PONORENÍ DO „SVÄTEJ RADOSTI” VIANOC

 

PONORENÍ DO „SVÄTEJ RADOSTI” VIANOC

Katechéza Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich na Námestí svätého Petra 3.1. 2001

 

„Plesajme v Pánovi, jasajme v svätej radosti, lebo sa na svete zjavila večná spása, aleluja.” Týmito slovami nás dnes liturgia vyzýva aby sme zostali ponorení do „svätej radosti” Vianoc. Na začiatku nového roka nás toto povzbudenie usmerňuje prežívať ho vnútorne v Kristovom svetle, ktorého spása sa zjavila vo svete pre všetkých ľudí.

Vianočné obdobie naozaj predkladá do pozornosti kresťanov Ježišovo tajomstvo a jeho dielo spásy. Pri jasliach sa Cirkev klania vznešenému tajomstvu Vtelenia: Dieťa, ktoré plače v Máriinom náručí, je večné Slovo, ktoré je vložené do času a prijalo ľudskú prirodzenosť, zranenú hriechom, aby sa do nej vtelilo a vykúpilo ju. Každá ľudská skutočnosť, každá časná udalosť berie tak na seba večnú ozvenu: v osobe vteleného Slova sa tvorstvo obdivuhodne povznáša.

Svätý Augustín píše: „Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom.“ Medzi nebom a zemou bol definitívne vybudovaný most: v Človeku Bohu ľudstvo nachádza cestu do neba. Máriin Syn je univerzálnym Prostredníkom, najvyšším Veľkňazom. Každý čin tohto Dieťaťa je tajomstvom určeným na to, aby sa zjavila priepastná Božia dobrotivosť.

V betlehemskej jaskyni sa prejavuje odzbrojujúca jednoduchosť nekonečnej lásky, ktorú má Boh ku každej ľudskej bytosti. Rozjímame pri jasliach o Bohu, ktorý sa pre nás stal človekom.

Svätý František Assiský prišiel na myšlienku predstaviť toto posolstvo pomocou živých jasiel v Grecciu 25. decembra 1223. Jeho životopisec Tomáš z Celana rozpráva, že František žiaril veselosťou, pretože z tejto dojemnej scény vyžarovala evanjeliová jednoduchosť, chvála chudoby a odporúčanie pokory. Životopisec končí pozorovaním, že „po slávnostnom bdení každý sa vracal domov plný nevýslovnej radosti” (porov. Vita prima, cap. XXX,86,479).

Františkova intuícia je prekvapujúca: jasle nie sú len novým Betlehemom, pretože vyvolávajú historickú udalosť a aktualizujú jej posolstvo, ale aj príležitosťou na útechu a radosť: je to deň veselosti, čas jasania. Tomáš z Celana poznamenáva, že tá vianočná noc bola jasná ako plný deň a sladká pre ľudí i pre zvieratá (porov. tamže,85,469).

V jasliach sa slávi zmluva medzi Bohom a ľuďmi, medzi zemou a nebom. Betlehem je miestom radosti, stáva sa aj školou dobroty, pretože tu sa zjavuje milosrdenstvo a láska, ktoré viažu Boha k jeho deťom. Tu sa viditeľne dosvedčuje bratstvo, ktoré musí zväzovať všetkých, čo sú bratmi vo viere, pretože sú deťmi jedného nebeského Otca. V tomto priestore spoločenstva Betlehem žiari ako dom, kde všetci môžu nájsť pokrm - etymologicky toto meno znamená dom chleba - a určitým spôsobom sa ohlasuje veľkonočné tajomstvo Eucharistie.

V Betleheme ako pri symbolickom oltári sa už slávi Život, ktorý neumiera, a ľuďom všetkých čias sa darúva ako predchuť pokrmu nesmrteľnosti, ktorý je „chlebom pútnikov”, „pravým chlebom synov” (porov. sekvenciu Lauda Sion). Jedine Vykupiteľ, narodený v Betleheme, môže splniť tie najhlbšie očakávania ľudského srdca a zmierňovať utrpenia a tíšiť rany.

V betlehemskej jaskyni rozjímajme o Márii, ktorá priniesla na svet Božieho Syna pôsobením Ducha Svätého. „Žena, ktorá poslušne počúva hlas Svätého Ducha, žena ticha a počúvania, žena nádeje, ktorá vedela ako Abrahám prijať Božiu vôľu, proti nádeji v nádeji (Rim 4, 18)” Tertio Millennio adveniente, 48). Madona žiari ako vzor pre všetkých, ktorí s celým srdcom dôverujú Božím prisľúbeniam.

Spolu s ňou a s Jozefom zotrvajme v adorácii pred betlehemskou kolískou a k nebu nech sa nesie naše prosebné volanie: „Pane, rozjasni svoju tvár a budeme spasení!”

Posilnení darom Spasiteľovho narodenia zintenzívnime naše úsilie v týchto posledných dňoch Svätého roka. Otvorme srdce Kristovi, jedinej a univerzálnej ceste, ktorá vedie k Bohu. Tak budeme môcť vstúpiť s pevnou dôverou do nového roka. Nech nás na tejto ceste posilňuje mocné orodovanie Márie, Panny vernej, tichej svedkyne betlehemského tajomstva.

Zdroj: Liturgia, Časopis pre liturgickú obnovu, Ročník XI. č. 1-2/2001

Súvisiace: