Biblický pohľad na malé spoločenstvá

 

Biblický pohľad na malé spoločenstvá

 

Prítomnosť Ducha Svätého v malom spoločenstve

„Ja vám však pravdu hovorím: Vám prospeje, aby som odišiel; ak neodídem, Radca nepríde k vám; ale keď odídem, pošlem ho k vám. „Keď však príde on, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť’ sám od seba, ale bude hovoriť’, čo počuje; a bude vám zvestovať’ aj budúce veci„ Jn 16,7.13. Kristovo nanebovstúpenie bolo znamením, že jeho nasledovníci prisľúbené požehnanie dostanú. Naň mali  čakať’, prv ako sa pustia  do diela. Vyliatím Ducha  na Turíce oznamovalo nebo, že Vykupiteľ slávnostne vystúpil na trón. [1]

Spoločenstvo apoštolov skôr, než začalo napĺňať Ježišov odkaz – „choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“ Mk 16,15, bolo v očakávaní Turíc: “Dostanete silu Ducha Svätého, ktorý na vás zostúpi“ Sk 1,8  Ježiš Kristus prosil o dar Ducha, aby ho mohol zoslať svojmu ľudu.

  

            „Keď’ prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli.“ Sk 2,1

 

Aj každé malé spoločenstvo je pozvané tak, ako apoštoli, poslušne očakávať na splnenie Otcovho prísľubu – na vyliatie Ducha, na nové Turíce. Je pozvané nečakať nečinne. Ale stále „byť v chráme a velebiť Boha“ porov Lk 24,53 a spoločne v Ježišovom mene so svojimi prosbami prichádzať k Otcovi , vo vedomí, že v nebi pri Božom tróne je Ježiš, ktorý sa za neho prihovára. Ako apoštoli, tak aj členovia malého spoločenstva sú pozvaní skláňať sa v posvätnej bázni a úcte a pri  modlitbe si opakovať uistenie: „Ak budete o niečo prosiť’ Otca, dá vám to v mojom mene. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná“ Jn 16,23.24

 

Základné piliere života spoločenstva

Prvé spoločenstvo sa tvorí po prvej kázni Petra na Turíce a po obráteniach, ktoré nasledovali.

Náplňou stretnutí spoločenstiev bolo vytrvalé počúvanie blahozvesti, „žitie“ bratského spoločenstva, účasť na spoločných modlitbách a Eucharistii. Sk 2,42 Žiť „bratské spoločenstvo“ (koinonia) znamená mať „jedno srdce a jednu dušu“ Sk 4,32, vybudovať spoločenstvo z hľadiska ľudského, duchovného a materiálneho. Ozajstné kresťanské spoločenstvo sa stará i o delenie zemského dobra, aby nebolo núdznych a aby všetci „podľa potreby“  mali prístup k týmto dobrám. Prvé spoločenstvá, v ktorých panovala „radosť a úprimnosť srdca“, mali dynamickú a misionársku otvorenosť. „Boli milí všetkému ľudu a Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení“ Sk 2,47 [2] Práve „bratské spoločenstvo“, ktoré malo „jedno srdce a jednu dušu“ Sk 4,32, bolo jedným z najpríťažlivejších charakteristík kresťanského spoločenstva a je inšpirujúce do dnešných dní.

 

Kresťanské spoločenstvo v Skutkoch apoštolov je bohatá skutočnosť tvorená Bohom v Kristovi, na ktorej môžeme participovať. Nakoľko jasnejšie sa naučíme vidieť základ, silu a prísľub každého nášho spoločenstva len v Ježišovi Kristovi, natoľko pokojnejšie sa naučíme uvažovať dokonca aj o našom spoločenstve.[3]

 

Celý Nový zákon nám predkladá Ježišovu zameranosť na  jednotlivca i spoločenstvo. „Ježišov život, jeho prístup k chudobným, jeho gestá, jeho koherencia, jeho každodenná a jednoduchá štedrosť a napokon aj jeho úplné sebadarovanie, to všetko je vzácne a prihovára sa nášmu osobnému životu. Vždy keď to znovu objavíme, zistíme, že práve toto ľudia potrebujú, aj keď o tom nevedia: „Čo teda uctievate, hoci to nepoznáte, to vám ja zvestujem“ Sk 17, 23. 

 

Dar jednoty v malom spoločenstve

Najväčší a najpotrebnejší dar, ktorý môžeme objaviť v spoločenstve a odovzdávať ho vonkajšiemu svetu, je dar jednoty. Je to posledná túžba Ježišova: "Nech sú tak dokona­le jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal..."Jn 17, 23 Od toho závisí, či ľudia prijmú Kristovo evanjelium.

 

"Dar jednoty spoločenstva vychádza zo skutočnosti, že každý člen je naplno sám sebou, naplno prežíva lásku a uplatňuje svoj dar, ktorý je jedinečný a iný ako dary druhých. Vtedy budú spolo­čenstvá jednotné, lebo budú plne otvorené pôsobeniu Ducha Svätého." [5]

 

 

Evanjelizácia ako poslanie malého spoločenstva

Podstatným rozmerom spoločenstva je evanjelizácia. Evanjelizácia nikdy nebude možná bez pôsobenia Ducha Svätého. Aj na Ježiša z Nazaretu zostúpil Duch Svätý vo chvíli jeho krstu, keď zaznel Otcov hlas: „toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ , a tak jasne vyjavil jeho vyvolenie a poslanie. „Duch ho vyviedol na púšť“, kde vybojoval víťazstvo a zložil najzávažnejšiu skúšku prv, než začal vykonávať svoje poslanie. „V moci Ducha“ Svätého sa vrátil do Galiley a v mestečku Nazarete začal kázať tým, že vzťahoval na seba výrok proroka Izaiáša: „Duch Pánov je nado mnou...Dnes sa splnilo toto Písmo“.

„Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás. Jn 20,21 a na inom mieste: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ Mk 16,15 Toto misijné poslanie zachytávajú všetci štyria evanjelisti.  Tieto slová sú vyslovené Ježišom tesne pred nanebovstúpením. Sú duchovným testamentom, tou najdôležitejšou úlohou, ktorú nám zveril – ohlasovanie Božieho kráľovstva. Prv, než rozoslal svojich učeníkov so sveta, dýchol na nich a povedal: „Prijmite Ducha Svätého“. Jn 20,21-22 A skutočne, iba po zoslaní Ducha Svätého – na Turíce – rozišli sa apoštoli na všetky strany a začali veľké dielo evanjelizácie zverené Cirkvi. Sv. Peter vysvetlil túto udalosť ľudu ako naplnenie slov proroka Joela, ktorý hovorí: „Vylejem zo svojho Ducha na každé telo“. Peter bol naplnený Duchom Svätým a mohol svedčiť o Božom Synovi. Aj svätého Pavla naplnil Duch Svätý prv, než sa začal venovať svojej apoštolskej službe. Podobne aj sv. Štefan bol plný toho istého Ducha Svätého, keď ho zvolili za diakona a keď vylial svoju krv pri mučeníckej smrti. Ten istý Duch Svätý, ktorý dával vnuknutia svätému Petrovi a Pavlovi aj ostatným apoštolom, čo majú hovoriť, zostúpil aj na tých, čo počúvali Božie Slovo.[6]

 

Evanjelium zodpovedá najhlbším ľudským potrebám; veď všetci sme boli stvorení na to, čo nám evanjelium predkladá: na priateľstvo s Ježišom a na bratskú lásku. Ak dokážeme adekvátnym a pekným spôsobom vyjadriť podstatný obsah evanjelia, naše posolstvo určite odpovie na najhlbšie otázky sŕdc.[4]

 

[1] E.G. White , Skutky apoštolov str 27-28

[2] Redemptoris Missio 26

[3] F. Knapík, Nemôžeme nehovoriť, str 41

[4] Evangelii Gaudium 265

[5] J. Hallon, Jedno srdce, jedna myseľ, 2.4.4.

[6] Evangelii Nuntiandi 75

Videá