O BARÁNKOVEJ SVADBE, Chválospev porov. Zjv 19. 1-2. 5-7

Katechéza Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich na Námestí svätého Petra 15. septembra 2004

Kniha Zjavenia je zahviezdená chválospevmi, ktoré sa vznášajú k Bohu, Pánovi vesmíru a dejín. Práve sme počuli jeden z nich a stretávame sa s ním stále v každom zo štyroch týždňov, na ktoré je rozdelená liturgia vešpier.

V tomto hymnuse sa rytmicky opakuje „aleluja”, slovo hebrejského pôvodu, ktoré znamená „chváľte Pána” a ktoré sa pozoruhodne vyskytuje v Novom zákone iba v tomto úryvku Apokalypsy, kde sa opakuje štyrikrát. Liturgia vyberá z textu 19. kapitoly len niektoré verše. V naratívnom rámci úryvku ich spieva ,veľký zástup v nebi je to ako mohutný zbor, zložený zo všetkých vyvolených, ktorí oslavujú Pána v radosti a sviatočnej atmosfére” (porov. Zjv 19,1).

Cirkev na zemi zosúlaďuje preto svoj spev s chválospevom spravodlivých, ktorí už hľadia na Božiu slávu. Vytvára sa tak komunikačný kanál medzi dejinami a večnosťou: ten má svoj východzí bod v pozemskej liturgii cirkevného spoločenstva a svoj cieľ má v nebeskej liturgii, kam už dospeli naši bratia a sestry, ktorí nás predišli na ceste viery.

V tomto spoločenstve chvály sa oslavujú v podstate tri témy. Predovšetkým sú to veľkolepé vlastnosti Boha, jeho „spása, sláva a moc” (v.l; porov. v. 7), totiž transcendentnosť a spásonosná všemohúcnosť. Modlitba je kontempláciou Božej slávy, nevýslovného tajomstva, oceánu svetla a lásky, ktorým je Boh.

Na druhom mieste chválospev velebí Pánovo „kráľovstvo”, to jest božský plán vykúpenia, ktorý sa týka ľudského rodu. Znova sa tu pripomína téma, ktorá je vzácna takzvaným žalmom o nebeskom kráľovstve (porov. Ž 47, 9799), a vyhlasuje sa tu, že „začal kraľovať Pán” (Zjv 19, 6), ktorý zvrchovanou autoritou zasiahol do dejín. Tie sú iste zverené ľudskej slobode, ktorá plodí dobro i zlo, ale svoju poslednú pečať má vo voľbe Božej prozreteľnosti. Na inej stránke Apokalypsy sa spieva: „Vzdávame ti vďaky, Pane, Bože všemohúci, ktorý si a ktorý si bol, že si sa ujal svojej veľkej moci a začal si kraľovať” (11 , 17).

Napokon tretia téma hymnusu je typická pre Knihu zjavenia a jej symboliku: „Nadišla Baránkova svadba a jeho nevesta sa pripravila” (19, 7). Ako budeme mať príležitosť v ďalších meditáciách hlbšie rozjímať o tomto chválospeve, definitívnym cieľom, ku ktorému nás vedie posledná kniha Biblie, je ono svadobné stretnutie Baránka, ktorým je Kristus, s očistenou a premenenou nevestou, ktorou je vykúpené ľudstvo.

Výraz „nadišla Baránkova svadba” sa vzťahuje na vrcholný okamih - ako hovorí náš „svadobný” text - dôverného spojenia stvorenia a Stvoriteľa v radosti a pokoji spásy.

Zakončime slovami jedného z príhovorov svätého Augustína, ktorý takto vysvetľuje a vyvyšuje spev Aleluja v jeho duchovnom význame: „Spievame jednohlasne toto slovo a spojení okolo neho v spoločenstve citov sa navzájom pobádame k chvále Boha. Boha však môže s pokojným svedomím chváliť ten, kto sa nedopustil ničoho, čo sa mu neľúbi. Okrem toho, pokiaľ ide o prítomný čas, v ktorom sme pútnikmi na zemi, spievajme Aleluja ako útechu, aby sme boli posilnení na ceste; Aleluja, ktoré vyslovujeme teraz, je ako spev pútnika; predsa však, keď prechádzame touto namáhavou cestou, smerujeme do tej vlasti, kde bude odpočinok, kde zmiznú všetky práce, ktoré nás zamestnávajú, a neostane nič iné ako Aleluja” (n. 255, l : Discorsi, IV/2, Roma 1984, p. 597).

Zdroj: Liturgia, Časopis pre liturgickú obnovu, Ročník XIV. č. 4/2004