MÁRIA - JEDINEČNÁ SPOLUPRACOVNÍČKA NA VYKÚPENÍ

Katechéza Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich na Námestí sv. Petra 9. apríla 1997

V priebehu vekov Cirkev uvažovala nad Máriinou spoluprácou na diele spásy a prehlbovala analýzu jej pridruženia sa ku Kristovej spásnej obete. Už svätý Augustín prisudzuje Panne určenie „spolupracovníčky” vykúpenia /porov. De Sancta Virginitate, 6; PL 40, 399/, titul, ktorý podčiarkuje Máriinu činnosť, spojenú a podriadenú Kristovi Vykupiteľovi.

V tomto zmysle sa rozvíja reflexia zvlášť od 15. storočia. Občas bola aj obava, akoby bola snaha postaviť Máriu na tú istú úroveň ako Krista. V skutočnosti učenie Cirkvi jasne zdôrazňuje rozdiel medzi Matkou a Synom v diele spásy a vysvetľuje podriadenosť Panny, ako spolupracovníčky, jedinému Vykupiteľovi.

Napokon apoštol Pavol keď potvrdzuje: „Sme Boží spolupracovníci” /1 Kor 3, 9/, háji účinnú možnosť človeka spolupracovať s Bohom. Spolupráca veriacich, ktorá samozrejme vylučuje akúkoľvek rovnosť s Ním, sa vyjadruje vo zvestovaní evanjelia a v osobnom pričinení o zakorenenie evanjelia v srdci ľudských bytostí.

Keď aplikujeme výraz „spolupracovníčka” na Máriu, nadobúda tu špecifický význam. Spolupráca kresťanov na spáse sa uskutočňuje po udalosti na Kalvárii a jej ovocie sa kresťania usilujú šíriť pomocou modlitby a obety. Účasť Márie sa - naopak - uskutočňovala počas samotnej udalosti a z titulu matky; rozprestiera sa teda na celok Kristovho spásneho diela. Jedine ona sa pridružila týmto spôsobom k vykupiteľskej obete, ktorá zaslúžila spásu všetkým ľuďom. V spojení s Kristom a podriadená jemu spolupracovala na tom, aby celé ľudstvo dosiahlo milosť spásy.

Osobitná úloha spolupracovníčky, ktorú vykonala Panna, má za základ jej božské materstvo. Tým, že porodila Toho, ktorý bol určený uskutočniť vykúpenie človeka, tým, že ho živila, obetovala v chráme, trpela s ním, keď zomieral na kríži, „spolupracovala na Spasiteľovom diele celkom osobitným spôsobom” /LG, 61/. Aj keď Božie pozvanie k spolupráci na diele spásy týka sa každej ľudskej bytosti, účasť Matky Spasiteľa na vykúpení ľudstva predstavuje jedinečný a neopakovateľný skutok.

Napriek jedinečnosti tohto postavenia je aj Mária príjemcom spásy. Je prvá vykúpená, vykúpená Kristom „vznešenejším spôsobom” v jej Nepoškvrnenom počatí /porov. bulla „Ineffabilis Deus", in Pius IX, Acta 1, 605/ a naplnená milosťou Ducha Svätého.

Toto tvrdenie nás teraz vedie k otázke: Aký význam má táto jedinečná spolupráca Márie s plánom spásy? Odpoveď môžeme hľadať v osobitnom Božom úmysle s Matkou Vykupiteľa, ktorú pri dvoch slávnostných príležitostiach, v Káne a pod krížom, Ježiš nazýva titulom „Žena" /Porov. Jn 2, 4; 19, 26/. Mária je pridružená k spásonosnému dielu ako žena. Pán, stvoriac človeka ako „muža a ženu” /porov. Gn l, 27/, chce, aby aj pri vykúpení stála vedľa nového Adama nová Eva. Pár prarodičov sa vydal na cestu hriechu; nový pár, Boží Syn za spolupráce Matky mal znova dosadiť ľudské pokolenie do jeho pôvodnej dôstojnosti.

Mária, nová Eva, sa takto stáva dokonalou ikonou Cirkvi. Ona v Božom pláne reprezentuje pod krížom vykúpené ľudstvo, ktoré vo svojej potrebnosti spásy je uschopnené poskytnúť svoj prínos k rozvoju diela spásy

Koncil má pred očami toto učenie a osvojuje si ho, zdôrazňujúc prínos najsvätejšej Panny nielen pri narodení Vykupiteľa, ale aj pre život jeho tajomného tela počas priebehu vekov až po „eschaton": Mária „spolupracovala v Cirkvi /porov. LG, 53/ a „spolupracuje” /porov. LG, 63/ na diele spásy. Pri vysvetľovaní tajomstva Zvestovania Koncil vyhlasuje, že nazaretská Panna „z celého srdca prijala spasiteľnú vôľu Božiu a celkom sa zasvätila ako služobnica Pánova osobe a dielu svojho Syna. Pod jeho vedením a spolu s ním sa z milosti všemohúceho Boha dala do služieb tajomstva vykúpenia” /LG, 56/

Druhý vatikánsky koncil ukazuje ďalej Máriu nielen ako „Matku Vykupiteľa”, ale ako „mimoriadne šľachetnú spoluúčastníčku”, ktorá spolupracuje „celkom mimoriadnym spôsobom poslušnosťou, vierou, nádejou a vrúcnou láskou na diele Spasiteľa”. Napokon pripomína, že vznešeným ovocím tejto spolupráce je všeobecné materstvo” „Preto sa stala našou matkou v poriadku milosti” /LG, 61/.

Preto sa môžeme s dôverou obracať na Svätú Pannu a vyprosovať si jej pomoc vo vedomí jej jedinečnej úlohy, ktorú jej zveril Boh, úlohy spolupracovníčky Vykúpenia, ktorú ona vykonávala v celom živote a osobitným spôsobom pri päte kríža.

Zdroj: Liturgia, Časopis pre liturgickú obnovu, Ročník VII, č. 2/1997