Podstatné kritériá pravosti cirkevného spoločenstva podľa Evangelii nuntiandi:

1. Evanjelium, ako základný prvok. Autentická komunita vždy načúva evanjeliu a vyznáva vieru v Ježiša Krista. Všetky ostatné motívy (priateľstvo, prežívanie bratstva, spoločné záujmy) majú zmysel, ak sú zakotvené v živote podľa evanjelia a sú mu podriadené.
2. Spojenie s univerzálnou Cirkvou. Každá autentická kresťanská komunita buduje a prehlbuje svoj vzťah so všeobecnou Cirkvou. Čím pevnejšie je kresťanská komunita začlenená do miestnej cirkevnej obce a súčasne univerzálnej Cirkvi, tým viac sa predchádza riziku, aby sa jej členovia dívali len sami na seba a mysleli si, že len oni sú pravou Cirkvou Kristovou a ostatnými kresťanmi by preto pohŕdali.
3. Prítomnosť cirkevných funkcií. Každá autentická komunita musí poskytovať dostatočný priestor k službe (diakonia), k životu v spoločenstve (koinonia), k svedectvu života s Bohom (martýria) a k sláveniu Kristových tajomstiev (liturgia), prostredníctvom ktorých slúži Cirkev Božiemu kráľovstvu. Ak niektorá z týchto funkcií chýba alebo je uskutočňovaná nesprávnym spôsobom, nemôžeme takúto skupinu alebo združenie pokladať za kresťanskú komunitu.
4. Kritérium rozličnosti chariziem a služieb, ich podriadenosť hierarchii. Zdravá a zrelá kresťanská komunita rešpektuje organickú rôznosť chariziem a posvätných služieb. Rozvíja sa vždy okolo biskupa a jeho spolupracovníkov – kňazov vo farnostiach. „Nijaká charizma neoslobodzuje od závislosti od pastierov Cirkvi  podriadenia sa im, lebo im zvlášť patrí úloha neuhášať Ducha, ale všetko skúmať a držať sa toho, čo je dobré, aby všetky charizmy vo svojej rozmanitosti a vzájomnom dopĺňaní boli na spoločný úžitok“.  1Sol 5,19-21

                                                                 Komunita je autentická, ak podporuje misijnú činnosť a nové povolania,

                                                           a to až do takej miery, že umožňuje vznik nových ďalších komunít. [1]