MÁRIINO MATERSTVO V SLOVÁCH PROROKOV

Príhovor Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich v aule Pavla VI. 31.januára 1996

Keď sa Koncil zaoberal Máriinou postavou v Starom Zákone (LG 55), odvolával sa na známy text z Izaiáša, ktorý mimoriadne upútaval pozornosť prvých kresťanov: „Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel“ (Iz 7,14). V kontexte oznámenia anjela, ktorý pobáda Jozefa, aby prijal Máriu, svoju manželku, „lebo to, čo sa v nej počalo je z Ducha Svätého,“ Matúš dáva proroctvu kristologický a mariánsky význam. Dodáva totiž: To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami“ (Mt 1,22-23).

Toto proroctvo v hebrejskom texte neohlasuje výslovne panenské zrodenie Emanuela; použitý výraz (almah) znamená totiž jednoducho „mladá žena“ , nie teda bezpodmienečne „panna” . Okrem toho je známe, že židovská tradícia nepredkladala ideál trvalého panenstva, ani nevyjadrila nikdy ideu panenského materstva. V gréckom preklade však bol židovský výraz preložený slovom: „parthenos” „panna". V tejto skutočnosti, ktorá by sa mohla zdať len zvláštnosťou prekladu, musíme rozpoznať tajomné zameranie, ktoré dal Duch Svätý Izaiášovým slovám, aby pripravil pochopenie mimoriadneho narodenia Mesiáša. Preklad výrazom „panna” sa vysvetlí na základe faktu, že Izaiášov text veľmi slávnostne pripravuje oznámenie počatia a prezentuje ho ako božské znamenie (Iz 7, 10-14) a vzbudzuje očakávanie mimoriadneho počatia. No samotný fakt, že mladá žena počne syna po manželskom spojení, nebolo by nič mimoriadne. A na druhej strane proroctvo vôbec nenaznačuje osobu manžela. Podobná formulácia teda ponúka vysvetlenie, ktoré dáva grécky preklad.

V pôvodnom kontexte bolo proroctvo z Iz 7, 14 Božou odpoveďou na nedostatok viery kráľa Achaza, ktorý sa, stojac zoči-voči hroziacej invázii vojsk susedných kráľov, snažil zachrániť seba a svoje kráľovstvo tým, že sa dá pod ochranu Asýrska. Prorok Izaiáš mu radí, aby celú svoju dôveru vložil len v Boha a zriekol sa obávaného asýrskeho zásahu; povzbudzuje ho menom Pána, aby uveril v Božiu moc: „Žiadaj znamenie od Pána, svojho Boha... ” Keď kráľ odmietol a dal prednosť tomu, že hľadal záchranu v ľudskej pomoci, prorok predniesol významné proroctvo: „Počúvajte teda, Dávidov dom. Nestačí, že obťažujete ľudí, ešte aj môjho Boha obťažujete? A preto vám Pán sám dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel. (Iz 7, 13-14). Oznámenie znamenia Emanuela, „Boha s nami”, zahrňuje prisľúbenie Božej prítomnosti v dejinách, ktoré nájde plný význam v tajomstve vtelenia Slova.

V ohlásení zázračného zrodenia Emanuela označenie ženy, ktorá počne a porodí, ukazuje istý úmysel pripojiť matku k osudu syna - kniežaťa, ktoré má zriadiť ideálne kráľovstvo, „mesiášske” kráľovstvo -, a dáva vidieť zvláštny Boží plán, ktorý vyzdvihuje úlohu ženy. Znamením totiž nie je len dieťa, ale aj mimoriadne počatie, ktoré sa potom ukáže v samom pôrode, v udalosti plnej nádeje, ktorá podčiarkuje ústrednú úlohu matky. Proroctvo o Emanuelovi treba okrem toho chápať vo vyhliadke, otvorenej prisľúbením, ktoré dostal Dávid, prisľúbením, o ktorom čítame v Druhej knihe Samuelovej. Tu prorok Nátan sľubuje kráľovi Božiu priazeň pre jeho potomka: On postaví dom môjmu menu a ja upevním jeho kráľovský trón naveky. Ja mu budem otcom a on mi bude synom” (2 Sam 7, 13-14). Boh chce voči Dávidovmu rodu vziať na seba otcovskú úlohu, ktorá odhalí svoj plný a opravdivý význam v Novom Zákone vtelením Božieho Syna v Dávidovom rode (porov. Rim 1, 3)

Sám prorok Izaiáš v inom veľmi známom texte zdôrazňuje mimoriadny charakter narodenia Emanuela. Vyjadruje to slovami: ,Chlapček sa nám narodil, daný nám je syn; na jeho pleciach spočíva vláda a volajú ho: obdivuhodný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja” (Iz 9, 5). Prorok tak vyjadruje radom mien vlastnosti jeho kráľovskej úlohy: múdrosť, moc, otcovskú láskavosť, mierumilovnú činnosť. Tu nie je zmienka o matke, ale je to oslava syna, ktorý prináša ľudu všetko, v čo môže dúfať v mesiášskom kráľovstve, a to sa vzťahuje aj na ženu, ktorá ho počala a porodila.

Aj slávne Micheášovo proroctvo naráža na narodenie Emanuela. Prorok hovorí: „Betlehem Efratský, najmenší medzi judejskými mestami, z teba vzíde zvrchovaný vládca Izraela. Pôvod jeho je odpradávna, od večnosti. Preto ich vydá až do času, kým rodička neporodí“ (Mich 5,1-2). V týchto slovách zaznieva očakávanie pôrodu plného mesiášskej nádeje, v ktorom sa ešte raz ozrejmuje úloha matky, výslovne pripomenutej a vyvýšenej zázračnou udalosťou, ktorá prináša radosť a spásu.

Máriino panenské materstvo bolo omnoho všeobecnejšie pripravované priazňou Boha k pokorným a chudobným (porov. LG,55). Tí totiž tým, že všetku svoju dôveru vkladajú v Pána, svojím postojom anticipujú hlboký význam panenstva Márie, ktorá sa zriekla bohatstva ľudského materstva a očakávala od Boha všetku plodnosť svojho života. Starý Zákon teda nemá formálne oznámenie panenského materstva, plne zjaveného len Novým Zákonom. Pri tom všetkom však Izaiášovo proroctvo (Iz 7,14) pripravuje zjavenie tohto tajomstva a v tomto zmysle bolo upresnené v gréckom preklade Starého Zákona. Tým, že Matúšovo evanjelium cituje takto preložené proroctvo, vyhlasuje jeho dokonalé naplnenie prostredníctvom Ježišovho počatia v Máriinom panenskom lone.

Zdroj: Liturgia, Časopis pre liturgickú obnovu, Ročník VI. č. 1/1996