MATERSKÁ TVÁR MÁRIE V PRVÝCH STOROČIACH

Príhovor Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich na námestí svätého Petra 13. septembra 1995

V konštitúcii Lumen gentium Koncil zdôrazňuje, že „veriaci spojení s Kristom ako Hlavou a v spoločenstve so všetkými jeho svätými majú si uctievať aj pamiatku ,predovšetkým slávnej Márie, vždy Panny, rodičky Boha a nášho Pána Ježiša Krista”' (č. 52). Koncilová konštitúcia používa termíny rímskeho kánona svätej omše a tým podčiarkuje, ako je viera v Máriino božské materstvo prítomná v kresťanskom myslení už od prvých stáročí.

V rodiacej sa Cirkvi Mária sa spomína s titulom „Ježišova Matka”. Sám Lukáš v Skutkoch apoštolov jej dáva tento titul, ktorý napokon zodpovedá tomu, čo hovoria evanjelia: „Vari to nie je... syn Márie?” pýtajú sa obyvatelia Nazareta, podľa rozprávania evanjelistu Marka (6, 3). „Nevolá sa jeho matka Mária?" , je otázka, ktorú zaznamenáva evanjelista Matúš (13, 55).

Titul Ježišova Matka nadobúda celý svoj význam v očiach učeníkov zhromaždených po Nanebovstúpení. Mária je pre nich svojím spôsobom jedinečnou osobou: dostala osobitnú milosť zrodiť Spasiteľa ľudstva, spolu s ním prežívala dlhý čas a na Kalvárii ju Ukrižovaný povolal k tomu, aby vykonávala „nové materstvo voči milovanému učeníkovi a skrze neho voči celej Cirkvi.

Pre tých, ktorí veria v Krista a nasledujú ho, „Ježišova Matka” je titulom cti a úcty a navždy zostane takým v živote a viere Cirkvi. Osobitne kresťania chcú týmto titulom potvrdzovať, že sa nemožno odvolávať na Ježišov pôvod bez toho, že by sa neuznávala úloha ženy, ktorá ho zrodila v Duchu podľa ľudskej prirodzenosti. Jej materská úloha zahŕňa aj vznik a rozvoj Cirkvi. Keď si veriaci pripomínajú miesto Márie v Ježišovom živote, objavujú každý deň jej účinnú prítomnosť aj vo svojom duchovnom živote.

Cirkev už na počiatku uznávala Máriino panenské materstvo. Ako dávajú tušiť evanjelia detstva, samy prvotné kresťanské komunity zozbierali Máriine spomienky na tajomné okolnosti počatia a narodenia Spasiteľa. Najmä rozprávanie o Zvestovaní odpovedá na túžbu učeníkov hlbšie poznať udalosti spojené s počiatkami pozemského života zmŕtvychvstalého Krista. Mária je - v konečnej analýze - pri počiatku zjavenia o tajomstve panenského počatia pôsobením Ducha Svätého.

Túto pravdu, poukazujúcu na Ježišov božský pôvod, prví kresťania ihneď prijali v jej výraznom význame a zaradili ju medzi základné tvrdenia svojej viery. Ježiš, Jozefov syn podľa zákona, je v skutočnosti vo svojom ľudstve mimoriadnym zásahom Ducha Svätého jedine synom Márie, lebo sa narodil bez prispenia muža.

Máriino panenstvo tak nadobúda jedinečnú hodnotu a vrhá nové svetlo na narodenie a na tajomstvo Ježišovho synovstva, lebo panenské zrodenie je znamením, že Ježiš má za Otca samého Boha.

Panenské materstvo uznávala a hlásala viera Otcov, a preto nemôže byť nikdy oddelené od Ježišovej totožnosti, pravého človeka a pravého Boha, lebo sa „narodil z Márie Panny”, ako vyznávame v nicejsko-carihradskom Kréde. Mária je jediná Panna, ktorá je aj Matkou. Mimoriadna spoluprítomnosť týchto dvoch darov v osobe nazaretskej devy viedla kresťanov k tomu, aby Máriu nazývali jednoducho „Panna”, aj keď oslavujú jej materstvo.

Máriino panenstvo tak otvára v kresťanskom spoločenstve cestu šírenia panenského života, ktorého sa pevne chytia tí, ktorých k tomu Pán povoláva. Takéto osobitné povolanie, ktoré dosahuje svoj vrchol v príklade Krista, je pre Cirkev všetkých dôb, nachádzajúcu v Márii inšpiráciu a vzor, nezmerateľným duchovným bohatstvom.

Tvrdenie: „Ježiš sa narodil z Márie Panny” zahŕňa už v tejto udalosti transcendentného tajomstva prítomnosť toho, čo môže nachádzať svoje úplné vyjadrenie iba v pravde o Ježišovom božskom synovstve: veď ona je matkou vteleného Slova, v ktorom je „Boh z Boha. pravý Boh z Boha pravého. ”

Titul Božej Matky, už dosvedčený Matúšom rovnocennou formulou Matky Emanuela, Boha s nami (porov. Mt 1, 23) , bol Márii výslovne priznaný až po úvahách trvajúcich skoro dve storočia. Sú to kresťania tretieho storočia, ktorí v Egypte začínajú vzývať Máriu ako ,Theotokos” , Rodičku Božiu.

S týmto titulom, ktorý nachádza veľký ohlas v zbožnosti kresťanského ľudu, sa Mária javí v pravej dimenzii svojho materstva: je matkou Božieho Syna, ktorého panensky porodila podľa ľudskej prirodzenosti a svojou materskou láskou vychovávala, čím prispievala k ľudskému rastu božskej osoby, ktorá prišla zmeniť osudy ľudstva.

Najstaršia mariánska modlitba („Sub tuum praesidium. . . ” „Pod tvoju ochranu... ") obsahuje viac než príznačným spôsobom invokáciu: „Theotokos”, „Božia Rodička”. Tento titul nevychádza vôbec z úvah teológov, ale z intuície viery kresťanského ľudu. Tí, čo uznávajú, že Ježiš je Boh, obracajú sa k Márii ako k Matke Božej a dúfajú, že dosiahnu jej mocnú pomoc v životných skúškach.

Efezský koncil v roku 431 definoval dogmu o božskom materstve tým, že oficiálne dáva Márii titul „Theotokos” vo vzťahu k jedinečnej osobe Krista, pravého Boha z Boha pravého.

Tri výrazy, ktorými Cirkev počas stáročí vysvetľovala svoju vieru v Máriino materstvo: „Ježišova Matka”, „panenská Matka” a „Božia Matka” teda ukazujú, že Máriino materstvo vnútorne patrí k tajomstvu Vtelenia. Sú to doktrinálne tvrdenia spojené aj s ľudovou nábožnosťou, ktoré prispievajú k definovaniu samej Kristovej totožnosti.

Zdroj: Liturgia, Časopis pre liturgickú obnovu, Ročník V. č. 3/1995