TURÍCE - VYLIATIE DUCHA

Katechéza Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich na Námestí sv. Petra 17. júna 1998

Pri Poslednej večeri povedal Ježiš apoštolom: „Hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám” (Jn 16, 7). Večer v deň Veľkej noci Ježiš splnil prísľub: zjavil sa Jedenástim zhromaždeným vo Večeradle, dýchol na nich a povedal: „Prijmite Ducha Svätého” (Jn 20, 22). Po päťdesiatich dňoch na Turíce je „definitívne zjavenie toho, čo sa odohralo v tom istom Večeradle už na Veľkonočnú nedeľu” (Dominum et vivificantem, 25) . Kniha Skutkov apoštolov nám zachovala opis udalosti (porov. Sk 2, 1-4). Keď sa zamyslíme nad týmto textom, môžeme niečo pochopiť z tajomnej totožnosti Ducha Svätého.

Dôležité je predovšetkým zachytiť vzťah medzi hebrejským sviatkom Turíc a prvými kresťanskými Turícami.

Na počiatku Turíce boli sviatkom siedmich týždňov (porov. Tob 2, l), sviatok žatvy (porov. Ezd 23, 16), keď sa Bohu obetovali prvotiny obilia (porov. Nm 25, 26; Dt 16, 9). Postupne dostal sviatok nový význam: stal sa sviatkom zmluvy, ktorú Boh uzavrel so svojím ľudom na Sinaji, keď dal Izraelu svoj zákon.

Svätý Lukáš hovorí o udalosti na Turíce ako o teofánii, ako o Božom zjavení analogickom zjaveniu na vrchu Sinaj (porov. Ex 19, 16-25): mohutný hukot, prudký vietor, ohnivé jazyky. Posolstvo je jasné: Turíce sú nový Sinaj, Duch Svätý je nová zmluva, je darom nového zákona. Prenikavo vystihuje toto spojivo svätý Augustín: „Je to veľké a obdivuhodné tajomstvo, bratia: hľa, udalosť: v deň Turíc (Židia) prijali zákon písaný Božím prstom a v ten istý deň prichádza Duch Svätý” (Serm. Mai 158, 4). A východný Otec Severián z Gabaly poznamenáva: „Bolo vhodné, že v deň, keď bol daný Starý zákon, v ten istý deň bola daná milosť Ducha Svätého” (Cat. in Act. Apost. 2, l).

Tak sa napĺňa sľub daný otcom: U proroka Jeremiáša čítame: „Takáto bude moja zmluva, ktorú po tých dňoch uzavriem s domom Izraela, hovorí Pán: Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem ho do ich srdca” (Jer 31, 33). A u proroka Ezechiela:”Dám vám nové srdce a vložím do vás nového ducha. Odstránim z vášho tela srdce kamenné a dám vám srdce z mäsa. Vložím do vás svojho ducha a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich príkazov a že budete zachovávať a plniť moje výroky“ (Ez 36,26-27). Akým spôsobom Duch Svätý ustanovuje novú a večnú zmluvu? Tým, že odstraňuje hriech a znova vlieva do ľudského srdca Božiu lásku. „Zákon Ducha, ktorý dáva život v Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti” (Rim 8, 2). Mojžišov zákon ukladal povinnosti, ale nemohol zmeniť srdce človeka. Bolo zapotreby nové srdce a práve to je to, čo nám Boh ponúka v sile vykúpenia, ktoré spôsobil Ježiš. Otec nám odníma naše kamenné srdce a dáva nám srdce z mäsa, aké má Kristus, ktoré je oživované Duchom Svätým, ktorý nám dáva konať skrze lásku (porov. Rim 5, 5). Na základe tohto daru sa ustanovuje nová zmluva medzi Bohom a ľudstvom. Svätý Tomáš dôrazne potvrdzuje, že sám Duch Svätý je Novou zmluvou a pôsobí v nás lásku, plnosť zákona (porov. Comment. in 2 Kor 3, 6).

Na Turíce zostupuje Duch Svätý a rodí sa Cirkev. Cirkev je spoločenstvo tých, ktorí sú zrodení „zhora”, „z vody a z Ducha”, ako čítame v Jánovom evanjeliu. Kresťanské spoločenstvo nie je predovšetkým výsledkom slobodného rozhodnutia veriacich; pri jeho vzniku je v prvom rade dobrovoľná iniciatíva lásky Boha, ktorá ponúka dar Ducha Svätého. Súhlas viery s týmto darom lásky je „odpoveďou na milosť a sám je vzbudený milosťou. Medzi Duchom Svätým a Cirkvou jestvuje hlboké a nerozlučiteľné puto. Svätý Irenej na to hovorí: „Kde je Cirkev, tam je aj Boží Duch; a kde je Duch Pánov, tam je Cirkev a všetka milosť” (Adv. Haer. 3, 24, l). Chápeme teda ohnivý výrok svätého Augustína: „Natoľko máme Ducha Svätého, nakoľko milujeme Cirkev” (In 10, 32, 8).

Rozprava o turíčnej udalosti zdôrazňuje, že sa rodí všeobecná Cirkev: to je zmysel výberu národov: Parti, Médi, Elamčania... (porov. Sk 2, 9-14), ktoré počúvajú prvú Petrovu kázeň. Duch Svätý je daný všetkým ľuďom akejkoľvek rasy a národa a uskutočňuje v nich novú jednotu mystického Kristovho tela. Svätý Ján Zlatoústy objasňuje spoločenstvo, ktoré vytvára Duch Svätý, týmto konkrétnym pozorovaním: „Ten, kto žije v Ríme vie, že obyvatelia Indie sú jeho údy” (In Jo. 65, 1; PG 59, 361).

Zo skutočnosti, že Duch Svätý je „novou zmluvou” vyplýva, že dielo tretej osoby Najsvätejšej Trojice spočíva v tom, že sprítomňuje zmŕtvychvstalého Pána a s ním Boha Otca. Duch naozaj vykonáva svoju spásonosnú činnosť tým, že robí bezprostrednou Božiu prítomnosť. V tomto spočíva nová a večná zmluva: Teraz sa stáva Boh dosiahnuteľným každému z nás. Každý „od najmenšieho až po najväčšieho” (porov. Jer 31, 34) je v určitom zmysle obdarený priamym poznaním Pána, ako čítame v Prvom liste svätého Jána: „Pomazanie, ktoré ste od neho dostali, ostáva vo vás a nepotrebujete, aby vás niekto poúčal. Ale ako jeho pomazanie vás poúča o všetkom - a je pravdivé, nie je lžou - teda ako vás poučilo, ostávate v ňom" (1 Jn 2, 27).

Tak sa spĺňa sľub, ktorý dal Ježiš svojim učeníkom pri Poslednej večeri: „Tešiteľ Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko pripomenie vám všetko, čo som vám povedal” ( Jn 14, 26).

Vďaka Duchu Svätému sa naše stretnutie s Pánom deje i vo všednom odeve synovskej existencie, v priateľskom „z tváre do tváre", a tak zakusujeme Boha ako Otca, Brata, Priateľa a Snúbenca. Toto sú Turíce. Toto je Nová zmluva.

Zdroj: Liturgia, Časopis pre liturgickú obnovu, Ročník VIII. č. 3/1998