MÁRIA A KRISTOVO ZMŔTVYCHVSTANIE

Katechéza Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich na Námestí svätého Petra 21. mája 1997

Vo Veľkonočnom období kresťanská komunita sa obracia na Matku Pána a vyzýva ju k radosti: „Regina Caeli, laetare. Alleluja!” „Raduj sa, nebies Kráľovná. Aleluja!” Pripomína tak Máriinu radosť z Ježišovho zmŕtvychvstania a predlžuje v čase „Raduj sa” to, čo prijala od anjela v Zvestovaní, pretože sa stala „príčinou radosti” pre celé ľudské pokolenie.

Po uložení Ježiša do hrobu Mária „zostáva jediná, ktorá udržuje živý plameň z viery a pripravuje sa na radostnú a prekvapivú zvesť o zmŕtvychvstaní” /Príhovor na všeobecnej audiencii, Osservatore Romano, 4. apríla 1996, s. 4/. Očakávanie prežívané cez Bielu sobotu je jednou z vrcholných chvíľ viery Matky Pána. V temnote, ktorá zahaľuje celý svet, ona sa plne zveruje Bohu života, vracia sa k slovám Syna a dúfa v plné uskutočnenie božských prisľúbení.

Evanjeliá prinášajú rôzne zjavenia Zmŕtvychvstalého, ale neuvádzajú Ježišovo stretnutie s jeho Matkou. Toto mlčanie nesmie viesť k uzáveru, že sa Kristus po zmŕtvychvstaní nezjavil Márii. Naopak, vyzýva nás hľadať dôvody, prečo sa evanjelisti rozhodli o tom nepísať.

Za predpokladu, že ide o „opomenutie”, mohlo by sa to pripísať ku skutočnosti, že to, čo bolo nevyhnutné pre naše spásonosné poznanie, bolo zverené slovu „svedkov, ktorých Boh vopred určil” /Sk 10, 41/, čiže apoštolom, ktorí „veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša” /Sk 4, 33/. Prv než sa im Vzkriesený zjavil, povedal niektorým veriacim ženám kvôli ich cirkevnej úlohe.: „Choďte oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley tam ma uvidia” /Mt 28, 10/.

Ak autori Nového zákona nehovoria o stretnutí Matky so vzkrieseným Synom, potom to možno azda pripísať k skutočnosti, že podobné svedectvo by mohli považovať tí, čo popierali Pánovo zmŕtvychvstanie za príliš zištné, a teda nehodnoverné.

Evanjeliá okrem toho uvádzajú malý počet zjavení vzkrieseného Ježiša a iste nie úplné správy o všetkom, čo sa udialo v štyridsiatich dňoch po Veľkej noci. Svätý Pavol pripomína zjavenie „viac ako päťsto bratom naraz" /l Kor 15, 6/. Ako ospravedlniť, že evanjelisti nereferujú o fakte známom mnohým napriek jeho mimoriadnosti? Je to jasné znamenie, že aj iné zjavenia Vzkrieseného, aj keď boli v počte známych udalostí, neboli uvedené., Ako by mohla byť vylúčená Panna, prítomná v prvom spoločenstve učeníkov /porov. Sk l, 14/, z počtu tých, ktorí sa stretli s jej božským Synom, ktorý vstal z mŕtvych?!

Je teda oprávnené predpokladať, že Matka bola pravdepodobne prvou osobou, ktorej sa zjavil vzkriesený Ježiš. Nemohla by byť neprítomnosť Márie v skupine žien, ktoré idú zrána k hrobu /porov. Mk 16, 1; Mt 28, 1/ náznakom toho, že ona sa už stretla s Ježišom? Táto dedukcia by nachádzala potvrdenie aj v údaji, že prvými svedkami zmŕtvychvstania boli z Ježišovej vôle ženy, ktoré zostali verné pri päte kríža, a teda boli pevnejšie vo viere.

Jednej z nich, totiž Márii Magdaléne Vzkriesený zveruje posolstvo, ktoré má priniesť apoštolom /porov. Jn 20, 17-18/. Aj tento prvok azda dovoľuje myslieť na Ježiša, ktorý sa najprv zjavuje svojej Matke, tej, ktorá zostala najvernejšia a ktorá si v skúške zachovala neporušenú vieru.

A napokon jedinečný a osobitný rys prítomnosti Panny na Kalvárii a jej dokonalé zjednotenie sa so Synom v utrpení kríža vyžadujú, ako sa zdá, celkom osobitnú účasť na tajomstve zmŕtvychvstania.

Sedulius, autor z piateho storočia, tvrdí, že sa Kristus v jase vzkrieseného života ukázal predovšetkým svojej Matke. Totiž tá, ktorá bola pri Zvestovaní cestou jeho vstupu na svet, bola povolaná, aby šírila obdivuhodnú správu Zmŕtvychvstania, aby sa stala hlásateľkou jeho slávneho príchodu. A tak zaliata slávou Vzkrieseného anticipuje „lesk” Cirkvi /porov. Sedulius, Carmen Pascale, 5, 357-364, CSEL 10, 140 n./.

Pretože je Mária obrazom a vzorom Cirkvi, ktorá očakáva Vzkrieseného a ktorá sa s ním stretá počas veľkonočných zjavení v skupine učeníkov, zdá sa rozumné predpokladať, že sa Mária osobne stretla so vzkrieseným Synom, aby sa aj ona tešila z plnosti veľkonočnej radosti.

Prítomná na Kalvárii na Veľký piatok /porov. Jn 19, 25/ a vo večeradle na Turíce /porov. Sk 1, 14/ bola najsvätejšia Panna pravdepodobne privilegovaným svedkom aj Kristovho zmŕtvychvstania, a tak naplnila svoju účasť vo všetkých podstatných chvíľach veľkonočného tajomstva. Tým, že Mária prijala vzkrieseného Krista, je okrem toho znamením a anticipáciou ľudstva, ktoré dúfa, že dosiahne svoju plnú realizáciu prostredníctvom vzkriesenia z mŕtvych

Vo Veľkonočnom období sa kresťanské spoločenstvo obracia na Matku Pána a vyzýva ju, aby sa radovala: „Regina Caeli, laetare.Alleluia!” Raduj sa, nebies Kráľovná. Aleluja!” Pripomína tak Máriinu radosť z Ježišovho zmŕtvychvstania a predlžuje tak dobu onoho „Raduj sa”, ktorým sa na ňu obrátil anjel pri Zvestovaní, aby sa stala príčinou radosti pre celé ľudstvo.

Zdroj: Liturgia, Časopis pre liturgickú obnovu, Ročník VII. č. 2/1997