PÁN JE SLÁVNY SUDCA, Žalm 97

Katechéza Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich v aule Pavla VI. 3. apríla 2002.

Svetlo, radosť a pokoj, ktoré vo Veľkonočnom období zaplavujú komunitu Kristových učeníkov a šíria sa v celom stvorenstve, prenikajú toto naše stretnutie, ktoré je v silnej klíme Veľkonočnej oktávy. Je to Kristovo víťazstvo nad zlom a nad smrťou, čo oslavujeme v týchto dňoch. Jeho smrťou a zmŕtvychvstaním bolo definitívne ustanovené kráľovstvo spravodlivosti a lásky, ako to chcel Boh.

Práve na túto tému Božieho kráľovstva sa odvoláva dnešná katechéza venovaná rozjímaniu nad deväťdesiatym siedmym žalmom. Žalm sa začína slávnostným vyhlásením: „ Pán kral'uje, jasaj zem; radujte sa všetky ostrovy" a vyzdvihuje sa ako slávenie božského Kráľa, Pána vesmíru a dejín. Mohli by sme teda povedať, že sme pri „veľkonočnom" žalme.

Vieme, aký veľký význam malo v Ježišovom kázaní ohlasovanie Božieho kráľovstva. Nie je to len uznanie závislosti stvorenej bytosti na Stvoriteľovi; je to presvedčenie, že do vnútra dejín je vložený návrh, zámer, osnova harmónie a dobier, ktoré chcel Boh. Všetko to, čo je plne uskutočnené v Pasche Ježišovej smrti a jeho zmŕtvychvstania.

Prebehnime teraz text žalmu, ktorý nám liturgia predkladá v slávení ranných chvál. Hned' po zvolaní k Pánovi, kráľovi, čo sa ozýva ako hlahol poľnice, otvára sa pred prosebníkom veľkolepá božská epifánia. Keď berieme do úvahy zvyk citácií alebo alúzií a iné pasáže žalmov alebo prorokov, predovšetkým Izaiáša, žalmista načrtá vstup Veľkého Kráľa na scénu sveta, kráľa, ktorý sa zjavuje obklopený radom hodnostárov alebo kozmickými služobníkmi: oblakmi, mrákavami, ohňom, bleskami. Okolo nich druhý rad služobníkov zosobňuje svoju dejinnú činnosť: spravodlivosť, právo, slávu. Ich vstup na scénu otrasie všetkým stvorením. Zem jasá na všetkých miestach, zahŕňa ostrovy, pokladané ako veľmi vzdialený priestor (porov. Ž 97, 1). Celý svet je ožiarený zábleskmi svetla a zachvieva sa od zemetrasenia (porov. v. 4). Vrchy, v ktorých sa vteľujú skutočnosti veľmi dávne a pevné podľa biblickej kozmológie sa roztápajú akoby boli vosk (porov. v. 5), ako to už spieval prorok Micheáš: „Hľa, Pán vychádza zo svojho miesta. I roztekajú sa pod ním vrchy a údolia sa roztvárajú ako vosk pred ohňom" (Mich 1, 3-4). Nebesia sú preniknuté anjelskými hymnami, ktoré vyzdvihujú spravodlivosť, čo je dielo spásy uskutočnené Pánom pre spravodlivých. Celé ľudstvo kontempluje odhalenie Božej slávy, čiže tajomnú božskú skutočnosť (porov. Ž97,6), kým „nepriatelia", čiže ničomníci a nespravodlivci ustupujú pred neprekonateľnou silou Pánovho súdu (porov. v. 3).

Po teofánii Pána vesmíru žalm opisuje reakcie na Veľkého Kráľa a na jeho vstup do dejín. Z jednej strany modloslužobníci a modly padajú na zem, zahanbení a porazení; z druhej strany veriaci zhromaždení na Sione, zídení na liturgické slávenie na počesť Pána, radostne spievajú hymnus chvály. Scéna adorátorov sôch" (porov. v. 7-9) je podstatná: modly budú zrazené pred jediným Bohom a ich prívržencov pokryje hanba. Spravodliví budú stáť a jasať pri Božom súde, ktorý odstráni lož a falošnú nábožnosť, pramene morálnej biedy a otroctva. Títo zaspievajú vyznanie žiarivej viery. „Ty, Pane, si Najvyšší na celej zemi, nesmierne prevyšuješ všetky božstvá" (v. 9).

K obrazu, ktorý opisuje víťazstvo nad modlami a nad ich adorátormi, stojí opačný, ktorý by sme mohli nazvať jasný deň veriacich (porov. v. 10-11). Hovorí sa totiž o svetle, ktoré vychádza spravodlivému (porov. v. 11): je to akoby vychádzala zornica radosti, sviatku, nádeje, aj preto — ako je známe je svetlo symbolom Boha (porov. 1 Jn 1, 5).

Prorok Malachiáš vyhlasoval: „Vám čo sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spravodlivosti a jeho lúče prinesú zdravie" (Mal 3,20). K tomu sa jasne pridružuje šťastie: „Radosť tým, čo majú srdcia úprimné. Radujte sa spra-odliví v Pánovi a oslavujte jeho sväté meno" (Ž 97, 11-12). Božie kráľovstvo je žriedlom pokoja a veselosti a zotiera vládu temnôt. V Ježišových časoch judejská komunita spievala: „Bezbožnosť ustupuje pred spravodlivosťou, ako tmy ustupujú pred svetlom; bezbožnosť sa navždy stratí a svetlo ako slnko sa ukáže ako počiatok poriadku na svete" (Libro dei mis-teri di Qumrán: 1 Q 27, 1, 5-7).

Prv než zanecháme Žalm 97, je dôležité nájsť v ňom okrem tváre Pána, Kráľa, aj tvár veriaceho. Je opísaná siedmimi črtami, znakom dokonalosti a plnosti. Tí, čo očakávajú príchod veľkého božského Kráľa, nenávidia zlo, milujú Pána, sú hasidim, čiže veriaci (porov. v. 10), kráčajú po ceste spravodlivosti, majú srdcia úprimné (porov. v. 11), radujú sa z Božích diel a vzdávajú vďaky Pánovmu menu (porov. v. 12). Prosme Pána, aby tieto duchovné črty žiarili aj v našich tvárach.

Zdroj: Liturgia, Časopis pre liturgickú obnovu, Ročník XII. č. 2/2002