Spoločenstvo ako prameň, miesto a cieľ katechézy [1]

V malých spoločenstvách sa má uskutočňovať uvádzanie do kresťanského života (katechumenát) a farská katechéza (systematický proces priľnutia k Ježišovi). Cez malé spoločenstvo sa evanjelizuje aj vychováva k evanjelizácii.[2]

Katechéza nie je zameraná len na jednotlivé osoby ale na rast viery spoločenstva[3]

V spoločenstvách kresťanov, v ktorých je pravidelnosť stretania sa, sa môže rozvíjať veľmi plodná katechéza. Kresťanské spoločenstvo sa aj svedectvom svojho života stáva samo o sebe živou katechézou, živým obrazom života s Kristom aj obrazom života Najsvätejšej Trojice.[4]

Mladším generáciám majú laici dávať systematickú katechézu ako veľmi hodnotnú a stále potrebnejšiu pomoc. Otcovia synody hľadeli s veľkou vďačnosťou na prácu katechétov a uznali, že im prislúcha „veľmi významná úloha pri vedení spoločenstiev“  [5]

Nech „je život v spoločenstve znamením pre svet,

príťažlivou silou, ktorá vedie k viere v Krista:

"Aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe,

aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma Ty poslal" (Jn 17,21)

porov. CHL 31