O BOŽOM SÚDE, Zjv 11, 17-18; 12, 10b-12a

Katechéza Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich na Námestí svätého Petra 26. mája 2004

Chválospev, ktorý sme teraz vzniesli k „Pánovi, Bohu všemohúcemu” a ktorý predkladá liturgia vešpier, je ovocím výberu niekoľkých veršov z 11. a 12. kapitoly Apokalypsy. Teraz zaznela posledná zo siedmich trúb, ktoré sa ozývajú v tejto knihe boja a nádeje. A hľa, štyridsaťdva starcov nebeského dvora, ktorí predstavujú všetkých spravodlivých Starého i Nového zákona (porov. Zjv 4, 4; 11, 16), spievajú hymnus, ktorý sa už azda spieval v liturgických zhromaždeniach v prvotnej Cirkvi. Klaňajú sa Bohu, vládcovi sveta a dejín, ktorý je teraz pripravený obnoviť svoje kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pravdy.

V tejto modlitbe je cítiť tlkot sŕdc spravodlivých, ktorí očakávajú v nádeji príchod Pána, aby urobil jasnejšími udalosti ľudstva, tak často ponoreného do temnôt hriechu, nespravodlivosti a násilia.

Spev, ktorý spieva dvadsaťštyri starcov, je ladený ako ozvena dvoch žalmov: žalmu druhého, ktorý je mesiášskou básňou (porov. 2, 1-5), a žalmu deväťdesiateho deviateho, ktorý oslavuje Božiu kráľovskú moc (porov. 99, l). Týmto spôsobom sa dosahuje cieľ: velebiť spravodlivý a rozhodujúci súd, ktorý vykonáva Pán nad celými ľudskými dejinami.

V tomto blahodarnom zásahu sú dva aspekty, ako sú aj dva rysy, ktoré vymedzujú Božiu tvár. On je sudca naozaj, ale je aj spasiteľ; odsudzuje zlo, ale odmeňuje vernosť; je spravodlivosť, ale predovšetkým láska.

Významná je identita spravodlivých, teraz už zachránených v Božom kráľovstve. Sú rozdelení do troch kategórií Pánových „služobníkov"; sú to proroci, svätí a tí, čo sa boja jeho mena (porov. Zjv 11, 18). Je to určitý druh duchovného portrétu Božieho ľudu podľa darov prijatých v krste a rozkvitnutých v živote viery a lásky. Je to profil, ktorý sa napĺňa tak u malých ako aj u veľkých (porov. 19, 5).

Náš hymnus, ako sme povedali, je spracovaný aj s použitím iných veršov 12. kapitoly, ktoré sa vzťahujú na veľkolepú a slávnu scénu Apokalypsy. V nej sa stretáva žena, ktorá porodila Mesiáša, s drakom zloby a násilia. V tomto súboji medzi dobrom a zlom, medzi Cirkvou a satanom, zrazu zaznie nebeský hlas, ktorý ohlasuje porážku „žalobcu” (porov. Zjv 12, 10). Toto meno je preklad hebrejského mena satan, meno dané osobe, ktorá podľa Knihy Jób je členom Božieho nebeského dvora, kde pôsobí ako verejný Žalobca (porov. Jób l, 9-11; 2, 4-5; Zach 3, 1).

On „dňom i nocou žaloval na našich bratov pred naším Bohom”, čiže spochybňoval úprimnosť viery spravodlivých. Teraz bol satanský drak umlčaný a pri koreni jeho porážky je „Baránkova krv” (porov. Zjv 12, 10-11), umučenie a smrť Krista, Vykupiteľa.

K jeho víťazstvu sa pridružuje svedectvo mučeníctva kresťanov. Je to dôverná spoluúčasť na vykupiteľskom diele Baránka zo strany veriacich, ktorí neváhali pohrdnúť „svojim životom až na smrť" (tamže). Myšlienka zalieta až ku Kristovým slovám: „Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život” (Jn 12, 25).

Nebeský sólista, ktorý zaintonoval chválospev, uzaviera ho výzvou k celému anjelskému chóru, aby sa pripojil k hymnu radosti za získanú spásu (porov. Zjv 12, 12). My sa pripájame k tomuto hlasu v našom slávnostnom vzdávaní vďaky, plným nádeje, aj keď sme uprostred skúšok, ktorými je poznačená naša cesta k sláve.

Urobíme to tým, že budeme počúvať slová, ktorými sa mučeník svätý Polykarp obrátil „k Pánovi, Bohu všemohúcemu,” keď už bol zviazaný a pripravený na hranici: „Pane, všemohúci Bože, Otec svojho milovaného a velebeného Syna Ježiša Krista... , dobrorečím ti, že si ma uznal za hodného tohoto dňa a tejto hodiny, aby som v zástupe mučeníkov dostal podiel na kalichu tvojho Pomazaného a skrze Ducha Svätého dosiahol vzkriesenie pre večný život duše i tela v neporušenosti. Kiež by som bol dnes prijatý medzi nich pred tebou ako vyberaná a príjemná žertva, ako si to ty, pravdivý Boh, ktorý nepozná lož, pripravil, mne oznámil a teraz splnil. Preto ťa za všetko chválim, velebím ťa, oslavujem ťa skrze večného nebeského veľkňaza, tvojho milovaného Syna Ježiša Krista. Skrze neho sláva tebe i jemu i Duchu Svätému teraz i v budúcom veku. Amen” (Atti e passioni dei martiri, Milano 1987, p. 23).

Zdroj: Liturgia, Časopis pre liturgickú obnovu, Ročník XIV. č. 3/2004