Mladý človek pred bránami dospelosti

 

P. Ing. ThLic. Jozef Luscoň, SDB

Člen Komisie pre katechizáciu pri KBS

 

Drahí priatelia, dovoľte priamu otázku: “Kto z  vás by sa dal operovať  laikovi?” Som presvedčený, že nikto. Každý má obavy o svoje zdravie. A tiež  mňa by nikto nenaviedol, aby som bez prípravy operoval iného.

 

Prejdime od tela k duši. Vychovávateľ je v podobnej situácii. Vchádza do “vnútra” mladého človeka a často tam robí veľmi vážne “rezy”. Beda pacientovi, ak je to neodborník. Ak urobí zákrok, ktorý môže mladého človeka  duchovne zmrzačiť na celý život. 

 

A práve preto, že nám Pán Boh dôveruje a povoláva nás k tomu, aby sme vstúpili do jemnej detskej duše, musíme sa neustále učiť, ako na to. Musíme  sa stať skutočnými odborníkmi  a máme vedieť liečiť dušu mladého človeka. Je to ťažké, zodpovedné, ale aj nádherné. Boh nás volá, aby sme sa stali jeho profesionálmi. Aby sme spolupracovali na “kriesení” jeho obrazu v dušiach mladých ľudí. A naša odpoveď? Malo by to byť radostné: “Idem do toho.”

 

Týchto pár riadkov vám chce pomôcť tešiť sa z  toho, že vám Pán tak dôveroval, a pustil  vás k dušiam mladých ľudí. Zároveň aspoň trochu chceme oprášiť niektoré poznatky, čo sa to deje s našimi mladými priateľmi a čo, kedy a ako “spustiť”, aby z mladého človeka vyrástol dobrý človek.

 

Vývoj človeka

 

Vývoj človeka je proces, v ktorom jednotlivé etapy rastu na seba naväzujú a nedajú sa preskočiť. Príroda sa oklamať nedá. A ak si myslíme, že sa nám to podarilo nejakým trikom, čoskoro z toho vytriezvieme. Skutočne všetko má svoj čas. Všetko so všetkým súvisí a naväzuje na seba. Všetko má svoju príčinu. Zmeny načaté v predchádzajúcej fáze vývoja človeka pokračujú ďalej a veľmi silno ovplyvňujú ďalší vývoj mladého človeka. A preto:

 

Ak chceme mladých ľudí vychovávať, musíme poznať  čo sa v nich deje, čo a ako na nich  pôsobí, aké odozvy to v nich spôsobuje. Inak povedané ide o: Odhalenie príčin správania sa mladých ľudí. Ale to nestačí. Je potrebné iniciovať nové, pozitívne príčiny, ktoré ovplyvnia mladého človeka k jeho opravdivému rastu.

 

Charakteristika mladého človeka vo veku 12 – 15 rokov

 

U mladého človeka vo veku, ktorý máme teraz pod drobnohľadom, môžeme sledovať  zmeny telesné, zmeny vo vývoji intelektu, vývoj vôľových vlastností a zmeny v citoch – v subjektívnom prežívaní skutočností. Zmeny vo vývoji prebiehajú postupne. Sú tu všeobecne platné zákonitosti, i keď sú pozorovateľné individuálne rozdiely medzi deťmi z mesta a vidieka, medzi chlapcami a dievčatami...

 

Preto zo strany vychovávateľa musí ísť o individuálny prístup ku každému mladému človekovi a ďalšou úlohou,  ktorú by mal zvládnuť každý vychovávateľ je: “vedieť rozlišovať, čo je v človekovi naprogramované a čo je v mladom človekovi “usadené” vplyvom okolia.

 

Pretože mojou úlohou je “odhaliť” tajomstvo mladých ľudí vo veku od 12 do 15 rokov, vo veku, kedy začínajú dospievať, skúsim vystihnúť podstatné skutočnosti ich veku.

 

Telesné zmeny

 

Telesné zmeny pri dospievaní  sú poznačené prudkým rastom jednotlivých častí tela. S tým nastávajú problémy pri koordinácii jednotlivých pohybov. Mladý človek sa “učí”  nanovo chodiť a prejavovať sa. Má veľké ruky, nohy a malé srdce... Dospelí ho titulujú: “Skade ruka, skade noha...” Nič príjemné.  Preto sa snaží vylepšiť svoj “imidž.” Dievčatá maľovaním, zvýraznením svojej postavy... Chlapci holením, posilovaním... Každý škrabanec, chybička krásy im spôsobuje veľkú vnútornú bolesť. Svoje pohyby chcú zosúladiť... Dievčatá tancom, chlapci rôznymi pohybovými hrami, športom, na kolieskových korčuliach... Mladý človek sa v tomto veku rýchlo unaví. Preto potrebuje častý oddych.

 

Zintenzívňuje sa činnosť vnútorných žliaz. Telo produkuje hormóny, ktoré sa dostávajú do krvného obehu a častokrát spôsobujú stres, podráždenosť, zmenu v psychike, pohlavné dospievanie...  Mladý človek vybuchuje, je precitlivený, nestály. Raz je veselý, o chvíľu  smutný... Ako aprílové počasie. Nerozumie, čo sa to s ním deje. Nevie kam patrí... Pozoruje veľké zmeny v pohlavnej oblasti... Objavujú sa v ňom sily, ktoré tam doposiaľ neboli... Objavuje príjemno sexuálneho vzrušenia. Chce vedieť, čo sa to s ním deje, a tak hľadá... Všetky tieto pochody ťažko ovláda, čo má za následok stratu identity, neistotu, pasivitu, nechuť do života.

 

Starostlivý katechéta vie vhodne dávkovať telesnú únavu. Dopraje zverencom čas na oddych, vie sa porozprávať o telesných zmenách, o pohlavnom dospievaní... Zodpovie mu na mnohé otázky skôr, než si ich nájde v časopise Bravo, alebo v inej literatúre podobného druhu.

 

 

Psychické zmeny

 

Pararelne s telesným vývojom dochádza k duševnému rozvoju mladého človeka. Vývoj môžeme badať hlavne v oblasti poznávavania, vôľových a citových vlastností. Aj tu sú mnohé procesy v človekovi  Stvoriteľom “naprogramované.” Až príde ich čas, dochádza k ich spusteniu.

 

Psychické zmeny sa točia okolo veľmi dotieravej otázky: “Kto vlastne som?” Mladí ľudia v tomto veku si budujú myšlienkový obraz o sebe samom. Hľadajú sa v tomto svete a objavujú svoju identitu, svoju hodnotu. A často to zisťujú z  reakcie okolia na ich rôzne extravagantné kúsky. Partiu považujú za najlepšie zrkadlo, v ktorom vidia hodnotu svojej osoby. Konfrontujú svoje vnútro, svoje sebaponímanie s tým, ako ho prijímajú a vidia iní. Preto sa tak často prispôsobujú normám, ktoré vládnu v skupine. Chcú dokázať okoliu, že už niečím sú. Hodnotenie rovesníkov si omnoho viac vážia než úsudky rodičov. Chcú sa oslobodiť od ich vplyvu a preto rozbíjajú všetky “škrupiny” – citové väzby, vzťahy... V krajnom prípade nasledujú úteky z domu. Sloboda nadobúda pre nich najväčšiu cenu.

 

Je zaujímavé, že v detstve skoro každý chce byť dobrý. Ak mladý človek povie: “Nie som dobrý”, ide o tragédiu, pretože človek stráca vedomie vlastnej morálnej hodnoty. Zhadzuje sa, stáva sa zakomplexovaný. Vedomie vlastnej integrity je vybudované na vedomí vlastnej morálnej hodnoty, na poznaní svojich schopností a schopnosti o sebe rozhodovať. Preto aj liečba mnohých problémových mladých ľudí ide cestou zvýšenia ich  zdravého sebavedomia.

 

Katechéta ma vedieť prečítať tieto znaky a má ovládať základný prístup k mladému človekovi: “Chápem ťa, hovor.” Rešpektuje jeho názory a kritické videnie sveta. Vedie vhodný dialóg, v ktorom ho hneď nechce presvedčiť o jeho omyle, ale skôr sa pýta na jeho názor: “Ako by si to riešil ty?” Častokrát to vyžaduje mať  pevné nervy. A teda katechéta musí byť po psychickej stránke v poriadku. Ináč to nezvládne a narobí veľa škody.

 

Ďalej má vedieť, že strata istoty a samota u mladého človeka sú jeho veľkým nepriateľom, ktoré ho môžu dohnať až do samovraždy alebo do sexuálnych dobrodružstiev. Preto ho vhodne zamestnáva, prebúdza jeho záujem o okolie, o šľachetné záľuby, o pomoc iným. Mladí majú radi, ak sa niečo deje a oni sú s priateľmi pri tom. Je to obdobie veľkých snov a projektov, ktoré môže vychovávateľ využiť na dôkladnú prípravu akcií a tak sa prevedie mladý človek cez rôzne životné skúsenosti. To im pomáha získať reálny pohľad na svet.

 

 

Vplyv okolia

 

“Východ z detstva sa začína  bolestným výkrikom “Ach...” Áno, dospievanie bolí. Ale aké krásne je, keď v dospelosti človek vykríkne: “Hurá, presekal som sa čudným obdobím a som tu. V zasľúbenej zemi zvanej Dospelosť.” Odohráva sa niečo podobné, ako pri východe Izraelitov z Egypta. Človek prechádza z detstva do dospelosti cez púšť a oázy. Zanecháva istotu detstva. A Boh ho vychováva cez skúšky a stretania sa s ním. Sprevádza ho stále, ale dáva sa mu jasne poznať v rôznych zastaveniach. Čaká ho v “oázach”, zvaných: priateľ, partia, hudba, móda, film, zábava, šport, vzdelanie, rodičia, koníčky, v túžbe niečo dosiahnuť... Podľa najnovších výskumov najväčší vplyv na mladých ľudí majú masmédiá, rodičia, škola a kamaráti.

 

Kultúra v spoločnosti sa dnes výrazne prejavuje myšlienkami individualizmu a konzumizmu. V  spoločnosti prevláda relativizácia hodnôt, pretláča sa situačná etika. Mladí ľudia si pod vplyvom toho vytvárajú subkultúry typu “kmeň” (rockeri, sprayeri, skíni, anarchisti, “pankáči”, metalisti...). 

 

Osobná skúsenosť jednotlivca preráža nad tradície. Ľudia si z nich niečo vyberajú (z kresťanstva – len pohreb, krst, birmovku, sobáš, alebo iný “zvyk”). Aj nad rozumom často zvíťazí intuícia, inštinkt, až iracionalita. Odborníci sa zhodujú v názore, že v spoločnosti je vytvorená prodrogová atmosféra. Uvedené negatíve vplyvy ovplyvňujú nárast násilia. Vplyv kultúry s novým štýlom života prináša bezradnosť vo výchove. Veľký podiel na tom majú aj masmédiá, ktoré určujú smer vývoja a modely života.

 

Samozrejme, že sú tu aj pozitívne vplyvy ako otvorenosť pre pravdu, rešpektuje sa  názorové spektrum, potreba združovania, hľadanie nových foriem pre odovzdávanie dobrých skúseností... Toto všetko je potrebné posilniť.

 

Od nás dospelých sa žiada, aby sme mladých ľudí na ich životnej púti sprevádzali a povzbudzovali ich ísť ďalej. Máme ich presvedčiť, že sa oplatí ísť za opravdivými hodnotami, že svet čaká na ich originalitu a nesmú ho ochudobniť o svoju jedinečnosť. Máme ich sprevádzať pri čistom a reálnom pohľade na svet a pri budovaní ich správneho sebavedomia – cez ich úspechy, schopnosti, talenty, cez ich jedinečnosť, originálnosť. Máme im znovuobjaviť krásu sveta, človeka, ľudskosti, toho, že sú Božie deti.

 

A ešte niečo je veľmi dôležité. Mladí ľudia v tomto veku potrebujú pozitívne vzory pre správanie – ženský i mužský. To posilňuje ich modely správania. To je najúčinnejšie “pošepkanie” ako zvládnuť život a zostať verným Bohu. To je hlavná opora pre ich morálny rast. Pri našej výchovnej práci je dôležité vedieť, že pre výchovu má najväčší vplyv prostredie, v ktorom sa mladý človek pohybuje. To je výzva, aby sme sa nebáli takéto výchovné prostredia vytvárať. Nech je to v školách, vo farských spoločenstvách, doma...

 

Vplyv najbližších: Nestačí mať rád. Ten druhý to musí aj pocítiť

 

Mladý človek veľmi túži, aby niekomu na ňom záležalo – aby ho niekto mal rád, aby ho nezosmiešnil, nezhodil, neponížil... Rodiny sú “rozbité”, dospievajúcim chýba citová opora, pocit bezpečia. Nastáva anonymita, izolovanosť...

 

Dospievajúci častokrát odskúšava, čo si ešte môže dovoliť. Býva preto dotieravý, arogantný, až násilnícky. Pocity dospievajúceho môžeme porovnať s chovaním sa chameleóna. Mení svoje masky, preberá rôzne role, úlohy…  Zisťuje tak, čo môže očakávať od života. Objavuje tým svoje vnútro. Bohatstvo, ktoré je v ňom. Výnimočnosť, ktorými sa líši od iných.

 

A čo my na to? Ak ho aj napriek jeho “výbuchom” neprestanem mať rád a dám mu to aj najavo, získam si jeho srdce a on mi začne dôverovať. Pustí ma do svojho srdca, pretože vie, že mu neublížim, ale pomôžem. Tu začína pravá výchova, pretože nejde len o povrchné príkazy musíš, nesmieš..., ale ide o prenášanie hodnôt  hlboko do vnútra človeka. Kľúč, ako otvoriť srdce toho druhého, má rôzne podoby, ale sila, ktorá ho otočí, sa volá Láska.

 

Význam zážitku pre vnútorný život

 

To, čo do človeka vnášam, môžem nazvať aj  životný príbeh. Ozaj čo vo mne žije. Aký je to príbeh? Čo vládne v mojich myšlienkach, citoch, túžbach, vášňach, vzťahoch... Je to strach? Chaos? Egoizmus? Láska?... Čo je pod mojim “povrchom”? Je tam  duchovná veľmoc alebo len krajina zmätkov? Dlho sa to utajiť nedá. Vyviera to zo mňa navonok. A mladí to obdivujú alebo nad tým mávnu rukou.

 

Pre mladých ľudí majú obrovský význam hlboké zážitky. Ak je v nich úžas, opravdivá krása, dobro,  príťažlivý život, radosť, usádzajú sa hlboko do duše a blahodarne tam pôsobia. Mladý človek z nich žije. Sú jeho energiou pre zmenu k dobrému.

 

Pri výchove mladých ľudí by sme nemali podceňovať silu a význam zážitku. Ba tvrdím, že našou úlohou je takéto zážitky pripravovať. “Svet” to už dávno pochopil a predkladá zážitok za zážitkom. Žiaľ, často sú to negatívne skutočnosti.

 

Nasledujúce uzávery nám napovedia, ako sa vnútorný život vo mne  i mladých ľuďoch “kryštalizuje”. Ako zážitok ovplyvňuje môj duchovný život.

 

 

“Kryštalizácia” vnútorného života

 

A: Vzťahy a hodnotový systém človeka

 

Základom vnútorného života človeka je jeho hodnotový systém. Začína sa vytvárať v ranom detstve človeka a pokračuje cez celý život. Prvým krokom k tomu sú nádherné maminé slová: “Pozor dieťa moje, to je zlé... A toto zas môžeš. To je dobré...” Takže výchova začína rozlišovaním toho, čo je dobré a čo zlé... Prvú veľkú pečať do duše dieťaťa dávajú najbližší.

 

Do života človeka postupne pribúdajú nové skutočnosti. Pri “prebudení” sebavedomia (okolo 3. roku života), si k nim vytvára vzťahy. Týmto vzťahom priraďuje rôzny význam. Majú preň rôznu hodnotu. Niektoré uprednostní, iné potlačí... Tak vzniká hierarchia hodnôt - poradie vzťahov, ktoré ovplyvňuje môj každodenný život. V konkrétnom živote sa to prejavuje aj tým, že niekto sa točí okolo auta sedem dní v týždni... a na iné vôbec nemá čas. Pre niečo žije a niečo zanedbáva! Hierarchia hodnôt vytvára zmysel môjho života!!!

 

Úloha katechétu:

Triediť nové veci a zaraďovať ich do svojho rebríčka, to čaká na každého a trvá po celý život. Presviedčať vás o tom, že sa v živote darí tomu, kto má na vrchole – na prvom mieste Pána Boha, vás istotne netreba. Ale všímať si to u mladých ľudí je nesmierne dôležité. Napovie nám to, kde smeruje ich duchovný život a v konečnom dôsledku je to výpoveď o ich budúcom štýle života a osobnom šťastí. Nesmieme pri tom zabudnúť na skutočnosť, že hierarchia hodnôt sa v človekovi môže vytvoriť aj pod vplyvom príjemna. Mladý človek rád uprednostní to, čo je preň príjemné. Vtedy vzniká “konzumne ladený človek”, ktorý dáva do popredia egoizmus.

 

 

B: Talenty

 

 

Sú to dary od Pána Boha, ktoré sa dajú v tomto veku veľmi rozvinúť. Nesmie sa na to zabudnúť. Sú ďalším veľmi dôležitým krokom pri výchove mladého človeka. Nemá sa preskočiť, pretože dôsledky sú na celý život: Človek by sa cítil neschopný, menejcenný, neužitočný...

 

Ako ich zistiť? Niečo mladému človekovi ide ľahšie, iné ani za svet nedokáže urobiť. Boh cez talenty zabezpečil rozvoj človeka. Odovzdal mu štafetu, aby v niečom veľmi dôležitom pokračoval. Talenty umožňujú človekovi uplatniť sa v živote. Ba celé spoločenstvo ich očakáva.

 

Úlohou vychovávateľa je pomôcť odhaliť toto bohatstvo mladého človeka a povzbudiť ho, aby začal na sebe pracovať. V tomto veku robia úžasné pokroky. Cudzie jazyky, hra na hudobné nástroje, recitácia, divadlo, športové výkony, záujem o techniku, o prírodu, rôzne koníčky... to všetko  je  u toho, kto má na to dispozície, možné  veľmi ľahko rozvinúť.

 

 

C: Úloha pri budovaní Božieho kráľovstva – “miesto” v Cirkvi

 

Zistili sme, že:

 

1. Mať správne vzťahy k sebe, k blížnemu, k okoliu a k Bohu je základom vnútorného života. Určuje to zmysel života.

 

1. Pre osobnostný rast človeka má význam rozvoj talentov – schopnosti človeka. Takto Boh pripravuje ľudí na úlohy v živote. Pripravuje nás na niečo veľké...

 

1. Boh nás k niečomu povoláva. Zistiť k čomu, to je najväčšia úloha mladosti. Isté je, že Boh nás povolal k životu, a tiež nás volá k sebe – k Láske. Aby sme ju žili. Ale jedného volá ako manžela, druhého ako kňaza, ďalšieho ako rehoľnú sestru, iný trpí na lôžku... A tieto rôzne životné cesty nazývame špeciálne povolanie. Mladý človek ho má objaviť a realizovať v živote. V podstate ide o budovanie božieho kráľovstva, o angažovanie sa pre druhých...

 

1. Povolanie je potrebné chápať ako dialóg medzi človekom a Bohom. Ide o jeho výzvu a ľudskú odpoveď. Nie je to teda len jednorazová akcia: “Aha tu mám byť”. Ale každý deň mám nejakú úlohu splniť. Boh má každý deň k niečomu pozýva ( ponúka prácu vo farskom spoločenstve, v rodine, škole, medzi priateľmi...). Ide o celoživotný dialóg, na ktorý je potrebné mladých ľudí pripraviť. Aby boli citliví na Boží hlas. Ústroj, ktorým sa to robí je svedomie človeka. Jeho formovanie má pre život človeka rozhodujúci význam.

 

Úlohou katechétu je pomôcť mladým ľuďom objaviť im ich povolanie. Ako na to? Každý mladý človek nesie v sebe určité schopnosti, ktoré by vychovávateľ mal vedieť prečítať. O čo ide?

 

Veľa nám napovedia znaky ako: zdravie, povahové vlastnosti – defekty, hierarchia hodnôt, schopnosť študovať, zbožnosť, dary vhodné pre rodinu alebo pre duchovný stav, jeho túžby – založiť si pokrvnú rodinu alebo  slúžiť duchovnému spoločenstvu...

 

Vo veku, ktorému sa v prednáške venujeme je to už u niektorých mladých ľudí badať. Skúsený “pedagóg” by mal na to pri stretnutí s mladým človekom pamätať. A má vedieť, že všetky veľké rozhodnutia sa odohrávajú vo svedomí človeka.

 

 

Svedomie

 

Ak človek zje niečo nedobré, telo to vyvracia. Duša však nevie “vracať” a ak niečo zlé do nej vojde, sedí to v nej a pôsobí. Otravuje človeka na dlhý čas. Aj preto máme veľmi zaujímavý “vnútorný ústroj”, ktorý vyhodnocuje všetko, čo doň vstupuje. Ide o svedomie. Ono zisťuje čo je dobré a čo zlé.

 

Každý človek má jadro svojej bytosti, svoje centrum – svoje “hlboké ja”. Hovorcom tohto “ja” je svedomie. V mojej “svätyni” – v duši, sa stretá moje ja s Bohom. Svedomím sa nadväzuje kontakt s Bohom. Do tohto “ja” sa dá preniknúť. Môžem dovoliť, aby doň niečo vstúpilo. Ale človek ho môže aj “zatvrdiť”, uzamknúť. Môže nepustiť Boží hlas do svojho svedomia a tak vyrastajú samorasti, ktorí môžu mať “mylné” svedomie. Svedomie upozorňuje na kvalitu vzťahov. Upozorňuje na to, čí určité vzťahy sú dobré alebo zlé. Rozhodne vstupuje do výchovy mladého človeka. Vo veku od 12. - do 15. rokov sa vytvárajú základné postoje do života a to podľa úsudku, ktorý im predloží svedomie.

 

 

 Význam svedomia pri výchove

 

Svedomie je teda vnútorný nástroj duše, ktorým môžeme zachytiť Boží hlas a jeho vnuknutia. Teológovia poukazujú na rozdiel medzi svedomím a Božím hlasom. Lebo ak má niekto “pomýlené” svedomie, znamenalo by to, že Boh sa mýli. To však nemôže byť pravda. Boh sa nikdy nemýli. Boh je pravda, láska a chce prebývať v mojom svedomí. Pri mylnom svedomí je chyba len vo mne.

 

Úlohou katechétov je pomôcť mladým ľuďom počúvať Boží hlas vo svojom vnútri a zdôrazniť význam konania podľa neho. Ďalej majú správne formovať svedomie mladých ľudí. To znamená nevytvárať im vnútorné bariéry, problémy z toho, čo nie je hriech. Nesmie sa “zaťažiť” nepodstatnými vecami. Pretože to môže veľmi brániť prijatiu Pána Ježiša.

 

Naše náboženstvo je postavené na láske. V centre tejto lásky je krásny, dobrý, milujúci Ježiš Kristus. Výchova má viesť k prebudeniu lásky k nemu. To predpokladá priblížiť ho mladým ľuďom. Poukázať na Jeho nádheru, na krásnu budúcnosť, ktorú nám pripravil... Najväčšími motívmi pre výchovu mladých ľudí sú perspektívy, ktoré nám Boh pripravil. Kto si ho zamiluje, bude dodržiavať aj jeho príkazy. Dobre sformované svedomie musí stáť na strane života. Má podporiť všetko dobré v človekovi i v jeho okolí. Sám Pán Ježiš povedal, že prišiel pre to, aby sme mali život a mali ho v hojnosti – aj ten večný.

 

 

Svedomie a modlitba

 

Človek má mať správne úsudky na život, svet, Pána Boha... Ak sa dopustí omylu, má sa napraviť. Svedomie sa má formovať. Hlavným prostriedkom na formovanie svedomia je Sväté písmo, učenie Cirkvi, skúsenosť... Svedomie najviac “vyčisťuje” rozhovor s Bohom - Boží hlas. Človek ho má počúvať. Musí sa to naučiť, aby bol vedený Duchom Svätým. Rozhovor s Bohom sa nazýva modlitba. Mladý človek prechádza cez určité “spôsoby” modlitby, ktoré závisia od jeho vývoja, hľadania Pána Boha a túžby po Ňom.

 

V ranom detstve je to modlitba – rozhovor v podobe formulky. Časom to však nemôže postačiť. Formulka môže človeka aj uväzniť, zastaviť jeho dialóg s Bohom. Človek mu môže predkladať veci a vety, ktoré vôbec necíti, že sú jeho. Sú v jeho vnútri mŕtve. Formulky ho zovreli a vývoj vzťahu medzi Bohom a ním sa zastavil. A to je zlé, veľmi zlé.

 

Mladý človek by mal prejsť do skutočného rozhovoru s Bohom. Mal by ho cítiť v srdci, mal by sa s ním skutočne rozprávať o tom, čo prežíva. Hovoríme o tvorenej modlitbe. Vo veku, ktorému sa v prednáške venujem by mali mladí ľudia poznať tento druh modlitby. Ale treba ísť ďalej.

 

Do modlitby je potrebné zapojiť celú ľudskú bytosť. Jeho rozum, vôľu, city... Boh sa má precítiť a má žiť v človekovi. A preto tvorená modlitba je kľúčom k ešte intenzívnejšiemu spojeniu s Bohom. Nasleduje rozjímanie, meditácia, kontemplácia, nazeranie, zjednotenie s Bohom. Vrcholom modlitby je stav, ktorý definuje svätý Pavol slovami: “Už nežijem ja, ale Kristus vo mne.”

 

Katechéta tu môže zohrať veľmi dôležitú úlohu. Môže priviesť mladého človeka pred Pána. A tu sa spolu učia viesť s Ním dialóg. Katechéta mu môže odovzdať skúsenosti ako na to. Musí ustrážiť, aby modlitba bola mládežnícka, v sviežom duchu, nezaťažujúca, ale dodávajúca silu pre život a konanie dobra. Modlitba nie je cieľom! Je prostriedkom, ako zväčšiť lásku v srdci a viac milovať a konať dobro.

 

Tu spočíva najväčšia úloha katechétu. Naučiť mladých ľudí kontaktom s Bohom. Veľkosť tejto úlohy zvýrazňuje to, že aj vo svedomí sa odohráva  komunikácia medzi  mojim “ja” a Bohom cez modlitbu. Modlitbou otváram svoje najhlbšie vnútro a púšťam doň svojho Boha. A tu už nechcem použiť viac slov. Aby som niečo neubral z veľkosti uvedených slov. To je nutné premeditovať a uvedomiť si dôležitosť tohto tvrdenia.

 

 

Zodpovednosť za seba

 

V živote mladého človeka príde čas, kedy rodičia strácajú vplyv a mladý človek sa osamostatňuje. Naplno prevezme zodpovednosť za svoj život. Každé jeho rozhodnutie niečo vo svete pohne. Zamieša dejiny. Kým k tomu dôjde, môžeme sledovať dôležité etapy v jeho sociálnom cítení. 

 

A.

V detskom veku je dieťa silne naviazané na matku. Potom nasleduje obdobie, kedy zohráva veľmi veľkú úlohu otec, alebo dobrý priateľ. Mladý človek kopíruje ich konanie. Vzťahy medzi dievčatami a chlapcami sú bez väčšieho záujmu. Ba v niektorých prípadoch sú proti sebe.

 

B.

U chlapca nasleduje veľmi dôležité obdobie, ktoré má posilniť jeho mužskosť. Je to obdobie vo veku od 12 – do 15 rokov. Chlapcov priťahuje tajomstvo, dobrodružstvo, dobýjanie sveta... Chcú sa ukázať, že v nich je už chlap.

 

U dievčat v tomto veku sa prebúdza materský cit. Chcú vytvárať vzťahy, veľa snívajú... Ide o obdobie, v ktorom majú kultivovať svoje srdce a prebudiť v sebe lásku k životu. Je to akási vzdialená príprava na materstvo.

 

Chlapci si vytvárajú osobitné partie, v ktorých realizujú spomínané aktivity. Podobné je to u dievčat. Zároveň nastáva osamostatňovanie sa od pokrvných príbuzných. Preto medzi nimi často vznikajú napätia. Múdri rodičia a vychovávatelia vedia o tomto zákone a svoju autoritu uplatňujú diskrétne. Slobodu, ktorú dávajú mladým ľuďom spájajú so zodpovednosťou. Veci si medzi sebou vydiskutujú...

 

C.

S pohlavným dospievaním mladých ľudí je spojený záujem o partnerov iného pohlavia. Vznikajú prvé lásky.  Väčšinou je to v rovine náklonností a objavovania telesnej i duchovnej  krásy u toho druhého človeka. Mladí cítia k sebe náklonnosť a  vytvárajú “miešané” spoločenstvá. Tu spoznávajú svet dievčat a chlapcov...

 

D.

Po čase sa však pozornosť od spoločenstva prenáša na konkrétnych jednotlivcov a vznikajú partnerské vzťahy. Mladí ľudia si chcú založiť rodinu. Preto si začínajú dvoriť.

 

Úloha katechétu v tomto období života mladého človeka  (od 12. do 15. rokov) spočíva vo vedení dialógu s dospievajúcim, v upevnení  mužnosti u chlapcov a  citu pre život u dievčat. Toto obdobie patrí medzi najdôležitejšie vo vývoji mladého človeka. 

 

Úlohou muža je totiž chrániť život, rodinu, spravodlivosť... a preto ak sa preskočí etapa, kedy to má chlapec získať, celý život môžu pretrvávať problémy. Chlapec nemusí v ďalšom období nadobudnúť mužné vlastnosti. Môže sa stať bezcharakterným, egoistom, neistým, neschopným brániť dobro!

 

U dievčat je nesmierne dôležité získanie “citu” pre život, pre jemnosť a rodinnú atmosféru. Ak sa niečo dôležité zanedbá, dôsledky môžu byť katastrofálne (potraty, detské domovy, opustené deti, nezažívanie šťastia z materstva...). Aktivity katechétu teda majú smerovať k posilneniu týchto postojov.

 

 

Sebavýchova

 

Zodpovednosti za seba samého človeka nikto nezbaví. Za najväčší úspech vychovávateľa považujem to, ak sa mu podarí prebudiť u mladého človeka zodpovednosť za seba. Ak mladý človek začne pracovať na sebe.

 

Ak dôjde k spolupráci, môže sa realizovať kresťanská výchova. Je to výchova pre nebo. Človek  sa vtedy učí žiť tu tak, aby to vedel aj tam.

 

Cieľom výchovy je preto integrálny rozvoj človeka. Ide o rozvoj po stránke telesnej, rozumovej, vôľovej, citovej, spoločenskej, sociálnej, kultúrnej… Ak chceme určiť ciele pre jednotlivé zložky človeka, tak môžeme uviesť:

 

A.

Cieľom rozumovej výchovy je správne chápať, uvažovať, súdiť... Proste byť múdrym. Cesta k tomu vedie cez poznanie pojmov, skúsenosť, štúdium, odbornú prípravu, vyhodnocovanie zážitkov...

 

B.

Cieľom vôľovej výchovy je patričné nasadenie za vec, odvaha začať a vydržať, sebaovládanie, rozvoj čností, pozitívny vzťah k životu...

 

Cesta k dosiahnutiu uvedených cieľov spočíva v správnej motivácii, v nácviku postojov, v opakovaní jednotlivých úkonov, v sebazapieraní...

 

C.

Cieľom citovej výchovy je zdravé prežívanie životných situácií, správna citová vyrovnanosť...

 

Cesta k cieľu vedie cez sebaovládanie, objavovanie rýdzosti človeka, správne vyhodnocovanie situácií, nadšenie, opravdivú radosť...

 

Katechéta by to mal všetko poznať a pomôcť zosúladiť, aby v mladom človekovi zostal nádherný postoj - pocit: Boh ma má rád a ja som šťastný vtedy, keď žijem s ním. Vytvára sa tak kresťanský štýl života, ktorý môže byť formulovaný slovami: som pútnik, Boží dobrodruh, Jeho hrdina.

 

 

“Metódy” prístupu k ľudskej duši

 

Pri stretnutí človeka s človekom dochádza k výmene bohatstva, ktoré je vnútri človeka. Môj a jeho svet sa na chvíľu stretnú... Býva to stretnutie spriahnutých duší? Blížim sa k tomu druhému s úctou, s vedomím, že predo mnou je človek v duši ktorého je Boh? Ak áno, Bohu vďaka.

 

Odjakživa sú známe dva prístupy k druhým ľuďom. Prvý pôsob je represívny. Jeho podstata spočíva v určení normy, pravidiel správania. Zároveň sa vyhlásia postihy, ktoré čakajú na tých, ktorí prekročia normy. A potom sa už len čaká a tresce. Výsledok? Navonok je možnože poriadok, ale v duši mladých ľudí býva ukrytá vzbura. A len čo sa dostaví sloboda, vyjaví sa aj vzdor, často aj odklon od  Cirkvi. Následky zostávajú po celý život.

 

Druhý spôsob výchovy  môžeme nazvať preventívny. Je postavený na troch pilieroch: Na rozume, náboženstve a na láskavosti. Vychovávateľ používa pri výchove múdrosť - hľadá rozumové dôvody pre motivovanie zverencov. Ak by tie zlyhali, ešte má po ruke náboženské motívy. Ak to “zabralo”, niet dôvodu pre tvrdosť, ani prílišnú prísnosť. Na mieste je láskavosť. Preventívny systém predchádza zlu. Predvídajú sa zlé vplyvy prostredia, slabosti zverencov... a preventívne sa odstraňujú.

 

Pre vychovávateľov je omnoho ťažší, ale je spojený s láskou a preto je omnoho účinnejší... Láskavosť vzbudzuje dôveru a tá otvára dušu mladého človeka. A kde je dôvera, tam začína skutočná výchova. Opravdivý rast človeka je možný len tam, kde sa nachádza láska. Pretože len láska zušľachťuje. Opravdivo a dlhodobo mení človeka. Preto sa nebojme investovať lásku do duše mladého človeka. Láska dokáže zmeniť aj ten najvýbušnejší citový svet človeka.

 

 

Veľkosť povolania katechétu

 

Don Bosco, ten veľký znalec duší, sa  o vychovávateľoch a výchove mladých ľudí vyslovil takto: “Chcete robiť svätú vec? Vychovávajte  mladých. Chcete robiť svätejšiu vec? Vychovávajte mladých! Chcete robiť najsvätejšiu vec? Vychovávajte  mladých.”

 

A ja by som chcel k tomu skromne pridať: “Vštepte mladým ľuďom poznanie, že v celom vesmíre niet nič hodnotnejšie ako čistá láska a že človek nie je bezmocný. Môže ju mať v srdci a môže sa zmeniť.”  A vy sa nesmierne tešte, že vás Pán povolal k najsvätejšej veci – vychovávať mladých ľudí. A ešte viac sa tešte, že vaše mená sú zapísané v nebi a čaká vás obrovská odmena. A majte odvahu, pretože aj to najväčšie utrpenie vyváži nekonečná radosť v nebi.

 

Všetkých si vás nesmierne cením a som hrdý na vaše nasadenie za spásu duší. Vydržte v dobrom. V srdci  vás  nosí Jozef Luscoň.

 

P. S. V tabuľke uvádzam  niektoré zákonitosti vývoja mladého človeka.

 

Zákonitosti vývoja človeka

 

Vek	Telesný vývin	Duševný vývin  ( rozum , vôľa,  city)	Sociálny vývin	Hodnoty - osvojené postoje	Náboženská výchova Čo a ako  prebudiť
1. rok	Dochádza prvotný rast organizmu	Nastáva predvedomé učenie sa, vývin inštinktov, uspokojovanie žiadostí.	Jednoznačná orientácia na matku	U dieťaťa má vzniknúť pocit  bezpečia a istoty.	Prejavovaním lásky k malému dieťaťu vzniká v ňom pocit istoty, čo je neskôr veľmi dôležité pre zachovanie vnútorného pokoja
2. – 6. rok	Telesné formovanie malého dieťaťa	Učí sa napo- dobňovaním, hraním, klade- ním otázok. Prebúdza sa  sebavedomie, vyvíjajú sa city a vôľa.	Orientácia na rodinu, prvé hravé kontakty, prvý detský vzdor-snaha po samostatnosti, (v  predškolskom veku).	Je v nich spontánna dôvera a  spon-tánny strach, snaha o sebapresadzovanie, ale aj o podriadenie sa, pomoc iným.	Učiť ho, čo je dobré a čo zlé, základné ľudské návyky, pravidelná modlitba, vysvetľovanie postojov - čo a prečo je tak, súcit pre bolesť, spravodlivosť.
7.–  12. rok   chlapci      7. – 11. rok   dievčatá	Prvá zmena postavy	Postupný vývin myslenia, učenie sa štú –diom,   pláno –vaním, cvičením, vznikajú citové vzťahy k blízkym.	Vstupovanie do rovesníckých skupín. Je to školský vek plný nových kontaktov a priateľstiev. Je tu veľký vplyv tried.   Dochádza  k odpútavaniu sa od súrodencov.	V mladom človekovi by mala byť rozvinutá poslušnosť.  Nastáva postupné upevňovanie detského charakteru, ale aj uvoľňovanie postoja k autorite.	Posilniť zmysel pre kolektív a autoritu, rozvinúť základné ľudské čnosti, rozvinúť tvorivú modlitbu, budovať vzťah k sviatostnému životu – priateľstvo s Bohom.
12. – 15. rok               chlapci     11. – 14. rok   dievčatá	Obdobie najprudšieho rastu, druhá zmena postavy, začiatok pohlavného dozrievania.	Učenie sa ana-lýzou a kriti-kou, druhý vývin vôle -dosahovanie cieľov, citová nestabilita.	Utváranie bánd, oddelenie pohlaví, prvá pubertálna fáza osamostatňovanie sa, vznik vodcovstva.	Výhrady a kritika dospelých, neistota, samota, sklon k samovražde... Rozvoj dialógu. Čas veľkých objavov, prebudiť solidaritu s inými. Práca na rozvití osobných darov.	Preberanie zodpovednosti za svoje konanie, ponúknuť modely správania cez príbehy a dynamické zážitky i vzory statočnosti a obetavosti. Ide o prípravu na úlohu otca  (postoj  ochrany druhých)  a  matky  postoj ochoty pre obetu materský cit, zážitkové formy modlitby.
15. - 17. rok chlapci   13. - 15. rok dievčatá	Druhá zmena postavy, postupná harmonizácia, pohlavné dozrievane.	Uplatnenie abstraktného myslenia učenie sa uvažovaním, posudzovaním, bohatstvo citov, odvaha začať a doťahovanie vecí.	Jednotlivé  osobné priateľstvá k opačnému pohlaviu, účelovosť vzťahov, druhá pubertálna fáza.	Usporadúvanie a  triedenie nadobudnutých poznatkov, zvažovanie, posudzovanie, snaha o komplexné videnie skutočnosti.	Príprava pre obetu, angažovanosť, rozvoj talentov, vzťahy k inému pohlaviu, hľadanie  povolania, meditatívna modlitba, zážitky spoločenstva, hľadanie svojho miesta v živote - spoločnosti i v Cirkvi, sviatostný život, vlastná identita
17. - 21. rok chlapci   15. - 18. rok dievčatá	Obdobie mladíka a devy, pohlavná dospelosť	Prevaha subjektívneho prežívania skutočností. Rozvoj kritického úsudku, učenie sa kombinácii. Citová stálosť, vôľová výdrž a patričné nasadenie za vec. Obdobie aktívnej  tvorivosti.	Veľký význam má partia , spoločenstvo  vo farnosti, v škole, na pracovisku. Dochádza k objaveniu sveta dievčat a chlapcov.  Prichádza prvá  veľká láska.	Mravná kryštalizácia – voľba životných postojov. Osamo-statnenie sa,  mladý človek má byť pripravený založiť si rodinu. Zavŕšenie uceleného pohľadu na život.	Zvládnutie prosociálného správania sa, solidarita s inými, komplexné videnie skutočností sveta, príprava na povolanie - budúci partner, príprava na rodičovstvo, alebo do duchovného stavu. Ďalší  rozvoj čnosti a  angažovanosti  pri budovaní Božieho kráľovstva. Modlitba sa má   rozvinúť do meditatívnej a vedieť kontemplovať  činnosť.