PÁN OBNOVÍ SVOJ ĽUD, Chválospev Ez 36, 24-28

Katechéza Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich na Námestí svätého Petra 10. septembra 2003

Chválospev, ktorý teraz doznieva v našich ušiach a v našich srdciach, zložil veľký prorok Izraela. Ide o Ezechiela, svedka jedného z najtragickejších čias, aké prežil hebrejský ľud: pád judejského kráľovstva a jeho hlavného mesta Jeruzalema, po ktorom nasledovala trpká udalosť babylonského vyhnanstva (šieste storočie pred Kr.). Z 36. kapitoly Ezechiela je vzatý úryvok, ktorý tvorí súčasť kresťanskej modlitby chvál.

Kontext tejto stránky, pretvorený na liturgický hymnus, chce zhrnúť hlboký zmysel tragédie, ktorú prežil ľud v tých časoch. Zem, ktorú dal Pán Izraelovi do dedičstva, poškvrnil hriech modloslužby. Ten je v poslednej analýze viac než iné príčiny zodpovedný za stratu vlasti a rozptýlenie medzi národy. Boh totiž nie je ľahostajný zoči-voči zlu; vstupuje tajomne na scénu ľudských dejín so svojím súdom, ktorý skôr či neskôr odhalí zlo, obráni obete, ukáže cestu spravodlivosti.

Ale cieľom konania Boha nie je nikdy skaza, číre a jednoduché odsúdenie, zničenie hriešnika. Sám prorok Ezechiel tlmočí Božie slová: „Azda môžem chcieť smrť bezbožného, a nie aby sa odvrátil od svojich ciest a žil?... Ja nemám záľubu v smrti človeka. Obráťte sa a žite” (18, 23. 32). V tomto svetle sa darí pochopiť význam nášho chválospevu, plného nádeje a spásy. Po očistení skúškou a utrpením vychádza úsvit novej éry, ktorú už ohlasoval prorok Jeremiáš, keď hovoril o „novej zmluve” medzi Pánom a Izraelom (porov. 31, 31-34). Ten istý Ezechiel v 11. kapitole svojej prorockej knihy vyhlásil tieto Božie slová: „Dám im nové srdce a do ich vnútra vložím nového ducha. Odstránim z ich tela srdce kamenné a dám im srdce z mäsa, aby kráčali podľa mojich príkazov, aby zachovávali moje výroky a plnili ich, aby oni boli mojím ľudom a ja aby som bol ich Bohom” (11, 19-20).

V našom chválospeve (porov. Ez 36, 24-28) prorok znova opakuje toto proroctvo a dopĺňa ho obdivuhodným spresnením: „nový duch”, ktorý dá Boh synom svojho ľudu, bude jeho Duch, Duch samého Boha (porov. v. 27).

Ohlasuje sa teda nielen očistenie, vyjadrené znamením vody, ktorá obmýva svedomie od hanebností. Nečaká sa len - i keď je to nutné - na oslobodenie od zla a od hriechu (porov. 25). Dôraz Ezechielovho posolstva sa predovšetkým zameriava na iný veľmi prekvapujúci aspekt. Ľudstvu je totiž určené, aby sa narodilo k novému životu. Prvým symbolom je symbol „srdca”, ktoré v biblickej reči znamená vnútro, osobné svedomie. Z nášho vnútra bude vytrhnuté „srdce kamenné”, radové, necitlivé, znamenie tvrdošijnosti zla. Boh nám vloží „srdce z mäsa”, čo je prameň života a lásky (porov. v. 26). Do životného ducha, ktorého pri stvorení dal stvoreniam, aby boli živými (porov. Gn 2,7), v novej ekonómii milosti vstúpi Duch Svätý, ktorý nás podoprie, ktorý bude nami hýbať, ktorý nás bude viesť k svetlu pravdy a vleje „Božiu lásku do našich sŕdc” (Rim 5, 5).

Tak vzkrsne „nové stvorenie”, ktoré opíše svätý Pavol (porov. 2 Kor 5, 17; Gal 6, 15), keď sa v nás potvrdí smrť „starého človeka”, „tela hriechu”, aby sme už neboli „otrokmi hriechu”, ale novými stvoreniami pretvorenými Duchom Svätým: „Vyzliekli ste si starého človeka s jeho skutkami a obliekli ste si nového, toho, čo sa obnovuje, aby mal pravé poznanie podľa obrazu toho, ktorý ho stvoril” (Kol 3, 9-10; porov. Rim 6, 6). Prorok Ezechiel ohlasuje nový ľud, ktorý Nový zákon uvidí ako ľud zvolaný Bohom samým skrze dielo svojho Syna. Toto spoločenstvo zo „srdca z mäsa” a z „ducha” zakúsi živú a účinnú prítomnosť samého Boha, ktorý bude oživovať veriacich tým, že v nich bude pôsobiť svojou účinnou milosťou. „Kto zachováva jeho prikázania - povie svätý Ján - zostáva v Bohu a Boh v ňom. A že v nás ostáva, poznáme z Ducha, ktorého nám dal” (l Jn 3, 24).

Našu meditáciu o Ezechielovom chválospeve uzavrieme tým, že si vypočujeme svätého Cyrila Jeruzalemského, ktorý v Tretej krstnej katechéze v tej prorockej stránke predvída ľud kresťanského krstu.

V krste - pripomína - sú odpustené všetky hriechy, aj tie najťažšie previnenia. Preto sa biskup obracia na svojich poslucháčov: „Maj dôveru, Jeruzalem, Pán zotrie tvoje neprávosti (porov. Sof 3, 14-15). Pán zmyje vaše podlosti...; ,vyleje na vás čistú vodu a budete očistení od všetkej špiny' (Ez 36, 25). Anjeli vám s jasotom pripravia veniec a hneď zaspievajú: ,Kto je tá, čo vystupuje zo stepi, opretá o svojho milého?' (Pies 8, 5). To je predsa duša, ktorá bola zotročená a teraz je slobodná a nazýva sa adoptívnym bratom svojho Pána, ktorý prijíma jej úprimné predsavzatie a hovorí jej: ,Aká si krásna, aká spanilá!' (Pies 4, 1)... Tak volá a naráža na ovocie spovede vykonanej s dobrým svedomím... Kiež dá nebo, aby ste všetci mali v živej pamäti tieto slová a vyťažili z nich ovocie tým, že ich prevediete do svätých skutkov, aby ste sa predstavili bezúhonní pred mystickým Ženíchom a obsiahli od Otca odpustenie hriechov” (n. 16: Le catechesi, Roma 1993, pp. 79-80).

Zdroj: Liturgia, Časopis pre liturgickú obnovu, Ročník XIII. č. 4/2003