VĎAKA ZA ODPUSTENIE HRIECHOV, Žalm 32

Katechéza Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich na Námestí svätého Petra 19. mája 2004

„Blažený, komu sa odpustila neprávosť a je oslobodený od hriechu.” Táto blaženosť, ktorou sa začína Žalm 32, práve prednesený, nám dáva ihneď pochopiť, prečo kresťanská tradícia tento žalm prijala do súboru siedmych kajúcich žalmov. Po počiatočnom dvojitom (porov. v. 1-2) blahoslavenstve nachádzame nie všeobecnú úvahu o hriechu a odpustení, ale osobné svedectvo obráteného človeka.

Skladba žalmu je pomerne zložitá. Po osobnom svedectve (porov. v. 3-5) prichádzajú dva verše, ktoré hovoria o nebezpečenstve, o modlitbe a spáse (porov. v. 6-7), potom Boží prísľub rady (porov. v. 8) a napomenutie a napokon múdroslovný protikladný výrok (porov. v. 10) a výzva k radosti v Pánovi (porov. v. 11).

Vráťme sa teraz len ku niektorým prvkom tejto skladby. Predovšetkým modliaci sa človek opisuje svoju veľmi trápnu situáciu vo svedomí, keď ,mlčal" (porov. v. 5): keď sa dopustil ťažkých vín, nemal odvahu vyznať Bohu svoje hriechy. Boli to hrozné vnútorné muky a opisuje ich dojímavými obrazmi. Chradli mu kosti ako vo vysušujúcej horúčke, páľava zovrela jeho sily, jeho nárek neprestával. Hriešnik cítil, ako naňho dolieha Božia ruka, a uvedomoval si, že Boh nie je ľahostajný voči zlu, ktoré spáchalo jeho stvorenie, pretože On je strážca spravodlivosti a pravdy.

Keď už hriešnik nemohol vzdorovať, rozhodol sa, že vyzná svoju vinu odvážnym vyhlásením, ktoré akoby anticipovalo odvahu márnotratného syna z Ježišovho podobenstva (porov. Lk 15, 18). Povedal totiž s úprimným srdcom: „Vyznám Pánovi svoju neprávosť.” Je to málo slov, ale rodia sa zo svedomia; Boh ihneď odpovedá veľkodušným odpustením (porov. Ž 32, 5).

Prorok Jeremiáš oznamuje túto Božiu výzvu: „Vráť sa, odpadlica Izrael, hovorí Pán, nebude sa mi na vás mračiť tvár, veď som milosrdný, hovorí Pán. Nebudem sa hnevať naveky. Len uznaj svoj hriech, že si bola nevernou Pánovi, svojmu Bohu" (3, 12-13).

Otvára sa tak pred „každým nábožným", ktorý ľutoval a dosiahol odpustenie, horizont bezpečia, dôvery, pokoja napriek životným skúškam (porov. Ž 32, 6-7). Môže ešte prísť obdobie úzkosti, ale postupujúci príval strachu neprevládne, lebo Pán privedie svojho verného na bezpečné miesto: „Ty si moje útočište, ochrániš ma pred súžením; zahrnieš ma radosťou zo spásy” (v. 7).

V tomto bode sa ujíma slova Pán, aby sľúbil, že teraz bude viesť obráteného hriešnika. Nestačí totiž zostať očistený, treba ďalej kráčať po správnej ceste. Preto tak ako v Knihe proroka Izaiáša (porov. Iz 30, 21) Pán sľubuje: ,.Poučím ťa o ceste, ktorou máš kráčať” (Ž 32, 8), a vyzýva na učenlivosť. Výzva je naliehavá, prifarbená s trochou irónie, so živým prirovnaním k žrebcovi a mulici, k symbolu tvrdohlavosti (porov. v. 9). Pravá múdrosť totiž vedie k obráteniu a zanecháva za chrbátom neresť a jej príťažlivú moc. Ale predovšetkým vedie k potešeniu z toho pokoja, ktorý vychádza zo skutočnosti oslobodenia a odpustenia.

Svätý Pavol v Liste Rimanom sa výslovne odvoláva na začiatok nášho žalmu, aby oslávil oslobodzujúcu Kristovu milosť (porov. Rim 4, 6-8). My ho môžeme aplikovať na sviatosť zmierenia. V nej vo svetle žalmu zakusujeme vedomie hriechu, v dnešných dňoch často zahmlené, a zároveň radosť z odpustenia. Dvojica slov „hriech - trest” sa nahrádza dvojicou slov „hriech - odpustenie”, pretože Pán je Boh, „ktorý odpúšťa neprávosť, zločiny a hriechy” (Ex 34, 7).

Svätý Cyril Jeruzalemský (4. stor.) použije Žalm 32 pri vyučovaní katechumenov o hlbokej obnove krstom, o radikálnom očistení sa od každého hriechu (Prokatechéza č. 15). Aj on prostredníctvom slov žalmistov vyzdvihuje Božie milosrdenstvo. Jeho slovami uzavrime našu katechézu: „Boh je milosrdný a nie je skúpy na odpustenie... Množstvo tvojich hriechov neprevýši veľkosť Božieho milosrdenstva: vážnosť tvojich rán neprevýši sily najvyššieho Lekára: preto sa mu odovzdaj s dôverou. Vyjav Lekárovi svoju chorobu a prihovor sa mu slovami, ktoré povedal Dávid: ,Vyznám Pánovi hriech, ktorý je stále predo mnou.' Tak dosiahneš, že sa potvrdia ďalšie slová: ,Ty si odpustil bezbožnosti môjho srdca”' (Le catechesi, Roma 1993, pp. 52-53). 

Zdroj: Liturgia, Časopis pre liturgickú obnovu, Ročník XIV. č. 3/2004