PREBLAHOSLAVENÁ PANNA MÁRIA V ŽIVOTE ZASVÄTENÝCH OSÔB - sv. Ján Pavol II.

 

PREBLAHOSLAVENÁ PANNA MÁRIA V ŽIVOTE ZASVÄTENÝCH OSÔB

Príhovor Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich v aule Pavla VI. 29. marca 1995

 

Vzťah k najsvätejšej Panne Márii, ktorý má každý veriaci v dôsledku jej spojenia s Kristom, je ešte viac zdôraznený v živote zasvätených osôb. Ide o podstatný aspekt ich spirituality vyjadrený priamejšie v samom názve niektorých inštitútov, ktoré si berú Máriino meno, aby sa nazývali jej „synovia” alebo „dcéry”, „služobníci” alebo „služobnice”, „apoštoli” alebo „apoštolky” a tak ďalej. Mnohí z nich uznávajú a prehlasujú, že zväzok s Máriou je osobitne zakorenený v tradícii ich učenia a nábožnosti už od počiatku. Všetci sú presvedčení, že prítomnosť Márie má základnú dôležitosť či už pre duchovný život každej jednotlivej zasvätenej duše, či pre trvácnosť, jednotu a rozvoj celej komunity.

Sú pre to solídne dôvody v samom Svätom písme. Pri Zvestovaní anjel Gabriel označuje Máriu ako gratia plena (kecharitoméne: Lk 1, 28) s výslovným odkazom na suverénne a ničím nezaslúžené pôsobenie milosti (porov. enc. Redemptoris Mater, 7). Mária bola vyvolená v sile jedinečnej božskej lásky. Ak je celá Božia a žije pre Boha, to je preto, že predtým bola „vzatá Bohom”, ktorý z nej chcel vytvoriť privilegované miesto pre svoj vzťah k ľudstvu vo Vtelení. Mária teda pripomína zasväteným osobám, že milosť povolania je prejav priazne, ktorý si oni nezaslúžili. Boh ich miloval prvý (porov. Jn 4, 10. 19) v sile nezaslúženej lásky, ktorá v nich musí vzbudiť vzdávanie vďaky.

Mária je aj vzorom, ako má ľudský tvor prijímať milosť. V nej sama milosť vytvorila „áno” vôle, slobodné pripútanie sa, vedomú ochotu toho „fiat”, ktorá ju viedla ku stále rozvíjajúcej sa svätosti behom jej života. Mária nikdy nekládla tomuto vývoju prekážky; vždy nasledovala vnuknutia milosti a Božie úmysly prijala za svoje. Vždy spolupracovala s Bohom. Svojím príkladom učí zasvätené osoby, aby nepremrhali nič z prijatých milostí, aby dávali stále čoraz veľkodušnejšiu odpoveď božskému darovaniu a nechali sa inšpirovať, pohnúť a viesť Duchom Svätým.

Mária je tá, „ktorá uverila. ako to poznáva príbuzná Alžbeta. Táto viera jej umožňuje spolupracovať na dovŕšení Božieho zámeru, ktorý sa podľa ľudských predpokladov javil „nemožný” (porov. Lk 1, 37); a tak sa uskutočnilo tajomstvo príchodu Spasiteľa na svet. Veľkou zásluhou najsvätejšej Panny je, že spolupracovala na jeho príchode spôsobom, o ktorom sama, rovnako ako ostatní smrteľníci, nevedela, ako by mohol byť uskutočnený. Uverila, a „Slovo sa telom stalo” (Jn 1, 14) pôsobením Ducha Svätého (porov. enc. Redemptoris Mater, 12-14).

Aj tí, čo prijímajú volanie k zasvätenému životu, potrebujú veľkú vieru. Aby sa niekto zaviazal ísť cestou evanjeliových rád, potrebuje veriť v Toho, ktorý volá, aby preň žil, a vo vyššie určenie, ktoré On ponúka. Aby sa niekto celkom oddal Kristovi, je treba uznať v Ňom Pána a absolútneho Učiteľa, ktorý môže požadovať všetko, pretože môže vykonať všetko, aby sa stalo skutočnosťou to, čo požaduje. Mária, vzor viery, vedie teda zasvätené osoby po ceste viery.

Mária je Panna panien (Virgo virginum). Už od prvých storočí Cirkvi sa uznáva za vzor zasväteného panenstva.

Máriina vôľa uchovať si panenstvo je prekvapujúca v prostredí, kde tento ideál nebol rozšírený. Jej rozhodnutie je plodom osobitnej milosti Ducha Svätého, ktorý jej otvoril srdce pre túžbu celkom sa obetovať telom a dušou Bohu a uskutočniť tak veľmi vznešeným a ľudsky nemysliteľným spôsobom povolanie Izraela k manželstvu s Bohom, aby mu patril ako Boží ľud celkom a výlučne.

Duch Svätý ju pripravil na jej materstvo mimoriadne prostredníctvom panenstva, pretože podľa večného Božieho zámeru mala pri Vtelení prijať Božieho Syna panenská duša. Máriin príklad dáva pochopiť krásu panenstva a povzbudzuje-povolaných k zasvätenému životu nasledovať túto cestu. Je na čase znova zhodnotiť panenstvo v Máriinom svetle. Je na čase znova ho predkladať chlapcom a dievčatám ako vážny životný plán. Mária udrží svojou pomocou tých, ktorí sa k nemu zaviažu, ukáže im, aké je vznešené, keď celkom darujú srdce Bohu, a stále ich bude posilňovať ich vernosť aj vo chvíľach ťažkostí a nebezpečenstva.

Mária sa roky a roky celkom venovala službe svojmu Synovi: pomáhala mu rásť a pripravovať sa na jeho poslanie v nazaretskom dome a v tesárstve (porov. Redemptoris Mater, 17). V Káne žiadala, aby zjavil svoju moc Spasiteľa a dosiahla jeho prvý zázrak v prospech manželskej dvojice, ktorá bola v ťažkostiach (porov. tamže 18 a 23); naznačila nám cestu dokonalej ochoty voči Kristovi slovami: „Urobte všetko, čo vám povie” (Jn 2, 5). Na Kalvárii bola blízko pri Ježišovi ako matka. Vo večeradle zotrvávala na modlitbách s Ježišovými učeníkmi v čase očakávania na Ducha Svätého, ktorého On prisľúbil.

Ukazuje teda zasväteným osobám cestu oddanosti Kristovi v Cirkvi ako v rodine viery, lásky a nádeje a skrze ňu dostávajú obdivuhodné prejavy zvrchovanej moci jej Syna, nášho Pána a Spasiteľa.

Nové materstvo, ktoré bolo Márii udelené na Kalvárii, je darom, ktorý obohacuje všetkých kresťanov, ale má oveľa väčšiu cenu pre zasvätené osoby. Ján, milovaný učeník, obetoval celé svoje srdce a všetky svoje sily Kristovi. Keď Mária počula slová: „Žena, hľa tvoj syn” (Jn 19, 26), prijala Jána za svojho syna. Pochopila tiež, že toto nové materstvo sa otvára pre všetkých Kristových učeníkov. Jej spoločenstvo ideálov s Jánom a so všetkými zasvätenými osobami umožňuje jej materstvu plne sa rozvinúť.

Mária sa správa ako veľmi pozorná matka a pomáha tým, čo darovali Kristovi všetku svoju lásku. Plne sa stará o ich duchovné potreby. Prichádza na pomoc aj komunitám, ako to často dosvedčujú dejiny rehoľných inštitútov. Ona, ako bola prítomná v prvotnej komunite (porov. Sk 1, 14), tak rada prebýva uprostred všetkých komunít zhromaždených v mene jej Syna. Osobitne bdie nad tým, aby sa zachovala a šírila ich láska.

Ježišove slová k milovanému učeníkovi: „Hľa, tvoja matka” (Jn 19, 27) nadobúdajú osobitnú hĺbku v živote zasvätených osôb. Vyzývajú ich, aby považovali Máriu za svoju matku a milovali ju, ako ju miloval Kristus. A osobitne sú povolané, aby ju vzali do svojho domu, ako si Ján Máriu vzal k sebe (doslovne: do svojho domu - 19, 27). Predovšetkým jej musia urobiť miesto vo svojom srdci a vo svojom živote. Musia sa stále viac usilovať rozvíjať svoj vzťah k Márii, ktorá je vzorom a matkou Cirkvi, vzorom a matkou komunity, vzorom a matkou každého z tých, ktorých Kristus povoláva, aby ho nasledovali.

Milovaní, aké je krásne, úctyhodné a v istom zmysle závideniahodné toto privilegované postavenie zasvätených osôb pod plášťom a v srdci Márie, aby dosiahli to, že ona bude s nimi stále a aby čoraz prenikavejšie žiarila jasná hviezda ich života!

Zdroj: Liturgia, Časopis pre liturgickú obnovu, Ročník III, č. 3/1993

Katechezy: 
Súvisiace: