O BOHU, SPASITEĽOVI, Chválospev Ef 1, 3-10

Katechéza Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich na Námestí svätého Petra 13. októbra 2004

Máme pred sebou slávny hymnus dobrorečenia, ktorý otvára List Efezanom; ide o stránku s veľkou teologickou a duchovnou hustotou, o obdivuhodné vyznanie viery a azda i o liturgiu Cirkvi v apoštolských časoch.

Predkladá sa štyrikrát, vo všetkých týždňoch na ktoré sa člení liturgia vešpier, aby veriaci mohol kontemplovať a vychutnávať tento veľkolepý Obraz Krista, srdce kresťanskej spirituality a kultu, ale aj princíp jednoty a zmyslu vesmíru a celých dejín. Dobrorečenie vystupuje z ľudstva k Otcovi, ktorý je na nebesiach (porov. v. 3) a vychádza pritom zo Synovho spásonosného diela.

Začína sa od večného Božieho plánu, na uskutočnenie ktorého je povolaný Kristus. V tomto zámere žiari predovšetkým naše vyvolenie, aby sme boli „svätí a nepoškvrnení”, nielen na rituálnej rovine - ako by sa mohlo zdať z vnuknutí sugestívnych prívlastkov používaných v Starom zákone v obetnom kulte -, ale dokonca „v láske” (porov. v. 4). Ide teda o svätosť a o mravnú existenciálnu a vnútornú čistotu.

Otec má totiž pre nás na mysli ďalší cieľ: Prostredníctvom Krista pre nás určuje, aby sme prijali dar synovskej dôstojnosti a stali sa synmi v Synovi a Ježišovými bratmi (porov. Rim 8, 15. 23; 9, 4; Gal 4, 5). Tento dar milosti sa vylieva skrze „milovaného Syna" Jednorodeného par excellence (porov. v. 5-6).

Touto cestou v nás Otec pôsobí radikálnu premenu: úplné oslobodenie od zla, „vykúpenie skrze” Kristovu „krv”, „odpustenie hriechov” „podľa bohatstva jeho milosti” (porov. v. 7). Kristova obeta na kríži, najvyšší skutok lásky a solidarity, vylieva na nás prehojnú vlnu svetla, „múdrosti a rozumnosti” (porov. v. 8). Sme premenené stvorenia: náš hriech je zmazaný, poznávame Pána v plnosti. A pretože poznanie je v biblickej reči výrazom pre lásku, tá nás omnoho hlbšie uvádza do „tajomstva” Božej vôle (porov. v. 9).

„Tajomstvo", čiže transcendentný a dokonalý plán, ktorého obsahom je obdivuhodný spásonosný zámer: „zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi” (v. 10). Grécky text naznačuje, že Kristus sa stal kefalaion, teda oporným bodom, centrálnou osou, ku ktorému smeruje a v ktorom nadobúda zmysel všetko stvorenie. To isté grécke slovo odkazuje na iné také drahé Listu Efezanom a Listu Kolosanom: kefale - hlava, čo označuje funkciu, akú Kristus plní v Cirkvi.

Teraz je pohľad ešte širší a kozmický, aj keď zahrňuje špecifickejšiu cirkevnú dimenziu Kristovho diela. On „zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na nebi aj čo je na zemi” (Kol 1 , 20).

Uzavrieme našu úvahu modlitbou chvály a vďačnosti za vykúpenie, ktoré v nás Kristus vykonal. Urobíme tak slovami textu zachovaného na starobylom papyruse zo štvrtého storočia.

„Vzývame ťa, Pane, Bože. Ty poznáš všetky veci, nič ti neunikne, Učiteľ pravdy. Stvoril si vesmír a bdieš nad každým bytím. Ty vedieš po ceste pravdy tých, čo boli v tmách a v tôni smrti. Ty chceš spasiť všetkých ľudí a dať im poznať pravdu. Všetci spoločne ti vzdávame chvály a hymny vďaky.” A modliaci sa pokračuje: „Vykúpil si nás predrahou nepoškvrnenou krvou svojho jediného Syna z všetkého poblúdenia a z otroctva. Oslobodil si nás od démona a udelil si nám slávu a slobodu. Boli sme mŕtvi a ty si nám dal znova sa narodiť dušou a telom v Duchu. Boli sme špinaví a urobil si nás čistými. Prosíme ťa teda, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy, upevni nás v našom povolaní, v adorácii a vo vernosti.” Modlitba sa končí vzývaním: „Posilni nás, dobrotivý Pane, svojou silou. Osvieť našu dušu svojou útechou... Daj nám, aby sme hľadeli na nebeské dobrá, hľadali ich a rozjímali o nich, a nie o pozemských dobrách. Tak bude silou tvojej milosti vzdávaná sláva všemohúcej najsvätejšej moci, ktorá je hodna všetkej chvály, v Kristovi Ježišovi, v milovanom Synovi, s Duchom Svätým na veky vekov. Amen.' (A. Hamman, Preghiere dei primi cristiani, Milano 1955, pp. 92-94).

Zdroj: Liturgia, Časopis pre liturgickú obnovu, Ročník XIV. č. 4/2004