Vodca ako sprievodca

Skúsenosťou s Ježišom sa vodca stáva „presvedčivý, nadšený, istý a zamilovaný.“ [1] Toto je skutočnosť, ktorá je príťažlivá aj pre iných. Zjednotený s Ježišom vodca „hľadá to, čo On hľadá, a miluje to, čo On miluje.“ [2]

Vodca by mal byť človek vízie. Mať víziu znamená vidieť ďalej, ako ostatní členovia spoločenstva. Mať víziu znamená vidieť, kam chce Boh spoločenstvo viesť. Vodca musí mať schopnosť postupne zjavovať víziu ostatným členom spoločenstva, vedieť ich pre ňu získať a sprevádzať ich na ceste jej naplnenia. Sám musí byť silným, aby dokázal napĺňať víziu aj cez prekážky, ktoré mu často kladú práve najbližší.

Kto sprevádza, chápe, že situácia každého človeka pred Bohom a jeho životom milosti je tajomstvom, ktoré nik zvonku nemôže plne pochopiť. Evanjelium nám preto radí, aby sme naprávali a napomáhali rast človeka aj poukázaním na objektívnu zlobu jeho skutkov porov. Mt 18, 15, avšak bez toho, aby sme súdili jeho zodpovednosť a mieru zavinenia porov. Mt 7, 1; Lk 6, 37. V každom prípade dobrý sprievodca vždy povzbudzuje a pozýva k túžbe uzdraviť sa, zdvihnúť sa, objať kríž, všetko zanechať a znovu hlásať evanjelium.[3]

                                                        Vodca sprevádza, preto aj sám musí byť sprevádzaný.

Je vhodnejšie, aby vodcom bol muž alebo môže ním byť aj žena? „V posledných dňoch vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať“ Joel 3,1; por. Sk 2,17. V apoštolskom liste o Dôstojnosti a povolaní ženy možno čítať: „Obaja – žena aj muž - ...sú ... v rovnakej miere schopní prijať dar Božej pravdy a lásky v Duchu Svätom. Obaja prijímajú jeho spásonosné a posväcujúce „navštívenia“. [4] Keď spoločenstvo o to stojí o Boží pohľad - k vodcovstvu si povoláva Boh. Nie je teda dané, či je lepší vodca muž alebo žena. S vyvolením dá Boh aj silu úlohu zvládnuť.

 Viac než kedykoľvek predtým dnes potrebujeme mužov a ženy, ktorí vďaka svojej skúsenosti sprevádzania vedia, ako napredovať; s dôrazom na rozvahu, schopnosť chápať, umenie čakať a ochotu počúvať Ducha, aby sme spoločne ochránili ovce, ktoré nám boli zverené, od vlkov snažiacich sa rozdeliť stádo. Vodca sa potrebuje cvičiť v umení počúvať, ktorého obsahom je viac než len schopnosť počuť. Prvá vec v komunikácii s druhým je práve schopnosť srdca umožňujúca blízkosť, bez ktorej niet skutočného duchovného stretnutia.  Počúvanie pomáha vodcovi nájsť vhodné gesto a slovo, ktoré núti opustiť pokojnú pozíciu diváka. Len na základe tohto úctivého počúvania, ktoré je schopné súcitu, možno objaviť cesty autentického rastu, obnoviť túžbu po kresťanskom ideáli a snahu naplno zodpovedať Božej láske, ako aj dychtivosť rozvíjať to najlepšie, čo Boh zasial do života ostatných členov spoločenstva. [5]