola. Tento model viac-menej prevláda dodnes.

Dnes sa v mnohých našich farnostiach okrem „klasickej pastoračnej služby“ snaží ponúknuť služba pastoračného strediska. Pastoračné rady sa na mnohých miestach rozbiehajú. Aktívne farnosti organizujú rôzne pastoračné aktivity, prednášky, fatimské soboty, náboženské kultúrne podujatia... No farnosti vo väčších mestách sledujú efekt „migrácie“ veriacich. Veľa ľudí cestuje za prácou mimo miest a ich náboženský život klesá na minimum. Počet birmovancov, prvoprijímajúcich i pokrstených sa neustále zmenšuje – máme zlý demografický vývoj a badať aj nezáujem. Prvé sväté prijímanie sa uskutočňuje skoro každý rok, (birmovka v intervaloch). Mnohí mladí ľudia sa následne „strácajú“. Chýbajú systematické projekty, ktoré by sprevádzali mladých ľudí od prvého svätého prijímania, cez detstvo po birmovku, až po ich nájdenie miesta v Cirkvi.

V centre liturgických slávení je nedeľa a obdobia liturgického roka. Tu sa sústreďujú mnohé aktivity, pri ktorých si kňazi najviac pomáhajú odovzdaním kázní, aktivít (napr. sväté omše s príhovorom pre deti a mládež). Liturgiu niekde obohacujú detské a mládežnícke spevokoly, kapely a orchestre. Skoro všade sa nachádzajú miništranti, avšak práca s nimi je veľmi rôzna. Programy príprav pre snúbencov sú väčšinou klasické, niekde so zapojením laikov. Charitatívna činnosť je najviac rozvinutá vo forme zbierok a pomoci nevládnym. Žiada sa rozvinúť misijnú činnosť, zaviesť aktivity za povolania, spúšťať pravidelné programy k pôstu, adventu, mariánske sviatky... Prebudiť povedomie farskej komunity, využiť ponuky hnutí – misie, manželské stretnutia...

Vybavenosť: Po rokoch komunistickej neslobody prebehla v Cirkvi čulá stavbárska iniciatíva. Postavili sa nové kostoly, opravili staré. Farské úrady sú primerane zariadené. Činnosť s ľuďmi je v nich rôzna. Závisí od síl kňazov a aktívnych laikov. Miestnosti pre farskú katechézu je potrebné vylepšiť, zriadiť kabinety náboženskej výchovy a vybaviť ich katechetickými pomôckami. Na mnohých miestach existujú knižnice a predaj kresťanskej literatúry. 

Dôležité závery:

Z jednotnej kultúry, preniknutej kresťanským duchom, prechádzame ku kultúre stále viac pluralitnej a sekularizovanej. Ľudia vo farnosti nie sú oddelení od svetskej spoločnosti a preto všetko do nich preniká.

1. Farnosť je nositeľka pastoračnej činnosti, ktorá nie je len redukovaná na farára. Tu ide o návrat k prameňom – do pracirkvi. Všetci sú povolaní ohlasovať evanjelium. Farnosť má byť evanjeliový kvas, znamenie pre ľudstvo. Farnosť by mala žiť podľa modelu Cirkvi, ktorý nám prezentoval II. vatikánsky koncil. Ide o Cirkev ako spoločenstvo povolaní a chariziem v službe poslaniu evanjelizácie a transformácie sveta podľa Krista. Farnosť je centrum evanjelizácie a výchovy k viere.

2. Kňaz sa má starať o usporiadané zosúladenie rozličných chariziem a služieb vo farnosti. Charizma je obdarovanie Ducha pre dobro iných. A to je služba - poslanie. Kňaz ľudí vedie. Je to jeho kňazská charizma – od toho istého Ducha, ktorá sa včleňuje medzi ostatné charizmy. Je to služba pre jednotu Božieho ľudu. Kňaz je v čele eucharistickej slávnosti, hlása Božie slovo, pripravuje svätých na dielo služby, totiž na budovanie Kristovho tela (porov. Ef 4,12). Je stredom farnosti ako duchovne obdarovaný medzi duchovne obdarovanými. Množstvo chariziem vo farnosti je dané Pánom, a neslobodno ich narušiť, ale vďaky vzdávať za to. Úlohou kňazov je pripraviť laikov pre ich službu podľa povolania a darov. (1Pt, 4,10) Cieľom formácie, „rôznych príprav“ je, aby farníci svojimi darmi budovali farnosť.

3. Animačné jadro je pre katechézu a život farnosti nesmierne dôležité. Tvorí ho  kňaz, katechéti, animátori rôznych skupín - vedúci miništrantov, birmovancov,  prvoprijímajúcich, speváckych zborov, spoločenstiev, charity... Duchovný otec má mať s nimi pravidelné stretnutia, formáciu a majú sa vzájomne povzbudzovať. Skutočne je potrebné dať dôraz na animáciu týchto ľudí. Spolupráca s laikmi vyžaduje duchovnú atmosféru. Je potrebné využívať osvedčené prostriedky: osobný rozhovor, rešpektovanie osoby, uvedomenie si, že vychovávame ľudí pre Božie kráľovstvo, ktorí však žijú v tejto spoločnosti. V praxi to však často závisí od mentality, zdravia, nápaditosti – kreativity a iných dispozícií kňaza.

4. Prístup k pastorácii je najúčinnejší cez povolanie jednotlivca. Ako v minulosti, tak aj dnes je pastorácia povolaní riešením mnohých problémov. Myšlienka, aké poslanie má tento človek pre Božie kráľovstvo, nás musí stále sprevádzať. Osobným prístupom a vzájomným dialógom odhaľujeme ( rešpektujúc slobodu jednotlivca) a usmerňujeme jeho ducha k cieľu, ktorý mu pripravil Pán. Pastorácia povolaní znamená aj pastoráciu jeho vlôh, darov, talentov.

5. Model otvorenej farnosti s komplexnými ponukami sa javí ako účinná odpoveď na dnešnú pluralitnú dobu. O čo ide? Je to farnosť otvorená pre všetkých; dom ktorý prijíma všetky skupiny ľudí; priestor, kde vládne rodinná atmosféra; miesto, kde sa ohlasuje evanjelium; škola pre život a priestor, kde sa stretajú priatelia. Ponuky sú od detí až po seniorský vek. K tomu treba však ľudí i priestory, aby každý cítil, že je tu doma. Každá veková kategória potrebuje katechetické obsahy, program a má byť nepretržitá. Od detského veku až... Treba byť nápaditý, využiť všetky dobré dostupné prostriedky.

6. V tejto situácii sa farnosť konfrontuje s veľkými výzvami. Čomu je koniec a čo začína?

• pomaly „odchádza“ farnosť, ktorá sa prežíva ako len miesto náboženských služieb. Ale môže sa prejsť k farnosti ako miestu nezištného prijatia osoby a silnej skúsenosti evanjelia.
• pomaly dosluhuje typ farnosti, založený predovšetkým na starostlivosti o veriacich, ktorí ju navštevujú, pretože v budúcnosti už „nemusí byť o koho“. Na obzore je farnosť typu misijného spoločenstva, ktorá vie sprevádzať a podržať slabých, orientovať dezorientovaných, schopná viesť dialóg s rôznymi skupinami neveriacich.
• končí model farnosti, v ktorej všetko robí kňaz. Musí sa iniciovať farnosť ako komunita veriacich, ktorá je spoluzodpovedná v evanjelizačnej činnosti, a ktorá má pluralitu služieb.
• končí farnosť, ktorá je izolovaná od iných. Ale je tu prechod k farnosti, ktorá je „bunkou tela“, bodom v sieti ďalších farností. Úzko spolupracujú a slúžia ľuďom.

7. Základné prvky, ktoré by mali charakterizovať život farnosti:

• otvorenosť všetkým, atmosféra, v ktorej sa intenzívne prežíva rodinný duch, a ktorá sa stáva vo svojom teritóriu animačnou komunitou; školou spoločenstva a solidarity;
• farnosť ako miesto prijatia a skúsenosti evanjelia (pre všetkých obyvateľov teritória);
• prvotná voľba pre rodiny, mladých, a predovšetkým najchudobnejších. K tomu jej slúži projekt, ktorý sa stane najdôležitejšou osou pastoračnej práce;
• evanjelizácia a dynamický misionársky duch s dobrotou a osobného všímania si ľudí;
• vychovávať evanjelizovaním a evanjelizovať vychovávaním;
• silná jednota zainteresovaných pri rešpektovaní ich darov a rozličnosti;

8. Farnosť ako spoločenstvo spoločenstiev a jeho charakteristika:

• dať na prvé miesto vo farskom živote dôraz na kvalitné ľudské vzťahy;
• rozdeliť farské spoločenstvo na menšie skupiny a spoločenstvá;
• pomáhať farníkom vyzrievať v zmysle pre príslušnosť, a to cez úlohy pastoračného projektu, ktorý je vypracovaný, realizovaný a overovaný aktívnou účasťou všetkých;
• napomáhať identifikácii s povolaním cez hodnoty, ktoré ponúka kresťanská duchovnosť;
• ide o spoločenstvo, ktoré miluje a podporuje Cirkev. Chce slúžiť ľuďom, je otvorené a ochotné byť centrom zhromažďovania sa v miestnej zóne.
• orientuje ľudí v chaose doby. Ohlasovanie evanjelia, láska k blížnemu (charita) a liturgia. To sú kritéria správnej činnosti farnosti.

9. Súhrn operatívnych krokov  pri  napredovaní na tejto ceste

• vytvoriť prostredie a pozvať na spoločné služby,
• mať spoločnú víziu, pravidelné stretnutia a formáciu pre všetkých,
• vytvoriť animačné jadro (pastoračná rada?), ktoré sa podieľa na vytváraní spoločenstiev
• vypracovať jednotný a spoločne zdieľaný projekt („jedna rodina“ v rôznorodých aktivitách).
• pastorácia musí mať osobný vzťah, sleduje sa povolanie jednotlivca. Jeho dary sa animujú a zapájajú pre celok. (Inakšie farnosti možno spravovať, robiť registráciu, ale nie pastoráciu.)
• V ďalšom kroku je potrebné prepojiť ich na národné iniciatívy, ktoré ponúkajú farnostiam určitý „servis“. (Katechetické centrá, školy animácie, pastorácia mládeže, pastorácia povolaní, HKSM, športové aktivity, biblická olympiáda, misijné hnutie, médiá, miništrantské hnutie, veľké akcie – stretnutia mládeže, Lumen,...)

10. Základné katechetické obsahy

Vyššie uvedené kroky vyžadujú zjednotenie obsahov, ktoré ako základ musí ovládať každý apoštolský tím. Medzi neustále súčasti našich programov patrí liturgický rok, práca so Svätým písmom, modlitba a sviatosti, vierouka a morálka, komunikácia a vzťahy (aj medzi chlapcom a dievčaťom), duch rast, existenčná katechéza – pre evanjelizáciu, sv. omša... Žiada sa pritom nová reč, to najkrajšie z kresťanskej spirituality. To, čo je v hĺbke týchto obsahov sa dá rozvinúť do katechézy rôzneho typu. Základná formácia kňazov, zasvätených osôb i katechétov by mala na tieto výzvy pripraviť.

 

V. Model farskej katechézy

Predstavte si situáciu: Pastoračný tím máme vyškolený, pripravený a pred sebou farnosť: asi 5–8 tisíc ľudí... Ba dokonca už aj poznáme ich situáciu i dravých vlkov, všetko o nich... Čo s nimi? Model má viacero grafických vyjadrení:

1. Životný oblúk – vitálny oblúk človeka (sleduje človeka, všetkých ľudí od detstva po smrť).

2. Kruh liturgického roka - v strede je kolmica – človek, do ktorého sa ukladá bohatstvo zjavenia. Liturgický rok a jeho komplexné spracovanie je pre našu cirkev veľkou výzvou. Treba ho vidieť viacdimenzionálne, nezabudnúť na tradíciu, aktuálne projekty a konkrétnu aktualizáciu do dnešného života.

3. Špirálový graf okolo človeka - znázorňuje duchovný rast človeka. Čo do seba človek púšťa, to ho mení (čnosti a osobná formácia a itineráre výchovy.)

4. Súradnicový graf človeka – (osi xyz v osobnom živote sú práca, mystika, extáza. V strede je človek s prepojením na Pána). Rešpektujú sa dimenzie človeka. Vstupná brána je svedomie.

 

V/A. Evanjelizácia

V tejto etape nesmieme zabudnúť na prvý krok k ľuďom. Treba ísť do ich prostredia a pozývať ich. Samozrejme na pripravený program, cestu rastu. Tomu sa hovorí aj robiť „pred evanjelizáciu“. Je potrebné využiť všetky komunikačné cesty a príležitosti: osobný kontakt, slávnosti, podujatia a zapojiť do toho aj média  (internet, časopisy, káblovú televíziu). Musíme ovplyvňovať verejnú mienku. Aby boli ľudia naklonení kresťanstvu, Ježišovi Kristovi. Lebo predsudky, ktoré musíme dnes rozbíjať, vytvorili práve rôzne médiá. Neustálymi nepravdivými argumentmi voči cirkvi.

Po prijatí dialógu nasleduje evanjelizácia so svojimi ponukami, ktoré prinášajú veľké výchovné služby a témy (život, smrť, zmysel života, večný život, šťastie, hriech, nebo, peklo...) Mnohí katechéti dnes hovoria o existenciálnej katechéze, ktorá sleduje najhlbšie antropologické poznanie o duchovnom bytí človeka. Toto odporúčam ako vrcholne dôležitú vec pre formáciu. Je potrebné odraziť, opierať sa o to, čo človek prežíva a zrozumiteľnou rečou mu prinášať nové vízie. Kto má vízie, má budúcnosť. Samozrejme, že je tu nezastupiteľná úloha lásky a obety, svedectva o inom svete, ktorý tu je. Bod obrátenia je nesmierne dôležitý! Všetko má v tejto etape k nemu smerovať. O to sa musí snažiť aj nová evanjelizácia. Lebo niekedy sa produkuje veľmi veľa aktivít, ale nesledujú tento bod. A tak máme poučených ateistov. Obyčajne až po obrátení má nasledovať systematická katechizácia... Aj keď poznáme pojem evanjelizačná katechéza, ktorý nám zanechal Sv. otec, Ján Pavol II.v dokumente Catechesi tradendae.

 

VI. Kresťanská iniciácia (KI), iniciačná katechéza, (katechumenátna cesta)

Na úvod zopár myšlienok: Je potrebné si uvedomiť, že ešte nedávno bola rodina a spoločnosť garantom rastu človeka vo viere. Adresáti ju mali, preto príprava KI sledovala katechizmus, ktorý bol písaný ako „katechizmus kresťanskej náuky“. Náš prístup v príprave bol preto zameraný na masy, s dôrazom na vedomosti, málo individualizovaný. Cieľom KI bolo po dlhý čas pripraviť ľudí pre sviatosti. Doba sa však zmenila, spoločnosť, ba ani rodina často neprispieva ku kresťanskému rastu. Práve naopak: Nereagovali sme celkom pružne na zmeny, tak došlo k rozporu medzi našimi ponukami a súčasnou dobou. Dnes je ťažisko inde. Konečným cieľom KI nie je priviesť k birmovaniu, ani k sv. omši prvého svätého prijímania, ale k sv. omši a sv. prijímaniu každú nedeľu a k životu z viery.

Kresťanská iniciácia (KI) ako cesta človeka 

KI je cestou uvedenia do tajomstva Krista, rozhodujúca činnosť pre život. Môže sa ponúknuť v každom veku. Je to cesta, ktorá rozvíja všestrannú výchovu ku kresťanskému životu, bez toho, že by sa obmedzovala len na náukovú alebo sviatostnú stránku. Vyžaduje počúvať Božie slovo, mať skúsenosť modlitby, praktizovať liturgické slávenie, šíriť svedectvo skutkami lásky, neustále meniť zmýšľanie podľa evanjelia a v súlade s tým sa správať. Teda sprievodcom KI sú nielen „katechizmy kresťanskej náuky“, ale najmä „katechizmy kresťanského života“. Ide o iniciáciu nielen do vedomosti, ale najmä do zakúšania kresťanského života v jeho celistvosti. Ciele sú oproti minulosti mierne posunuté, ale s úžasným dopadom pre prípravu.

Protagonisti KI

Podstata KI, výsledok našich snažení či úspech katechetických námah má jeden predpoklad: spočíva v zapojení do prípravy celej farskej komunity a rodiny. Je čas zobudiť krstných i birmovných rodičov. Práca s nimi má ísť súčasne s prípravou detí, dospievajúcich, adresátov. KI má byť sprevádzaná aktívnou účasťou spoločenstva a ponúka konkrétne skúsenosti na živote cirkevného spoločenstva. Rodičia a farské spoločenstvo majú vytvoriť prostredie bohaté na skúsenosť viery. Ide o posun k „medzigeneračnej“ katechéze, s účasťou dospelých aspoň v určitých okamihoch. Žiaľ, rodičia často žiadajú sviatosti, ale nestarajú sa o vieru a kresťanský život detí. Dnes sa stáva, že rodičia zveria dieťa fare, fara katechétovi a ten často ostáva sám. Obnova úspešnosti prípravy KI ide cez obnovu cirkevného komunitného rozmeru. Farské spoločenstvo je materské lono viery. Ako to dosiahnuť? Modliť sa, veľa o tom hovoriť, povzbudzovať, pozývať, kázať, prehĺbiť vedomie u všetkých. Sú miesta, kde sa príprave – uvádzaniu všetkých do prípravy - venuje až jeden rok. No v strede toho všetkého je kňaz – druhý Kristus, človek maximálne pripravený pre vytváranie vzťahov.

 

Adresáti

Je nevyhnutné venovať veľkú pozornosť skutočnej situácii adresátom KI. Na prvom mieste znamená vziať do úvahy ich vývinovú psychológiu a problémy s tým spojené. Má to byť čosi iné, než bežné vyučovanie, prednáška. Vo výchove k viere sa nedá ísť uniformne. Predstavte si, akí rôzni sú napríklad mladí, ktorí sa pripravujú na birmovanie. A teraz rovnako začneme, pokračujeme podľa tých istých osnov, a to dokonca podľa dopredu určeného časového programu. A nakoniec (nech už je v príprave hocijaký lajdák) vždy spoločne skončia svoju katechumenátnu cestu. Je potrebné oslobodiť sa od automatického postupu do ďalšieho „levelu“, od rovnakých termínov. Lebo potom si o nás myslia svoje. To vyžaduje, aby sme mysleli – nakoľko je to možné, na individuálny stav človeka i na pluralitu kurzov. Čiastočne sa to rieši delením do malých spoločenstiev podľa osvojenia si viery, skúsenosti s Bohom...

Dôležité závery:

1. Je potrebné sa rozlúčiť s niektorými prvkami našej pastoračnej mentality a  nebáť si osvojiť nové. Vďaka krstu, birmovaniu a Eucharistii sme skutočne a účinne uvedení do tajomstva Krista a Cirkvi. Preto by sme nemali hovoriť o „iniciácii k sviatostiam“, ale o „iniciácii do kresťanského života prostredníctvom sviatostí“.

2. Etapy rastu mladého človeka, ich časový plán nemôže byť fixne dopredu určený. Treba odpovedať skutočnému pokroku dieťaťa (skupiny) vo viere. Tu je priestor na spoluprácu medzi farnosťami.

3. Je nutné viac investovať do obdobia po slávení sviatosti, t. j. do obdobia mystagógie. Tu sa prehĺbi  pochopenie prijatej sviatosti i to, ako tajomstvá viery žiť.

4. Potrebujeme itinerár („cestovný plán“) viery, ktorý predchádza, sprevádza a nasleduje slávenie týchto troch sviatostí. Celkový itinerár má byť katechumenátny, (pre adresátov)  komunitný (pre farské spoločenstvo) a rodinný (pre rodinný okruh). Ide o aktiváciu iniciácie v živote. Vďaka aktivitám niektorých sa niečo také rodí.

5. Nebáť sa prekonať štruktúru katechézy podľa modelu: „Buďte ticho, teraz hovorí učiteľ...“ Treba budovať vzťahy, ktoré majú vydržať dlho. Je nutne plánovať iné spoločné akcie, chytiť rytmus týždenný, mesačný, ročný.

 

VII. Krst

Ako prebieha príprava v súčasnosti, viete najlepšie vy, kňazi, ponorení do hlbokej praxe. Osobne som sa stretol s modelom, kde sa rodičia aj krstní rodičia pozývajú aspoň niekoľkokrát na rozhovor s kňazom. Išlo o „priateľské posedenie a spoločnú radosť nad novým životom“ v duchu viery. A čo ďalej? Následne sa okrem povinných zápisníc rozoberie katechéza na témy: duchovné znovuzrodenie človeka, zmysel krstu, dedičný hriech, duša, večný život, nezmazateľný znak, symboly krstu, radosť zo života, záväzky, ktoré z krstu vyplývajú, význam mena pre dieťa, životopis patróna dieťaťa, úloha krstných rodičov, včlenenie do tajomného mystického tela Kristovho, branie života ako dar od Stvoriteľa... Dá sa prejsť až na témy vysoko aktuálne:  klonovanie, výskum na kmeňových bunkách ľudských embryí, postoje Cirkvi v oblasti umelého oplodnenia...

Myslím si, že ak hľadáme miesta a spôsoby katechézy dospelých, priam život nám ich núka. Vznikajú dobré vzťahy. Bolo by obohacujúce urobiť nástenku s fotografiami novorodencov, uvedením, že patria do farského spoločenstva, výzvu na modlitby, peknými citátmi... Nič tak nepovzbudí ľudí, ako krásne deti. A buduje sa civilizácia života.

 

VIII. Prvé sv. prijímanie

Prístup k deťom a ich rodičom som opísal v úvode kresťanskej iniciácie. Tu prinášam niekoľko konkrétnych postrehov, ktoré by mohli obohatiť prípravu na l. sv. prijímanie. Je dobré zosynchronizovať prípravu s liturgickým rokom. Osvedčila sa príprava v spoločenstvách, aj spolu a paralelne práca s rodičmi. (Príprava na mnohých miestach má takýto pomer: vo farnosti 60 %, 15 % doma, 25 % v škole.)

Deti majú zošity, na úvodnú stránku môžu dať svoj odtlačok prstu... Uvedomujú si svoju originálnosť, dar života. Potom sa vychádza z toho, čo je pre deti veľmi blízke – z rodiny. Je rodina pokrvná, ale aj iná - Božia, ktorá sa stretáva v kostole.  Láskou sme rodina. Ty si Božie dieťa. Čo to znamená? Majú si osvojiť pocity vznešenosti, súvislosti s Bohom, perspektívy, vízie. Preto sa príprava začína v kostole. Postupne sa vovádza do modlitby cez konkrétne potreby členov rodiny. Vystaví sa fotoalbum. Do prípravy sa vťahujú aj ostatní ľudia. (Cez modlitbu za deti – môže byť aj na spôsob hry anjel strážny, povzbudzovanie...)

Písmo sa prerozpráva. Ježiš sa predstavuje ako priateľ, ktorý prišiel na tento svet. Je potrebné mať veľkú zásobu obrazov Ježiša, aby si vytvorili vnútorný obraz Ježiša.

Na Vianoce sa Bohu rodí Syn, preto všetci slávime túto udalosť, máme radosť, obdarúvame sa. (Je dobré umožniť deťom kontakt s malým dieťaťom, aby žasli nad životom.) S Ježišom sa dá porozprávať. Postupne sa predstavia ľudia, ktorí veľmi milovali Ježiša. Ide o svätcov a ich príbehy. Ale sú takí aj vo farnosti. Všetci sa snažia osvojovať si postoje Ježiša. A to vedome.

Na Veľkú noc /VN/ sa zvýrazní víťazstvo Ježiša nad hriechom. Je to víťazstvo života (preto sa používajú rôzne symboly života). Kľúčovým bodom v sprevádzaní je prechod od myšlienky, že Ježiš robil pre nás zázraky a na VN urobil najväčší: urobil spôsob, ako zostať medzi nami. Ako? Poveril osoby (kňazov) a dal im moc, že ak vyrieknu určité slová, za určitých podmienok, príde do chleba a vína. (Veľkým zážitkom pre nich je aj umývanie si nôh navzájom.) VN hovoriť v súvislosti s krstom. Vstupné vízum do Božieho kráľovstva. Využiť obraz na kalichu, rozvinúť súvislosti: Boh, ľudia a ja.

Sv. omšiam je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Treba mať pre deti zvláštny príhovor. Dať im možnosť sformulovať vlastné prosby (cez lístky) a niektoré prečítať. Budujeme vzťahy, myslíme na narodeniny, meniny, iné osobné sviatky. Po sv. omši im môžeme dať možnosť aj poupratovať priestor – ako v rodine. Najvzácnejší v kostole je obetný stôl, oltár. Tak ako doma stôl. Tu sa delí láska, chlieb, tu sme si my, ľudia rovnakí. Snažíme sa deti členiť do farského spoločenstva. Cez spoluúčasť na jeho živote, cez delenie úloh, povzbudenie... Dieťa potrebuje byť vynorené z davu, mať s ním kontakt očami. Odskúšali sme aj model, že  jedenkrát do mesiaca mali deti sv. omšu spolu s rodičmi v nedeľu poobede. Tu sa vytvoril priestor na vyhodnotenie prípravy, na prácu s rodičmi. Vo všetkých budujeme postoj, že kostol je miesto, kde existujú dobré správy.

Sviatosť zmierenia: U prvoprijímajúcich musím veľmi opatrne narábať s pocitom viny. Viac sa sústrediť na priateľstvo s Bohom a jeho obnovu a na odpustenie. Pôjde nám o to, aby si spoveď zamilovali, s radosťou k nej pristupovali. Aby mali dobrý zážitok zo spovede a nebáli sa jej. Niekde vo farnostiach vyhotovujú pre deti certifikát odpustenia. Posledný týždeň pred  prvým svätým prijímaním môže byť prežitý aj podľa inšpirácie od ThDr. Pavla Bugoša. Uvádzam ich v prílohe. Trochu som ich doplnil. Veľmi dôležitá poznámka: Sviatosť zmierenia má ústredné miesto v našej pastoračnej a katechetickej činnosti. Je to nezastupiteľné miesto pre pôsobenie kňazov. Prostriedok pre obnovu ľudí. Zvlášť pripomínam možnosť duchovných obnov na školách, pre birmovancov, mladých i dospelých pred veľkými sviatkami. Nezabudnime mladých ľudí naučiť praktizovať sviatosť zmierenia. Venovať tomu katechézy. Zaujímavá je skúsenosť vysluhovania sviatosti zmierenia  mladým ľuďom zo štátnych škôl. Po dohode s katechétom a riaditeľom školy sa aspoň pred veľkými sviatkami cirkevného roka umožní deťom pristúpiť k tejto najpotrebnejšej sviatosti. Podľa vzoru niektorých svätcov sa vychádza mladým ľuďom maximálne v ústrety. Pre prípravu k sviatosti je vhodná praktická príručka od J. Luscoňa: A tak klopem na nebeskú bránu.

Sprevádzanie detí po prvom sv. prijímaní: Týždeň po l. sv. prijímaní treba zvlášť silne prežiť. V niektorých miestach sa deti ešte cez týždeň stretajú – pripraví sa im výlet po kresťanských miestach... Púte detí, ktoré sa u nás v júni organizujú do toho veľmi dobre zapadajú. Istotne poznáte aj letný tábor „Svetielko“, ktorého program rozvíja myšlienku priateľstva s Pánom Ježišom /Ivan Kňaze/. Práca s nimi pokračuje aj prvými piatkami, obnovami a sv. omšami za účasti detí. Prehlbuje sa liturgický rok. Chlapcom sa ponúkne možnosť miništrovania. Dievčatá môžu spievať v detskom zbore. Tak sa deti privedú až k príprave na sviatosť birmovania. Dôležité pravidlo: Katechéza nesmie byť prerušená!

 

IX. Birmovka

Musíme brať ohľad na náboženskú situáciu, z ktorej mladí prichádzajú. Uvedomme si, že najväčší vplyv na mládež má: situácia v rodine, strávenie voľného času, masmédiá, rovesnícka partia, škola. Je pravda, že mladí ľudia sú v kultúre postmoderny ponorení. Všetko ich veľmi silne ovplyvňuje. Prejavuje sa to v ich prístupe k životu a to najmä v týchto smeroch: konzumizme, pasivite, živote bez ambícií, názorovej dezorientácii, hodnotovom chaose, citovej nestálosti, vôľovej slabosti, individualizme.

S tým súvisí aj naša skúsenosť v tom, že mnohí mladí ľudia po birmovke namiesto evanjelia nasledujú svetskú mentalitu. Niekde tvrdia, že ide o proces ukončenia krstného života. Skutočne je potrebné vieru šíriť na spôsob pozvánky. Živé, šťastné farské spoločenstvo, ktoré má modely správania pozýva medzi seba. A ako prebieha príprava dnes? Rôzne. Niekde „vpred k masám“, niekde po skupinách... S programom aj s improvizáciou. Jeden kvalitný projekt ponúkol Mons. Jozef Šelinga. Ja ponúknem niektoré ďalšie obohacujúce inšpirácie, ktoré boli odskúšané vo viacerých farnostiach, a ktoré by mohli pomôcť aj vám vo vašej činnosti.

1. Základné požiadavky na birmovancov

• návšteva hodín náboženskej výchovy
• stretávať sa v spoločenstvách
• pravidelne chodiť na sv. omše
• raz do mesiaca sa zúčastňovať spoločných sv. omší vo farskom kostole
• prečítať dve knihy: J. Luscoň: Presekajte sa životom – o Desatore a Nič krajšie nepoznám.
• zvládnuť učivo (aspoň v rozsahu zverejnených otázok)
• zapojiť sa do života farnosti
• aspoň 2x (cez prípravu) uskutočniť osobný pohovor s kňazom (farárom)

2. Pokyny pre kňazov a animátorov

• snažíme sa s mladými vytvárať spoločenstvo
• zistíme duchovný stav mladých (anonymná anketa na úvod aj v závere prípravy)
• vovádzame ich do kresťanského života (služba, príprava liturgie, ponuka obnov, spovedí)
• zapájame ich do aktivít stredísk a farnosti (vytvorí sa kalendár ponúk - kreditný systém?)
• sledujeme dary mladých ľudí a ich využitie pre rast farského spoločenstva
• modlime sa za seba navzájom a aj za mladých ľudí
• témy na stretanie sú z KKC (vierouka, mravouka, liturgika a iné materiály)
• birmovanci sa preskúšajú z vedomosti
• počas roka sa uskutočnia s mladými testy (na postoje, povahy, Desatoro, čnosti,  hodnoty)
• vytvorí sa adresár animátorov a birmovancov (pre zlepšenie komunikácie)
• vedie sa evidencia dochádzky birmovancov na stretnutia
• mladým sa ponúkne účasť na „mládežníckych SO“
• stretnutie animátorov sú pravidelné, píše sa zápisnica a sú aj chvíle oddychu, radosti z práce a z toho, že sú „naše mená zapísané v nebi“
• z farnosti sa zvolí krstný otec skupinky (sleduje ich rast, potreby...)
• témy sv. omší pre birmovancov sú o askéze, o VN tajomstvách, o sv. omši, spovedi...
• všímame si dary mladých a referujeme o nich, aby v závere mohol byť pre nich napísaný list poslania, pre akú prácu by sa vo farnosti najviac hodil... (dať pod tanier na spoločnú večeru?)
• premyslieť systém obnov a spovedí, duchovných cvičení
• k dispozícii sa dá knižnica, zoznam literatúry, časopisov a iných vhodných médií

3. Prístup k birmovancom

• že nie sú celkom veriaci, ale zápasiaci
• že sa pripravujú pre službu, na životný stav, povolanie
• že sú tu dobrovoľne a kedykoľvek môžu odísť
• z najaktívnejších sa pripravujú noví animátori

4. Iné aktivity

• animátori zabezpečia digitálne fotografie skupinky i jednotlivcov pre farskú  nástenku
• kreslo pre hosťa – svedčí o svojom kresťanskom živote
• nomen-omen (prečo si volia birmovné meno)
• vo farnosti sa losuje, kto sa bude za koho zvlášť modliť (akcia strážny anjel)
• v závere píšu list biskupovi
• ak je počet menší, môžu mu predstaviť priateľov, rodinu, ktorá ho sprevádzala na ceste
• obetné dary doniesť a potom ich priniesť chorým vo farnosti
• zmapovať situáciu vo farnosti a navštíviť opustených a chorých
• zapojiť sa do služieb (liturgia, charita, čítanie Božieho slova, miništranti, animátori prvoprijímajúcich, zbor, nástenky, médiá, šport, divadlo  a iné modality života farnosti.
• premyslieť stretnutie s rodičmi
• návšteva pútnického miesta, gospel festivalu, koncentračného tábora?
• napísať dejiny farnosti, zistiť osobnosti duchovného života vo farnosti
• sledovať liturgický rok, jeho tradície, advent, Vianoce, (jasličkové pobožnosti, pôst, krížové cesty, Veľkú noc, spôsob obnovenia krstných sľubov, Cestu Svetla, modlitbu ruženca, Dušičky... ) Je potrebné postupne zverovať animáciu týmto mladým ľuďom.

Aj po skončení prípravy a prijatí sviatosti sa mladým ponúknu stretnutia. Témy stretnutí sú napríklad o modlitbe, správnej životospráve, psychohygiene, duchovnom živote, správaní, misijnej činnosti, vzťahu chlapec a dievča, o povolaní, o manželstve... Ak vznikli spoločenstvá podľa darov, sprevádzajú sa. Ponúkame im duchovné obnovy, duchovné cvičenia a rôzne služby. Mladých prepájame na aktivity dekanátne, diecézne a celoslovenské. Opakujem dôležité pravidlo: Katechéza nesmie byť prerušená!

 

X. Katechézy prípravy na manželstvo

Štatistiky o stave manželstiev sú hrozivé. Uviedol som ich vyššie. Preto je tomuto potrebné venovať sústredenú pozornosť. Myslime na mladých a ich vzdialenú prípravu do manželstva (Témy ako poznanie seba, hodnotový systém človeka, povahy, komunikácia, rozdielny prístup u ženy a muža, spiritualita manželov, krízy a ich riešenie, výchova detí...)! Aj zápisnicu je potrebné prebrať nielen tesne pred, ale počas vzdialenej prípravy.) Publikácia Jozefa Luscoňa: „Nič krajšie nepoznám“ je venovaná týmto témam. Vhodné sú aj materiály od Pavla Hudáka. Blízka príprava snúbencov má byť veľmi intenzívna, je možné vytvoriť prípravný tím zložený z manželov, psychológa, kňaza... Každý tu má svoje miesto. Na stretnutie je možné pozvať odborníkov prirodzeného plánovania rodičovstva.

 

XI. Katechézy o povolaní do duchovného stavu

Už som spomenul, že náš výchovný pohľad má byť zaostrený na mladého človeka a ísť k nemu s otázkou: „Čo len Boh plánuje s týmto človekom?“ Vyžaduje to modlitbu – hľadanie Božej vôle. Tá je najlepším variantom pre každého človeka. To je obrovský posun v našom prístupe. Vypracované katechézy sa na túto tému sem-tam objavia. K tejto téme prinášam celý projekt, ktorý sa dá akceptovať v každej farnosti. Sú tam postupy aj témy, ktoré je dôležité sledovať. Pripomínam, že duchovné povolanie sa rodí z „Ducha“. Z dobrého duchovného života. Kvalitná pastorácia mládeže je základom pastorácie povolaní. A tiež si uvedomme, že je to záležitosť celého farského spoločenstva. Boží dar za ich modlitby, príklad života, sprevádzanie mladých. Pastoráciu povolaní potrebujú nielen mladí, ale celé farské spoločenstvo, rodiny, mladí i starí. Lebo dnes sa už povolania nezbierajú, ako kvety na lúke... Dnes sa už musia pestovať.

 

XII. Katechumenátna cesta dospelých

O tom bude reč v ďalších prednáškach. Poznamenám len, že práca s dospelými je nesmierne dôležitá. Je prioritou! Preto majme v mysli stretnutia s rodičmi prvoprijímajúcich., birmovancov, využime rodičovské združenia, prípravy na krst, rôzne stretnutia... Nebojme sa v duchu viery odpovedať na aktuálne problémy dneška. K riešeniu pozvime odborníkov, rôzne hnutia. Dnes je ich celé spektrum – od modlitieb matiek za deti, cez stretania mužov, až po stretnutia seniorov. K tomu slúžia aj kvalitné internetové stránky.

 

XIII. Farský projekt katechézy

Prečo projekt? Máme viacero dôvodov. Jeden z nich je, aby sa pri zmene kňaza dalo pokračovať v systematickej práci, ktorá je načrtnutá v projekte. (Trend je taký, že akú povahu, záľubu má kňaz, prenáša sa to na farnosť a často čo bolo predtým zaniká.) Ďalší dôvod je ten, aby pri prípadnom nedostatku kňazov mohli pracovať aj laici. Pri projekte sa uplatní princíp subsidiarity: čo môže urobiť iný, než kňaz, nech to robí on. Veríme, že sa prebudí aj aktivita laikov, lebo budú konkrétne vedieť, čo robiť. Budú sa hľadať ľudia s potrebnými darmi. Dôjde k synergii síl – zjednocovať aktivity, vytvárať prepojenia medzi ľuďmi, farnosťami a kňazmi. Nezabudne sa na pastoračné postupy, priority aj témy. Oživí sa spolupráca s hnutiami, sekulárnymi inštitúciami. Zistíme, koho máme vo farnosti. A hádam to najdôležitejšie: Bude to naša spoločná vec.

Projektovanie sa stáva súčasťou mentality cirkvi na celom svete. Má sa robiť spoločne s inými ľuďmi vo farnosti. Vysvetliť im ho, počuť hlasy iných. Je to bohatá problematika, „beh na dlhé trate“, do ktorej vstupuje množstvo vplyvov. Dá sa v nej „stratiť“, ak sa nevystihnú podstatné veci – priority a základné vzťahy. Farský projekt katechézy je návrhom, ktorý sa môže upraviť. Má predložiť základné princípy jej pôsobenia. Medzi tie patrí:

1. Situácia v spoločnosti a vo farnosti

2. Protagonisti katechetickej činnosti

3. Adresáti katechézy

4. Ciele katechetickej činnosti

5. Štruktúry a diela v službe katechézy

6. Smernice pre riadene katechézy

7. Obsahy katechézy

8. Metódy činnosti

9. Formácia protagonistov katechézy

 

1. Situácia

Pri každom plánovaní, projektovaní je potrebné urobiť analýzu súčasného stavu. Nezdržovať sa zbytočne dlho, ale jasne pomenovať hlavné vplyvy, ktoré pôsobia na ľudí, pozrieť na kresťanskú tradíciu, čo z nej sa dá prevziať. Analýza podmienok, ktoré hovoria o stave mladých ľudí, rodín, katechétov, spoločnosti umožňuje odpovedať na skutočné potreby.

 

2. Protagonisti katechetickej činnosti

Uvedomiť si, kto má a môže pracovať v katechéze. Všetci pokrstení máme účasť na tom istom poslaní Cirkvi - šíriť Božie kráľovstvo podľa vzoru Ježiša Krista. (VDK 78). Opakujem: uvádzanie do kresťanského života má byť dielom celej veriacej pospolitosti (AG 14, VDK 220), pričom svoje poslanie – zodpovednosť majú najmä:

biskup – prvý zodpovedný (CT63b, VDK 222),

farár – katechét katechétov (VDK 225),

rodičia - prví vychovávatelia viery svojich detí (VDK 226, 227),

katechéti, vychovávatelia, animátori, každý kresťan (VDK 230, 233)

Komúnia je jadrom všeobecnej i partikulárnej cirkvi. (VDK 253, 228, 141) Prvou vážnou úlohou všetkých je budovať cirkevné spoločenstvo. Prostriedkov je viac, hlavné sú vzťahy.

 

3. Adresáti katechézy

Adresátom katechézy je kresťanské spoločenstvo, ako aj každý človek, ktorý doň patrí - mladý, dospelý, starý, chudobný, opustený, rodiny, stavy, hľadajúci... (VKD 168). V závislosti od adresátov, ich „stupňa“ viery a potrieb volíme spôsob, formu i obsah katechézy. Dôležité je, aby sme pomohli všetkým. V projekte zvýrazníme „ako“!

 

4. Ciele katechetickej činnosti

Jasná definícia cieľov, ktoré sa chcú dosiahnuť pri jednotlivých adresátoch: Kam chceme doviesť mladých ľudí, rodiny, k akému štýlu života, čo je podstatné, akú kresťanskú i občiansku identitu im pomôcť si osvojiť. Je potrebné rýchlo previesť do katechézy nové antropologické, teologické, exegetické poznanie. Obraz Cirkvi /ktorá slúži/ je nesmierne dôležitý.

 

5. Štruktúry a diela

Pre katechetický projekt treba mať aj priestory. Tie sú v službe človeka, a nie naopak. Vytvára ich potreba lepšieho šírenia viery. V našom prostredí sú potrebné fungujúce farnosti, pastoračné centrá /klubovne/… Tu pôsobí pastoračné jadro s bohatstvom ponúk. (VKD 160, 258).

 

6. Smernice pre riadene jednotlivých zložiek katechézy

Usmerňujú činnosť, optimalizujú postupy medzi jednotlivými zložkami farskej katechézy, udržuje priority. (VDK 223, 274) 

 

7. Obsahy katechézy

Pre každú zložku ľudí vo farnosti je potrebné vedieť, aké témy potrebujú. Mať na zreteli základné požiadavky na katechézu, integrálny charakter, kristocentrický princíp, veľké témy...

 

8. Metódy činnosti

Vyjasniť si postupy pri výchove, (ako individuálny prístup, preventívny systém...)

 

9. Formácia protagonistov katechézy

Cieľom je, aby „aktívni laici“ boli schopní odovzdať evanjelium (VDK 234, 235, 248) Pre formáciu má byť vypracovaný program formácie. Môže byť podľa prílohy č. 1.

 

 

XV. Prílohy

Príloha č. 1.: Návrh plánu formácie animátorov

Animátori sú pre našu katecheticko-pastoračnú činnosť nesmierne dôležití. Spolu s nami idú k ľuďom a obohacujú našu charizmu o inšpirácie, ako ohlasovať radostnú zvesť v dnešnej kultúre. Títo mladí ľudia chcú pre Krista obetovať svoje osobné talenty, námahu i čas. Preto ich sprevádzanie a ich formácia, patrí medzi cirkevné priority. Nasledujúce témy sú vhodné pre mladých ľudí, ktorí prejavili záujem o animátorstvo – zapojenie sa do výchovného procesu, ale aj pre tých, ktorí sú už aktívni animátori. (S nimi sa ide v problematike viac do „hĺbky“.) Témy sú vypracované podľa základných ľudských dimenzií a sledujú cirkevné dokumenty. Časová následnosť preberania tém je ponechaná na zodpovednom za ich formáciu. V zátvorke sú notické správy o obsahu. Formácia môže prebiehať v nasledujúcich líniách – dimenziách:

I. Ľudská úroveň

II. Kresťanská úroveň - duchovná formácia

III. Pedagogická spôsobilosť

IV. Projekt života

 

I. Ľudská úroveň - témy na stretnutia:

 

1. Kto je človek, zmysel života /sloboda a zodpovednosť, svedomie, odpoveď vedy, posolstvo Biblie.../

2. Telo, duša, duch /jednota človeka a vzťahy medzi jednotlivými „zložkami“, obraz, ktorý nosí človek o sebe.../

3. Hodnotový systém človeka /ako sa vytvára, ako ovplyvňuje život, rozlišovanie medzi dobrom a zlom.../

4. City, pudy, vášne /ponor do emócií človeka, základné inštinkty, ich vplyv na život, sebaovládanie, IQ, EQ.../

5. Povahy /rozdelenie, vplyv na správanie sa človeka, spoznanie vlastností i hlavnej chyby, kryštalizácia charakteru.../

6. Organizovanie svojho času /ľudské životné priority, využitie času, osobný manažment, rovnováha v činnosti.../

7. Deň animátora /momenty ticha, modlitbový život, štúdium, duchovné čítanie, apoštolát, čas pre seba.../

8. Životospráva /základné ľudské návyky v tejto oblasti, pohyb, spánok, jedlo, obliekanie, hygiena.../

9. Psychohygiena /rytmus práce a oddychu, úloha zmyslov, vnímanie reality, vplyv obrazu, zvukov, symbolov.../

10. Ako zvíťaziť nad negatívnymi návykmi /posilnenie vôle, zvládnutie negatívnych návykov a pokušenia.../

11. Pravidlá správania /celá tematika sa dá preberať aj na pokračovanie/

 

II. Kresťanská úroveň - duchovná formácia:

1. Projekt duchovného života /obraz Ježiša Krista, krstné povolanie a poslanie, poznanie seba, talenty,.../

2. Spiritualita človeka /kto je Boh a kto som ja, zákonitosti kontaktu s Bohom, ako ho hľadať a poznať.../

3. Modlitba /jej vlastnosti, osobné stretnutie, modlitbový rytmus – deň, týždeň, mesiac, rok, posvätné miesta.../

4. Prostriedky k duchovnému rastu /rozjímanie, spytovanie svedomia, ruženec, hodnotenie dňa - viac tém/

5. Liturgické slávenia ako zdroj duchovného života /dejiny spásy, veľké okamihy dejín, VN – viac tém/

6. Liturgický rok a jeho rytmy /aktuálne preberať počas celého roka/

7. Božie slovo /prameň poznania Boha a jeho vôle - viac tém/

8. Sväté písmo /zdroj nového štýlu života, poznávanie Pána z denných udalostí, návrat k Písmu na stretnutiach/.

9. Sviatosti /bohatstvo ponúknuté človekovi, prostriedky spásy, prostriedky pre udržanie života s Bohom, cca 7 tém/

10. Krédo a jeho články /vznik kréda, vysvetlenie jednotlivých článkov, súvis so životom, cca 6 tém/.

11. Desatoro /oslobodenie človeka  z vnútra, súvis s blahoslavenstvami, Otčenášom, jednotlivé prikázania – viac tém/

12. Askéza /sebaovládanie, potreba askézy pre duchovný život, výbrus charakteru, hlavná chyba, služba ľuďom.../

13. Teologické čnosti /viera, nádej láska, ako v nich rásť, užitočnosť pre človeka – viac tém/.

14. Ľudské čnosti /múdrosť, mravná sila, spravodlivosť, miernosť, čestnosť, statočnosť,... ozdoby pre dušu/.

15. Civilizácia života a civilizácia smrti /biblický pohľad na život i smrť, súčasná spoločnosť, ochrana  života.../.

16. Duchovné sprevádzanie /spoločné hľadanie Božej vôle, služba pre rast, aktuálne problémy duchovného života/.

17. Kresťanský duch /Eucharistia, návšteva NSO, mariánska úcta, svätci, rodinná atmosféra, radosť.../.

 

III. Pedagogická spôsobilosť:

A) Duchovný rast mladého človeka – zákonitosti, ktoré ovplyvňujú rast osobnosti:

1. Telesný vývin /zákonitosti a vplyv telesného rastu na výchovu mladého človeka, postoje vychovávateľa.../

2. Psychický vývoj /vývojové štádiá u mladého človeka, kryštalizácia charakteru, úloha vzťahov.../

3. Hodnotový vývoj človeka /hierarchia hodnôt a jej tvorba, vplyv na život a na zmysel života.../

4. Rast viery /viera ako dar i osobné presvedčenie, obraz o Bohu, nevera, osobná viera, osobný Boh, nárast dôvery/

5. Rast modlitby /pohľad na modlitbu, jej praktizovanie v závislosti od veku, „formulková“, tvorená, meditácia.../

6. Sociálny rast /orientácia na matku, otca, partiu, partnera, hľadanie si miesta v spoločnosti i cirkvi, povolanie..../

7. Osobný príbeh mladého človeka /poznať históriu človeka, rodinu, vzťahy, osobné dispozície, vplyv na rast../

 

B) Evanjelizácia a katechizácia

1. Základy evanjelizácie a katechizácie /misijná činnosť, evanjelizácia, systematická katechizácia.../

2. Inkulturácia /spoločensko-kultúrne podmienky mládeže, v ktorých žijú a ich obohatenie evanjeliom/

3. Ohlasovanie evanjelia /prvotné ohlasovanie evanjelia, prebudenie záujmu o Ježiša, spôsob ohlasovania Ježiša/

4. Obrátenie /veľké evanjelizačné témy, pôsobenie vzťahov na obrátenie, pôsobenie Pána, zmena zmýšľania.../

5. Preventívny systém /základy, výchova logickými dôsledkami, motivácia, láskavosť, tresty, nábožnosť.../

6. Poslanie Cirkvi a malé spoločenstvo /Cirkev – úloha pokračovať v poslaní Krista, miestne cirkvi, skupinky/

 

C) Podmienky ovplyvňujúce rast mladého človeka:

1. Rodina a jej vplyv na odovzdávanie hodnôt /autorita v rodine, osobné svedectvo otca a matky, vzory,.../

2. Výchovné prostredie /vplyv prostredia na výchovu človeka, jeho tvorba, pravidlá, kritériá pre výchovné prostredie/

3. Konflikty pri výchove mladých ľudí /pravidlá dialógu, kritiky, príčiny konfliktov a ich riešenie.../

4. Práca so skupinkou /dynamika skupín, role v skupinke, vzťahové väzby v spoločenstve, príprava na stretnutie/

5. Rytmus života skupinky /vysvetlenie priebehu stretnutia, denné, týždenné kontakty, úloha výletov, DO, DC/

6. Plán aktivít skupinky /dlhodobé programovanie života skupinky podľa liturgického roka, diania v cirkvi a spoloč./

7. Akcie viacerých skupiniek /zvládnutie turnajov, zábav, výletov, táborov, aktivít väčšieho rozmeru/

 

IV. Projekt života spoločenstva animátorov

Sila spoločenstva závisí od prežívania prítomnosti Pána medzi jej členmi a od vzťahov, ktoré medzi nimi vládnu. Vzťahy musia dozrieť a preto je potrebné stanoviť si čas na stretanie. Spoločenstvo má mať svoj rytmus modlitieb, oddychu, následnosť spoločenských akcií. Preto pred začatím „výcvikového roka“ majú byť pripravené akcie pre spoločný život. Z nich je dôležité:

1. Určiť rytmus duchovných obnov

2. Zúčastniť sa duchovných cvičení

3. Naplánovať výlety, akcie počas prázdnin

4. Nezabudnúť sláviť sviatky mladých ľudí, liturgické obdobia, púte 

5. Mať na mysli akcie, ktoré spoločenstvo zjednocujú (napr. opekanie špekačiek, varenie gulášu, návšteva športových podujatí, divadla, kina, výstav, výletov, splavov, hrebeňoviek...)

Príprava animátorov môže mať rôznu podobu. Odskúšaná je: „Maturita animátora“ s tým, že by k „uvedeným“ predmetom – oblastiam mali príslušnú literatúru, písomnú tému, maturitné skúšky za zeleným stolom – pred skúšajúcou komisiou. Potom by nasledoval maturitný večierok (s možnosťou prítomnosti rodičov...) a maturitný výlet.

Po zvládnutí „okruhu tém“ môžeme pokračovať vo formácii podľa celoslovenských osnov animátorských škôl. Po odporučení farára môžu mladí ľudia postúpiť do Školy animácie. Naša činnosť vyžaduje, aby niektorí animátori boli aj špeciálne pripravení. Nesmie sa zabudnúť vytvoriť im vhodné podmienky pre ich činnosť /miestnosť/ sprevádzať ich, zobrať do „farskej rodiny“. Ide vlastne aj o pastoráciu povolaní. Plán formácie súvisí s aj s inými projektmi (IDAŠ, ADAŠ).

 

Príloha č. 2.: Internetové stránky týkajúce sa animácie a „info“ z kresťanského sveta

www.rcc.sk- oficiálna stránka Rímskokatolíckej cirkvi v SR

www.christ-net.sk – kresťanský portál

www.jezis.sk – evanjelizačná stránka

www.animator.sk – rôzne nápady na stretnutia mládeže

www.animatori.sk - itineráre, škola animácie

www.ministranti.sk – nápady pre miništrantov

www.zksm.sk – námety na stretania, Lekno

www.upcrcc.sk –Univerzitné pastoračné centrá (prednášky P. Hudáka, M. Bubáka)

www.martindom.sk – Spoloč. pri Dóme sv. Martina, prednášky, materiály, časopis Nahlas

www.cistota.host.sk – rozšírené prednášky Paľa Hudáka

www.svd.sk – stránka verbistov

www.sdb.sk – saleziáni

www.fma.sk – saleziánky

www.domka.sk – Združenie saleziánskej mládeže

www.rms.sk – Rada mládeže Slovenska

www.palogm.host.sk – dominikáni, kartuziáni, františkáni v SR

www.donbosco.sk – Vydavateľstvo Don Bosco

www.katnoviny.sk – Katolícke noviny

www.lumen.sk – festival Lumen

www.frcth.uniba.sk/seminary - CMBF - rôzne ponuky, Písmo, seminárne práce,...

www.homily-service.sk – rôzne kázne, príhovory

www.myslienky.sk – citáty známych ľudí

www.hra.cz – množstvo hier

www.hlavolamy.sk – rôzne zábavné úlohy

www.informacnik.cz – hry a tábory

www.spievatko.sk - pesničky s akordami

www.kostol.host.sk – poriadok bohoslužieb vo vybraných slovenských mestách

www.zbierka.sk – zbierka zákonov SR

 

 

Príloha č. 3.: Literatúra

 

Metodológia katechizácie

Bublinec, M.: Katechetika, Banská Bystrica 1997

Bugoš, P.: Katechetika, Košice 1996

Grom, B. – Frieme, F. G.: Katechetické metódy, Praha 1992

Muchová, L.: Úvod do náboženskej pedagogiky, Olomouc 1994

Panus, T.: Glovne kierunki katechetyczne XX. wieku, Krakow 2001

Plešková, E.: Teória katechetickej metodiky, Bern 1990

Pilarčík, Ľ.: Liturgický rok v katechéze, Dobrá kniha 2003

Valovič, E.: Úvod do katechetiky, Bratislava 2002

 

Metodológia a techniky práce v skupinách

Pavlendová, G.: Kooperatívna disciplína, PF-UK Bratislava 2002

Plešková, E.: Školenie síl, Žilina 1990

Švec, Š. a kol.: Metodológia vied o výchove, IRIS, Bratislava 1998

Turek, I.: Škola a tvorivosť, MC Bratislava 1995

   Tvorivé riešenie problémov, MC Bratislava 1999

Wójcik, E.: Aktivizujúce metódy pre skupinovú prácu v dušpastierstve, Lódž 1987

Zelina, M.: Stratégia rozvoja osobnosti dieťaťa, IRIS, Bratislava 1996

 

Animácia malých sociálnych skupín

Halama, P.: Zvládanie existencionálnej úzkosti adolescentov pomocou utvárania zmyslu života, Bratislava 2000

Haygesova, N.: Základy sociálnej psychológie, Portál, Praha 1998

Jurčová, M. – Zelina, M.: Kreativizácia a jej bariéry, Ústav experimentálnej psychológie SAV, Bratislava 1994

Kašparů, M.: Niekoľko pohľadov na problémové deti a ich výchovu, Rožňava 2003

Komárik, Dimeová, Herdová: Skúmanie životných situácii mládeže, Grant Vega, Bratislava 1998

Portmanová, R: Jak zacházet s agresivitou, Portál, Praha 1996

Rošková, I.: Vplyv rodinného prostredia na sebavedomie detí, PF-UK Bratislava 2002

 

Škola animácie

Akimjak, A.: Vybrané kapitoly z pastorálno-liturgickej teológie, Spišská kapitula 1997

Animátorský kurz

Babjak, A.: Kuchárka pre animátora, Aktivizujúce metódy pri práci s mládežou, ZKSM Bratislava, 2000

Balík, J.: Animátor a poslanie, Žilina 2003

   Dôležitosť a formácia animátorov, Olomouc 2003

Kratochvíl, M. V.- Dvořák, F. A.: Jak psát hry pro film a televizi, Praha 2002

Pupík, Z.: Stretkovnica, ZKSM Bratislava 2003

Rada pre mládež a rodinu pri KBS: Osnovy animátorských škôl, Bratislava 2003

Saleziánske oratórium – prostriedok evanjelizácie, DP RKCMBF-UK, Bratislava 2003

Šelinga, J.: Biblická katechéza dospievajúcej mládeže a jej formy, Nitra 1999

       Katechéza mládeže, Nitra 1999

                  Spoločne oslavujeme dar, Nitra 2003

 

Literatúra sa dá doplniť o publikácie zo Školy animácie, obohatené o aktuálne témy zo sveta mládeže a konkrétne katechézy.

 

Materiály pre prácu s animátormi

Babjak, A.: Kuchárka pre animátorov, ZKSM, Bratislava 2002

Katechizmus Katolíckej cirkvi, Spolok sv. Vojtecha, Trnava 1998

Kol. animátorov: Po prvýkrát – súbor tém pre pripravujúcich sa animátorov, Humenné 2003

Kopinec, R.: Dobrodružstvo animátora, Žilina 2000, Záhadná výprava, Michalovce 2002

Luscoň, J.: Tak to som ja? (+ celá séria kníh), Bratislava 1998-2004).

Osnovy pre animátorov, Rada pre rodinu a mládež KBS, 2003 (aj v elektronickej podobe)

Prieto, J.: Smer – človek, kurz pre animátorov, Vydavateľstvo Don Bosco, Bratislava 1996

 

Pedagogické projekty v praxi – Medzi literatúru by som dal: Zákony SR týkajúce sa mládeže a rodiny, Smernice MŠ o mládežníckych organizáciách a ich financovaní.

 

Príloha č. 4. Príprava k prvému sv. prijímaniu a spovedi v priebehu jedného týždňa

Pondelok: Výber krčahu spomedzi iných, jeho rozbitie - rozbitie (života), čriepky potom prilepiť na kríž s plastelínou. Je to výpoveď o tom, že čriepky života zlepí kríž - Kristus na ňom.

Utorok: Píšu na papier hriechy. Papier symbolizuje slabosť. Pália ho v nádobe, zamoria síce priestor, ale na čelo si dávajú znak. Mám vinu, zamoril som hriechom priestor, potom si utrú ruky do uteráka, to je naša duša. Dať ho na kríž. Symbol: Kvapka Kristovej krvi môže umyť našu dušu. Kňaz umyje čelá (spoveď), deti si umyjú ruky vo vode.

Streda: Žasnúť nad Božou láskou - pomôcky: mapa, lieskovica, biblia, Božské srdce. Potom:

A. Čítať názvy miest (talianske, ako sa tam dostať)

B. Biblia je naša mapa života. Vedie, ako sa dostať do neba (mesto Nový Jeruzalem).

C. Lieskovica – symbol, ako my niekedy vychovávame.

D. Zlomím lieskovicu, otvorené srdce. Boh neotvoril srdce lieskovicou, ale láskou.

Štvrtok: Cieľom je vyjadriť ľútosť nad hriechmi. Číta sa príbeh márnotratného syna. Pomôcky: kľakadlo. Otec ma má rád, hľadá ma. Popísať skúsenosť syna, spiatočná cesta je cesta ľútosti. Aj pri spovedi je to tak. Prežiť to v srdci, ísť späť k Bohu, precítiť to a zmieriť sa s prírodou, ľuďmi, Bohom. Všetci sa učia, ako hovoriť o Bohu, lebo svet chce, aby sme o ňom mlčali. Aj prítomní ľudia môžu radiť, ako ľutovať.

Piatok: Vysvetliť výzvu „skrze Krista, s Kristom a v Kristovi“. Pomôcky: papier, štóla, štamprlík, džbán s vodou. Boh, tajomstvo, k nám vykročil ako Ježiš. Nad celým tvojím životom urobím znak kríža. Boh ho prekryl obetou - krížom a preto skrze Krista, s Kristom a v Kristovi. Je možné použiť príklad štamprlík a vodopád, rozum a Boh - nedokážem pochopiť Pána, ale keď natrčím srdce, môžem veľa poznať. Je dobré urobiť prípravu, zopakovanie priebehu spovede, ľútosť, spytovanie svedomia.

Sobota: Spoveď. Dieťa prijmeme s úsmevom, pokojne riešime veci, povzbudzujeme, upozorníme na predsavzatie...

Nedeľa: Spojenie s krstom, kde prvoprijímajúci pomáhajú. Nádoba volá po naplnení. Život (dieťatko) volá po naplnení, po láske - dieťa má byť naplnené láskou. Pýtať sa rodičov, pýtať sa aj detí a urobiť uzáver: Ježiš ma naplnil láskou v krste aj v prijímaní. To sa teraz deje!

 

Príloha č. 5.

Návrh niektorých pastoračných zásahov kňaza vo farnosti v súčinnosti s katechétmi, rodičmi a inými aktívnymi laikmi (doplnenie je vítané)

Kňaz je oživovateľom farského spoločenstva. To je jeho hlavná úloha. Okrem toho má mať  nad všetkými aktivitami nadhľad a koordinovať ich. Vo farnosti má zabezpečiť, aby boli rovnomerne vyvážené nasledujúce zložky: ohlasovanie evanjelia, liturgické slávenia a charitatívna pomoc.

 

Návrh činnosti pre duchovného otca voči deťom a mládeži /kde sa dá v spolupráci s animačným jadrom farnosti/:

• animácia detských a mládežníckych svätých omší /ak sa nedajú slúžiť v nedeľu, vhodné je nájsť iný deň týždňa/;
• ponuka častých svätých spovedí /aspoň na prvé piatky mesiaca/;
• ponuka pravidelných duchovných obnov /aspoň na začiatku školského roka, pred Vianocami, Veľkou nocou, „odpustom“ farnosti a prázdninami/;
• zaviesť výlety a iné aktivity s dôrazom na duchovnú dimenziu;
• pre mládež farnosti zaviesť možnosť zúčastniť sa duchovných cvičení;
• príprava projektu na prvé sväté prijímanie a sviatosť birmovania;
• príprava aktivít na prežívanie udalostí liturgického roka podľa veku ;
• duchovne sprevádzať mladých ľudí, povzbudzovať ich k rozvoju duchovných darov a objavenia svojho povolania;
• z aktívnych mladých ľudí vychovávať animátorov spoločenstiev;
• zapájať sa do činnosti na diecéznej a celoslovenskej úrovni;
• organizovať púte, letné a prímestské tábory pre mladých ľudí;
• investovať do vzniku spoločenstiev, krúžkov, farskej knižnice, objednávky kresťanských časopisov...;
• nezabúda na pastoráciu povolaní (v príprave na manželstvo ide o vzdialenú, blízku a bezprostrednú prípravu);
• môže zapojiť žiakov do akadémií, divadiel, športových podujatí;
• prepája činnosť mladých ľudí v škole a vo farnosti. 

 

Vzťah s dospelými pri výchove mladých ľudí

Pravidelne komunikuje s riaditeľom školy, s učiteľmi a katechétmi. Pripravujú spoločné projekty, aktivity, podujatia rôzneho druhu, oslavy... S katechétmi má pravidelné stretnutia, duchovne ich sprevádza, zabezpečuje ich duchovný rast – ponuka duchovných cvičení, duchovných obnov, prednášok či literatúry. Pred začatím školského roka aktualizuje projekt prípravy k sviatostiam a zostavuje plán duchovných aktivít na školský rok. V priebehu roka komunikuje o duchovnom stave žiakov a o ich sprevádzaní. Rozvíja katechézu dospelých - rodičov (pri iniciačných sviatostiach detí.) atď.