MÁRIA, VYVOLENÁ ZA MATKU PÁNA A VYSTROJENÁ PLNOSŤOU MILOSTI

Príhovor Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich 8. mája 1996

V správe o Zvestovaní prvé slová anjelského pozdravu „Zdravas”' (Raduj sa) sú výzvou k radosti, ktoré pripomínajú proroctvo Starého zákona adresované „dcére sionskej Týmto sme sa zaoberali v predchádzajúcej katechéze a vymenovali sme aj dôvody, na ktorých sa táto výzva zakladá: prítomnosť Boha uprostred svojho ľudu, príchod mesiášskeho kráľa a materská plodnosť. Tieto dôvody nachádzajú v Márii svoje naplnenie.

Anjel Gabriel pozdravuje Máriu slovom „chaire” „raduj sa' a potom ju nazýva „kecharitoméne” „plná milosti”. Slovo „chaire” a „kecharitoméne” v gréckom texte navzájom úzko súvisia. Mária sa vyzýva, aby sa predovšetkým radovala, lebo ju Boh miluje a že vzhľadom na jej božské materstvo ju naplnil milosťou!

Viera Cirkvi a skúsenosť svätých učia, že milosť je prameňom radosti a že pravá radosť pochádza od Boha. Božský dar pôsobí v Márii ako aj vo všetkých kresťanoch hlbokú radosť.

„Kecharitoméne”: Toto slovo adresované Márii sa javí ako osobitná vlastnosť na označenie ženy, ktorá je určená na to, aby sa stala Ježišovou matkou. Toto vyzdvihuje konštitúcia Lumen gentium, keď tvrdí: „.. .zvestujúci anjel podľa Božieho príkazu pozdravil nazaretskú Pannu ako „milosti plnú” (LG, 56).

Skutočnosť, že ju nebeský posol takto nazýva, dodáva anjelskému pozdravu vyššiu hodnotu: je v ňom odhalený skrytý Boží plán spásy vzhľadom na Máriu. Ako som v encyklike Redemptoris Mater napísal: „plnosť milosti dokazuje aj všetku nadprirodzenú štedrosť, ktorej sa Mária teší, že bola vyvolená a určená za Kristovu Matku” (č. 9).

„Plná milosti” je meno, ktoré má Mária u Boha. Podľa rozprávania evanjelistu Lukáša anjel ho používa skôr, než vysloví meno „Mária” , a tak stavia do svetla prevládajúcu bytostnú črtu, ktorú Pán vníma v osobe nazaretskej Panny.

Označenie „plná milosti” je preklad gréckeho slova „kecharitoméne”, ktoré je trpným príčastím. Aby sa presnejšie vyjadril odtieň gréckeho slova, nemalo by sa hovoriť jednoducho „plná milosti”, ale „naplnená milosťou” alebo „zahrnutá milosťou”, čím by sa jasne vyzdvihlo, že ide o dar, ktorý Boh udelil Panne. Výraz vo forme minulého príčastia potvrdzuje obraz dokonalej a trvalej milosti, ktorá spôsobuje plnosť. To isté slovo vo význame „milosťou vystrojená” sa používa v Liste Efezanom, aby sa poukázalo na hojnosť milosti, ktorou nás obdaroval Otec vo svojom milovanom Synovi (1, 6). Mária ju dostáva ako prvotina vykúpenia (porov. Redemptoris Mater, 10).

V prípade Panny sa zásah Boha iste javí ako prekvapujúci. Mária, ľudsky videné, nemá nijaké právo na to, aby prijala zvesť o príchode Mesiáša. Nie je ani veľkňazom, oficiálnym predstaviteľom hebrejského náboženstva, ba ani mužom, ale mladou ženou bez osobitného vplyvu v spoločnosti svojej doby. A navyše pochádza z Nazareta, z miesta, ktoré Starý zákon nikdy neuvádza. Nemal nijakú dobrú povesť, ako to vysvitá z Natanaelových slov, zaznamenaných v Jánovom evanjeliu: „Z Nazareta? Môže byť z Nazareta niečo dobré?” (Jn, 1, 46).

Mimoriadny a nezaslúžený ráz Božieho zásahu vystupuje ešte jasnejšie pri porovnávaní s Lukášovým textom, ktorý uvádza udalosť so Zachariášom. Tu sa vyzdvihuje, že ide o kňazský úrad ako aj o príkladný život jeho i jeho manželky Alžbety, čím sú vzormi spravodlivých Starého zákona. „Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia” (Lk 1,6)

Pôvod Márie naopak sa nespomína ani raz. Lebo výraz: „z rodu Dávidovho" (Lk, 27) sa totiž vzťahuje len na Jozefa. Nič sa ďalej o životnom štýle Márie nehovorí. Takouto literárnou formou Lukáš vyzdvihuje, že u nej všetko vyviera z nadprirodzenej milosti.

To, čo sa jej darovalo, nepochádza z nijakého práva, ale jedine a všetko spočíva v tom, že si ju Boh vyvolil celkom slobodne a bez jej zásluh.

Evanjelista tým iste nechce zmenšovať mimoriadnu osobnú hodnotu preblahoslavenej Panny. Skôr chce predstaviť Máriu jednoducho ako plod Božej dobroty, ktorý sa jej tak zmocnil, že ju urobil podľa anjelovho použitého výrazu „plnou milosti". A práve plnosť milosti je skrytým základom duchovného bohatstva v Márii.

V Starom zákone Jahve ukazuje pretekajúcu lásku mnohými spôsobmi a v mnohých okolnostiach. V Márii na začiatku Nového zákona nezaslúženosť (gratuitas) Božieho milosrdenstva dosahuje najvyšší stupeň. V nej Božie zaľúbenie, ktoré Boh vyvolenému ľudu dosvedčoval - najmä pokorným a chudobným -, dosahuje svoj vrchol.

Cirkev živená slovom Pána a skúsenosťou svätých povzbudzuje veriacich, aby upierali svoj pohľad na Matku Vykupiteľa a aby vedeli, že Boh ich miluje tak ako ju. Vyzýva ich, aby mali účasť na jej pokore a chudobe, aby podľa jej príkladu a vďaka jej príhovoru mohli vytrvať v Božej milosti, ktorá posväcuje a premieňa srdcia.

Zdroj: Liturgia, Časopis pre liturgickú obnovu, Ročník VI. č. 3/1996