KRÁĽOVNÁ A NEVESTA, Žalm 45, 11-18

Katechéza Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich na Námestí svätého Petra 6. októbra 2004

Sladký ženský portrét, ktorý nám bol predstavený, tvorí druhý obraz dyptichu, z ktorého sa skladá Žalm 45, jasný a radostný svadobný spev, ktorý nám liturgia vešpier predkladá na čítanie. A tak, ako sme rozjímali o kráľovi, ktorý sa chystá sláviť svadbu (porov. v. 2-10), teraz sa naše oči upierajú k postave kráľovnej nevesty (v. 11-18). Táto svadobná perspektíva nám umožňuje venovať žalm všetkým manželským párom, ktorí intenzívne a s vnútornou sviežosťou prežívajú svoje manželstvo, znak „veľkého tajomstva”, ako to uvádza svätý Pavol, onoho tajomstva lásky Otca k ľudstvu a Krista k jeho Cirkvi (porov. Ef 5, 32). No žalm otvára ďalší horizont.

Na scéne je totiž hebrejský kráľ a práve z tohto hľadiska ďalšia židovská tradícia z neho vyčítala profil dávidovského Mesiáša, zatiaľ čo kresťanstvo hymnus transformovalo na spev na Kristovu počesť.

Teraz sa teda naša pozornosť upriami na profil tejto kráľovnej, ktorú dvorný básnik, autor žalmu (porov. Ž 45, 2), vykresľuje s veľkou jemnosťou a citom. Označenie fenického mesta Týru (porov. v. 13) umožňuje predpokladať, že ide o cudziu princeznú. Tým nadobúda osobitný význam výzva, aby zabudla na ľud a na dom otca (porov. v. 1l), z ktorého sa princezná musela vzdialiť.

Povolanie k sobášu je životný zvrat a mení existenciu, ako už vyplýva Knihy Genezis: „Muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k manželke a budú jedno telo” (Gn 2, 24). Kráľovná nevesta teraz postupuje so svojím svadobným sprievodom, nesúcim dary v ústrety kráľovi, ktorý je očarovaný jej krásou (porov. Ž 45, 12-13).

Význačný je dôraz, s akým žalmista vyzdvihuje ženu: je „veľmi vznešená” (v. 14) a táto veľkoleposť je vyjadrená svadobným šatom, celým utkaným zo zlata a obohateným vzácnymi výšivkami (porov. v. 14-15).

Biblia miluje krásu ako odlesk jasu samého Boha; aj šaty sa môžu povzniesť k tomu, že sú znakom vnútorného žiarivého svetla, k lesku duše.

Na jednej strane myšlienky zalietajú k paralele s obdivuhodnými stránkami Piesne piesní (porov. Pies 4 a 8) a na druhej s reprízou Apokalypsy, kto hovorí o „svadbe Baránka,” teda Krista, so spoločenstvom vykúpených, pričom zdôrazňuje symbolickú hodnotu svadobných šiat: „Nadišla Baránkova svadba a jeho nevesta sa pripravila. A smela sa obliecť do čistého, skvúceho kmentu; ten kment sú spravodlivé skutky svätých” (Zjv 19, 7-8).

Vedľa krásy sa vyzdvihuje radosť, ktorá vyžaruje zo svadobného sprievodu „panien, jej družíc”, družičiek, ktoré sprevádzajú nevestu s „jasotom radostným” (porov. Ž 45, 15-16). Úprimná radosť, oveľa hlbšia než obyčajná veselosť, je výrazom lásky, ktorá má účasť na dobre osoby, milovanej úprimným srdcom.

A toto je významná téma pre naše dni na Západe, ktorý je často neschopný zveriť vlastnú existenciu budúcnosti skrze potomstvo a zaistiť ochranu nových stvorení, ktoré by pokračovali v civilizácii národov a realizovali dejiny spásy.

Teraz podľa záverečných blahoprajných slov sa rysuje ďalšia skutočnosť radikálne založená v manželstve: plodnosť. Je tu totiž reč o „synoch” a „pokoleniach” (porov. v. 17-18). Budúcnosť, a to nielen dynastie, ale ľudstva sa uskutočňuje práve preto, že manželský pár ponúka svetu nové stvorenia.

A toto je významná téma pre naše dni na Západe, ktorý je často neschopný zveriť vlastnú existenciu budúcnosti skrze potomstvo a zaistiť ochranu nových stvorení, ktoré by pokračovali v civilizácii národov a realizovali dejiny spásy.

Mnohí cirkevní Otcovia, ako je známe, čítali portrét kráľovnej tak, že ho aplikovali na Pannu Máriu, keď vychádzali zo vstupnej výzvy: „Čuj, dcéra a pozoruj, nakloň svoj sluch...” (v. 1l). Tak je to napríklad v Homílii o Božej Matke Krisippa Jeruzalemského, Kapadóčana, ktorý bol v Palestíne medzi mníchmi, iniciátormi kláštora svätého Eutýmia, ktorý sa stal kňazom a bol gvardiánom svätého Kríža v bazilike Anastasis v Jeruzaleme.

„Tebe adresujem svoju reč”, hovorí a obracia sa na Máriu, „tebe, ktorá máš ísť ako nevesta k veľkému panovníkovi; k tebe sa obracia moja reč, k tebe, ktorá máš počať Božie Slovo spôsobom, ktorý On pozná... ,Čuj, dcéra, a pozoruj; nakloň svoj sluch'; potvrdzuje sa totiž šťastná zvesť o vykúpení. Nakloň svoj sluch a to, čo budeš počuť, pozdvihne tvoje srdce... ,Zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca': Nevenuj pozornosť pozemskému príbuzenstvu, pretože budeš pretvorená na nebeskú kráľovnú. A počúvaj - hovorí - ako ťa miluje ten, ktorý je Stvoriteľ a Pán všetkých vecí. Lebo - hovorí - ,sám kráľ zatúžil za tvojou krásou'. Sám Otec si ta vezme za vlastnú nevestu. Duch vopred pripraví všetko, čo je potrebné na túto svadbu... Never, že porodíš ľudské dieťa,on je tvoj Pán, vzdáš mu poklonu'. Tvoj Stvoriteľ sa stal tvojím dieťaťom, počneš ho a s ostatnými sa mu budeš klaňať ako svojmu Pánovi” (Testi mariani del primo millennio, I., Roma 1988, pp. 605-606).

Zdroj: Liturgia, Časopis pre liturgickú obnovu, Ročník XIV. č. 4/2004