MÁRIA - VZOR PANENSTVA CIRKVI

Katechéza Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich v aule Pavla VI. 20. augusta 1997

Mária je Matkou a Pannou. Koncil hneď potom, ako prehlásil, že Cirkev je matkou podľa vzoru Márie, pripisuje jej aj titul panny a vysvetľuje jeho význam: „Je panna, ktorá neporušene a čisto zachováva vernosť Ženíchovi a podľa príkladu matky svojho Pána mocou Ducha Svätého panensky stráži neporušenú vieru, pevnú nádej a úprimnú lásku” (LG, 64)

Mária je teda vzorom aj pre panenstvo Cirkvi. V tejto veci treba jasne povedať, že panenstvo neprináleží Cirkvi v užšom zmysle slova, pretože nepredstavuje životný stav veľkej väčšiny veriacich. Naozaj, podľa plánu Božej prozreteľnosti cesta manželstva je najrozšírenejším stavom, mohli by sme povedať, zvyčajným pre všetkých, ktorí sú povolaní k viere. Dar panenstva je rezervovaný obmedzenému počtu veriacich, ktorí sú povolaní k osobitnému poslaniu vo vnútri cirkevného spoločenstva.

No popritom Koncil s odvolaním sa na svätého Augustína tvrdí, že Cirkev je pannou v duchovnom zmysle v neporušenosti vo viere, v nádeji a v láske. Cirkev teda nie je pannou vo všetkých svojich členoch telesne, ale vlastní panenstvo ducha („virginitas mentis"), to znamená „neporušenú vieru, pevnú nádej, úprimnú lásku” (In 10. Tract. 13, 12, PL 35, 1499).

Konštitúcia Lumen gentium chce preto pripomenúť, že panenstvo Márie, ktorá je vzorom Cirkvi, zahrňuje aj fyzickú dimenziu panenského počatia Ježiša mocou Ducha Svätého, bez zásahu muža.

Mária je Pannou v tele i Pannou v srdci, ako to ukazuje jej úmysel žiť v hlbokej dôvernosti s Pánom, čo rozhodne dala najavo vo chvíli Zvestovania. Preto tá, ktorú vzývame „Panna panien”, vytvára pre všetkých nepochybne ten najvyšší príklad čistoty a úplného darovania sa Bohu. Ale osobitným spôsobom sa ňou inšpirujú kresťanské panny a tí, ktorí sa radikálnym a výlučným spôsobom zasväcujú Pánovi v rôznych formách zasväteného života.

Takto Máriino panenstvo po tom, ako splnilo dôležitú úlohu v pláne spásy, aj naďalej blahodarne vplýva na život Cirkvi.

Nezabúdajme, že prvým a vznešeným príkladom každého čistého života je celkom iste Kristus. Mária však vytvára osobitný vzor čistoty žitej z lásky k Pánu Ježišovi. Ona nabáda všetkých kresťanov, aby s osobitným úsilím žili v čistote podľa svojho vlastného stavu a aby sa zverovali Pánovi v najrozličnejších okolnostiach svojho bytia. Tá, ktorá je v pravom slova zmysle svätyňou Ducha Svätého, pomáha veriacim znova objaviť ich vlastné telo ako Boží chrám (porov. I Kor 6, 19) a rešpektovať jeho ušľachtilosť a svätosť.

Na Pannu hľadia mladí, keď hľadajú autentickú lásku, a vzývajú jej materskú pomoc, aby vytrvali v čistote.

Mária pripomína manželom základné hodnoty manželstva a pomáha im premáhať pokušenia malomyseľnosti a ovládať vášne, ktoré sa pokúšajú podrobiť si ich srdce. Ich úplná odovzdanosť Bohu je pre nich silným podnetom k životu vo vzájomnej vernosti, aby neustúpili pred nijakými ťažkosťami, ktoré ohrozujú ich manželské spoločenstvo.

Koncil povzbudzuje veriacich, aby hľadeli na Máriu a napodobňovali jej „panenský neporušenú” vieru, nádej a lásku.

Strážiť neporušenosť viery je záväznou úlohou pre Cirkev, ktorá je povolaná k vytrvalému bdeniu, a to aj za cenu obetí a zápasov. Vieru Cirkvi totiž ohrozujú nielen tí, čo odmietajú posolstvo evanjelia, ale predovšetkým tí, čo prijímajú len časť zjavenej pravdy a odmietajú mať účasť na celom poklade viery Kristovej nevesty.

Takéto pokušenie, ktoré pozorujeme už od začiatkov Cirkvi, pokračuje, bohužiaľ, a je v jej živote prítomné a usiluje sa donútiť ju k tomu, aby prijala len časť Zjavenia, alebo aby vysvetľovala Božie slovo obmedzene a osobne, aby to bolo v súlade s dominujúcou mentalitou a s individuálnymi túžbami. Mária plne prilipla k Pánovmu slovu a je pre Cirkev neprekonateľným vzorom „panensky neporušenej” viery, ktorá prijíma s učenlivosťou a stálosťou celú zjavenú Pravdu. A svojím neprestajným orodovaním vyprosuje Cirkvi svetlo nádeje a plameň lásky, čnosti, čím sa jej pozemský život stal pre všetkých neporovnateľným príkladom.

Zdroj: Liturgia, Časopis pre liturgickú obnovu, Ročník VII. č. 4/1997