ÚVOD DO LITURGIE VEŠPIER (2) (ŠTRUKTÚRA VEŠPIER)

Katechéza Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich na Námestí svätého Petra 15. októbra 2003

Z početných svedectiev vieme, že na počiatku 4. storočia sú ranné chvály a vešpery stabilnou ustanovizňou vo všetkých veľkých cirkvách Východu i Západu. Tak napríklad svedčí svätý Ambróz: „Ako každý deň začíname od Boha a končíme v Ňom tým, že ideme do kostola alebo konáme modlitbu doma, tak celý deň nášho života tu na zemi v priebehu každého jednotlivého dňa vždy začína od Neho a končí v Ňom” (De Abraham II, 5, 22).

Tak ako sa chvály umiestňujú na začiatku rána, tak vešpery majú svoje miesto pri západe, v hodinu, keď sa v jeruzalemskom chráme prinášala celopalná obeta s kadidlom. V tej hodine Ježiš po svojej smrti na kríži odpočíval v hrobe, keď priniesol seba samého na obetu Otcovi za spásu sveta.

Rozličné cirkvi sledujúce príslušné tradície organizovali podľa vlastných obradov posvätné ofícium. Pouvažujeme tu o rímskom obrade.

Modlitba sa začína výzvou Deus in adiutorium podľa verša Žalmu 70, ktorý predpísal svätý Benedikt pre každú modlitbu hodín. Verš pripomína, že len od Boha môže nám prísť milosť, aby sme ho dôstojne chválili. Nasleduje Sláva Otcu, pretože oslava Trojice vyjadruje podstatnú orientáciu kresťanskej modlitby. Nakoniec - okrem Pôstneho obdobia - sa pripája Aleluja, hebrejský výraz, ktorý znamená Chváľte Pána, a ktorý sa stal pre kresťanov radostným prejavom dôvery v ochranu, ktorú Boh poskytuje svojmu ľudu.

Spev hymnu je ozvenou chvály Cirkvi v modlitbe a vyvoláva s poetickým nádychom tajomstvá, uskutočnené na spásu človeka vo večerných hodinách, zvlášť v obeti uskutočnenej Kristom na kríži.

Psalmódia vešpier sa skladá z dvoch žalmov vhodných pre túto hodinu a z chválospevu vzatého z Nového zákona. Typológia žalmov určených pre vešpery predstavuje rozličné odtiene. Sú tu žalmy o svetle, v ktorých je výslovná zmienka o večeri alebo o lampe alebo o svetle; žalmy, ktoré vyjavujú dôveru v Boha, pevné útočisko v neistote ľudského života; žalmy vďaky a chvály; žalmy, z ktorých vyžaruje eschatologický zmysel vyvolaný koncom dňa, a iné múdroslovnej povahy alebo s kajúcim ladením. Okrem toho tu nachádzame žalmy Halel so vzťahom k Poslednej večeri Ježiša s apoštolmi. V latinskej Cirkvi sa tradujú prvky, ktoré pomáhajú chápať žalmy a ich kresťanskú interpretáciu, ako sú nadpisy, žalmové modlitby a predovšetkým antifóny (porov. Všeobecné smernice liturgie hodín, 110-120).

Dôležité miesto má tu krátke čítanie, ktoré je vo vešperách vzaté z Nového zákona. Jeho cieľom je predložiť ako silný podnet nejaký biblický výrok a vtlačiť ho do srdca, aby sa vniesol do života (porov. tamže 45,156,172). Aby sa uľahčilo zvnútornenie toho, čo sme počuli, po čítaní nasleduje  vhodné mlčanie a potom responzórium, ktoré má za úlohu „odpovedať“ spevom niekoľkých veršov na posolstvo čítania, a tak pomôcť účastníkom modlitby, aby ho prijali srdcom.

S veľkou úctou a uvedený znakom kríža sa intonuje evanjeliový chválospev blahoslavenej Panny Márie (porov. Lk 1, 46. 55). Zvyk spievať v ranných chválach Benediktus a vo vešperách Magnifikat dosvedčuje už regula svätého Benedikta (kap. 12 a 17) a )”oddávna sa už a s obľubou používajú v Rímskej cirkvi” (Všeobecné smernice o liturgii hodín, 50). Vskutku takéto chválospevy sú príkladom, ako vyjadriť zmysel chvály a vďaky Bohu za dar vykúpenia.

Pri spoločnom slávení posvätného oficia úkon incenzovania oltára, kňaza a ľudu počas spevu evanjeliových chválospevov môže pripomenúť - vo svetle hebrejskej tradície obetovať kadidlo ráno i večer na oltári vôní - obetný charakter „obete chvály”, vyjadrený v liturgii hodín. Tým, že sa primkneme ku Kristovi v modlitbe, môžeme osobne prežívať to, čo sa hovorí v Liste Hebrejom: „Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú jeho meno” (13, 15; porov. Ž 50, 14. 23; Oz 14, 3).

Po chválospeve sú prosby smerujúce k Otcovi alebo niekedy ku Kristovi, ktoré vyjadrujú prosebný hlas Cirkvi, pamätlivej božskej starostlivosti o ľudstvo, dielo jeho rúk. Charakter večerných prosieb je teda taký, že žiada pomoc od Boha pre každú kategóriu ľudí, pre kresťanskú komunitu i pre občiansku spoločnosť. Nakoniec je tu spomienka na zosnulých.

Liturgia vešpier má svoju korunu v Ježišovej modlitbe Otče náš, ktorá je syntézou všetkej chvály a každej prosby Božích detí znovuzrodených z vody a z Ducha Svätého. Na záver dňa zaradila kresťanská tradícia odpustenie vzývané od Boha v modlitbe Otče náš a bratské zmierenie ľudí medzi sebou: slnko nesmie zapadnúť nad hnevom nikoho (porov. Ef 4, 26).

Večerná modlitba sa zakončuje modlitbou, ktorá v súzvuku s ukrižovaným Kristom vyjadruje, že zverujeme svoj život do rúk Otca s vedomím, že jeho požehnanie nikdy nesklame.

Zdroj: Liturgia, Časopis pre liturgickú obnovu, Ročník XII. č. 1/2004