PÁNOV TRIUMF PRI KONEČNOM PRÍCHODE, Žalm 98

Katechéza Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich v aule Pavla VI. 6. novembra 2002.

Žalm 98, pred chvíľou prednesený, patrí k druhu hymnov, s akými sme sa už stretli počas duchovnej púte, ktorú konáme vo svetle žaltára.

Ide o hymnus o Pánovi, kráľovi vesmíru a dejín (porov. v. 6). Označuje sa ako „pieseň nová” (v. 1), ktorá v biblickej reči znamená spev dokonalý, plný, slávnostný, sprevádzaný slávnym hudobným doprovodom. Okrem zborového spevu sa spomína „zunivý zvuk” harfy (porov. v. 5, trúba a poľnica; porov. v. 6), ale aj akýsi druh kozmického aplauzu (porov. v. 8). Opakovane potom zaznieva meno „Pán” (šesťkrát), ktorý je nazývaný „náš Boh” (v. 3). Boh je totiž stredom scény v celom svojom majestáte, lebo koná dielo spásy v dejinách a jednak je očakávaný, aby „súdil” svet a národy (v. 9). Hebrejské slovo, ktoré označuje „súd”, znamená aj „spravovať”: preto sa očakáva účinný zásah Vládcu celej zeme, ktorý prinesie pokoj a spravodlivosť.

Žalm sa začína ohlásením Božieho zásahu do vnútorných dejín Izraela (porov. v. 1-3). Obrazy „pravice” a „svätého ramena” pripomínajú exodus, vyslobodenie z egyptského otroctva (porov. v. 1). Zmluvu s národom o vyvolení zasa naopak, pripomínajú dve veľké božské dokonalosti: „dobrota” a „vernosť” (porov. v. 3).

Tieto znamenia spásy sú dosvedčené „pred očami pohanov” a „vo všetkých končinách zeme” (v. 2. 3), aby celé ľudstvo bolo pritiahnuté k Bohu, spasiteľovi, a otvorilo sa jeho slovu a jeho spásonosnému pôsobeniu.

Prijatie pripravované pre Pána, ktorý zasahuje v dejinách, je označené zborovou chválou: okrem orchestru a spevov v sionskom chráme (porov. v. 5-6) má účasť na nej aj vesmír, ktorý vytvára akýsi druh kozmického chrámu.

V tomto nesmiernom zbore chvály sú štyria speváci. Prvým je more so svojím hukotom, ktorý je akoby nepretržitým basom veľkolepého chválospevu (porov. v. 7). Nasleduje ho zem a celý svet (porov. v. 4. 7) so všetkými jeho obyvateľmi zjednotenými v slávnostnej harmónii. Tretím zosobnením sú rieky, považované za ramená mora, ktoré akoby svojím rytmickým tokom tlieskali rukami (porov. v. 8). Napokon sú to vrchy, ktoré - ako sa zdá - radostne tancujú pred Pánom, hoci sú najmohutnejšími a najimpozantnejšími stvoreniami (porov. v. 8; Ž 29, 6; 114, 6).

Je to teda kolosálny zbor majúci jediný cieľ: velebiť Pána, kráľa a spravodlivého sudcu. Záver žalmu, ako bolo povedané, predstavuje totiž Boha, „ktorý prichádza súdiť aj spravovať zemekruh...spravodlivo a podľa práva” (Ž 98, 9).

A to je naša veľká nádej a prosba: „Príď kráľovstvo tvoje kráľovstvo pokoja, spravodlivosti a jasu, ktoré obnoví pôvodnú harmóniu stvorenstva.

V tomto žalme apoštol Pavol s hlbokou radosťou rozpoznal proroctvo Božieho diela v Kristovom tajomstve. Pavol si poslúžil 2. veršom na vyjadrenie témy vo svojom veľkom Liste Rimanom: v evanjeliu „sa zjavuje Božia spravodlivosť” (porov. Rim 1, 17), „zjavila sa” (porov. Rim 3, 21).

Pavlova interpretácia vnáša do žalmu väčší a plnší zmysel. Keď ho čítame z pohľadu Starého zákona, žalm ohlasuje, že Boh spasí svoj ľud a všetky národy, a keď to vidia, sú užasnutí. Naopak, z kresťanského pohľadu Boh pôsobí spásu v Kristovi, synovi Izraela; vidia ho všetky národy a sú pozvané využiť jeho spásu, lebo evanjelium „je Božou mocou na spásu každého, kto verí, najprv Židovi, potom Grékovi” - čo znamená pohanovi (Rim 1, 16). Teraz nielen „uzreli všetky končiny zeme spásu nášho Boha (Ž 98, 3), ale ju aj prijali.

Z tohto pohľadu Origenes, kresťanský spisovateľ z tretieho storočia, v jednom texte, ktorý potom prevzal svätý Hieronym, vysvetľuje „pieseň novú” žalmu ako anticipované slávenie kresťanskej novosti ukrižovaného Vykupiteľa. Sledujeme teda jeho komentár, ktorý spája spev žalmistu s ohlasovaním evanjelia.

„Pieseň nová je Boží Syn, ktorý bol ukrižovaný – vec, ktorá bola doteraz ešte neslýchaná. Nová skutočnosť musí mať novú pieseň: Spievajte Pánovi pieseň novú. Ten, ktorý trpel muky, v skutočnosti je človek; ale vy spievajte Pánovi. Trpel muky ako človek, ale spasil ako Boh.” Origenes pokračuje: Kristus „konal zázraky medzi Židmi: uzdravil ochrnutých, očistil malomocných, vzkriesil mŕtvych. Ale toto robili aj iní proroci. Premenil niekoľko málo chlebov na nesmierne množstvo a dal ho jesť ľuďom bez počtu. Ale toto urobil ej Elizeus. Čo teda urobil iné, aby si zaslúžil novú pieseň? Chcete vedieť, čo urobil nové? Boh zomrel ako človek, aby ľudia mali život; Boží Syn bol ukrižovaný, aby nás vyzdvihol do neba.” (74 omelie sul libro dei Salmi, Milano 1993, pp. 309-310).

Zdroj: Liturgia, Časopis pre liturgickú obnovu, Ročník XII. č. 1/2003