BLÍZKO JE NAŠA SPÁSA, Žalm 85

Katechéza Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich na Námestí svätého Petra 25. septembra 2002

Žalm 85., ktorý sme teraz recitovali, je radostný spev, plný nádeje na budúcu spásu. Je odrazom vzrušujúcej chvíle návratu Izraela z babylonského vyhnanstva do zeme otcov. Život národa sa opäť začína v tom milovanom ohnisku, ktoré bolo zahasené a zničené pri dobytí Jeruzalema ozbrojenými silami kráľa Nabuchodonozora roku 586 pred Kristom.

V hebrejskom origináli žalmu počúvame zaznievať opakované slovo shub, ktoré označuje návrat deportovaných, ale značí aj duchovný „návrat”, čiže „obrátenie”. Znovuzrodenie sa teda netýka len národa, ale aj spoločenstva veriacich, ktorí pociťovali vyhnanstvo ako trest za spáchané hriechy a ktorí teraz v návrate v novej slobode videli Božie požehnanie za uskutočnené obrátenie.

V žalme môžeme sledovať dve základné etapy jeho vývoja. Prvá vychádza z témy „návratu” so všetkými hodnotami, ktoré sme naznačili.

Oslavuje sa predovšetkým fyzický návrat Izraela: „Pane, Jakuba si zbavil poroby” (v. 2); „Obnov nás, Bože, naša spása... či sa k nám nevrátiš a neoživíš nás? (v. 5. 7). To je vzácny dar od Boha, ktorý sa stará o vyslobodenie svojich detí z útlaku a usiluje sa o ich prospech. On totiž miluje „všetko, čo je... zľutúva sa nad všetkým, lebo je to jeho, je Pán, ktorý miluje to, čo žije (porov. Múd 11, 24. 26).

Ale vedľa tohto „návratu”, ktorý konkrétne zjednocuje rozptýlených, je iný „návrat”, viac vnútorný a duchovný. Žalmista mu dáva široký priestor a pripisuje mu osobitný význam, ktorý platí nielen pre dávny Izrael, ale pre veriacich všetkých čias.

Pri tomto „návrate účinne pôsobí Pán tým, že zjavuje svoju lásku odpúšťaním neprávostí svojho ľudu, že zmazáva všetky ich hriechy, odkladá všetko svoje rozhorčenie a potláča v sebe hnev (porov. Ž 85,3-4).

Práve oslobodenie od zla, odpustenie, odpustenie vín, očistenie od hriechov vytvára nový Boží ľud. Je to vyjadrené invokáciou, ktorá vstúpila aj do kresťanskej liturgie: „Ukáž nám, Pane svoje milosrdenstvo a daj nám svoju spásu” (v. 8).

Je známe, že často biblické výrazy, ktoré sa vzťahujú na hriech, vyvolávajú predstavy, ako: zmýliť si cestu, minúť ciel, vybočiť od správneho smeru. Obrátenie je práve tým „návratom” na priamu cestu, ktorá vedie do domu Otca, ktorý nás očakáva, aby nás objal, odpustil nám a urobil nás šťastnými (porov. Lk 15,11-32).

Dostávame sa tak k druhej časti žalmu (porov. Ž 85,10-14), ktorá je taká drahá kresťanskej tradícii. Opisuje sa tu nový svet, v ktorom Božia láska a jeho vernosť, akoby boli osoby, sa objímajú; podobne aj spravodlivosť a pokoj sa pri stretnutí pobozkajú. Pravda klíči ako v obnovenej jari a spravodlivosť, ktorá v Biblii znamená spásu a svätosť, zostupuje z neba, aby nastúpila na cestu uprostred ľudstva.

Všetky čnosti, ktoré hriech vyhnal zo zeme, teraz znova vstupujú do dejín, križujú sa a načrtávajú mapu sveta pokoja. Milosrdenstvo, pravda, spravodlivosť a pokoj stávajú sa akoby štyrmi kardinálnymi bodmi tejto duchovnej geografie. Aj Izaiáš spieva: „Roste, nebesia, z výsosti, z oblakov nech prší spravodlivosť. Nech sa otvorí zem a zrodí spásu; a spolu s ňou nech vzíde spravodlivosť; ja, Pán, som ju stvoril” (Iz 45,8).

Žalmistove slová sa už v druhom storočí spolu so svätým Irenejom Lyonským čítali ako zvesť „narodenia Krista z Panny” (Adverus haereses, III, 5,1). Kristov príchod je totiž prameňom milosrdenstva, vyústením pravdy, rozkvetom spravodlivosti, svetlom pokoja.

V tomto žalme, predovšetkým v jeho záverečnej časti, sa ukazuje kľúč k zrodu kresťanskej tradície. Takto ho interpretuje svätý Augustín vo svojom vianočnom príhovore. Nechajme ho, aby uzavrel našu úvahu: „Pravda vyrástla zo zeme! Z Panny sa narodil Kristus, ktorý povedal: ,Ja som pravda.' ,A spravodlivosť hľadí z neba: ' lebo človek, čo verí v toho, ktorý sa narodil, nie je ospravedlnený sám sebou, ale Bohom. ,Pravda vyrástla zo zeme,' lebo ,Slovo sa telom stalo' (Jn 1,14). ,A spravodlivosť hľadí z neba': lebo ,každý dobrý dar, každý dokonalý dar prichádza zhora' (Jak 1,17). ,Pravda vyrástla zo zeme,' telo z Márie. ,A spravodlivosť hľadí z neba,' lebo človek si nemôže prisvojiť, ak mu to nebolo dané z neba' (Jn 3,27).” (Discorsi, IV/I, Roma 1984, p. 11).

Zdroj: Liturgia, Časopis pre liturgickú obnovu, Ročník XII. č. 4/2002