RODINA, „DOMÁCA CIRKEV”, JE POVOLANÁ VYŽAROVAŤ LÚČ BOŽEJ SLÁVY NA CIRKEV

Príhovor Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich v aule Pavla VI. 5. januára 1994

(Mudrci) vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu.” (Mt 2, 11).

Je veľmi úzke spojenie medzi Zjavením a rodinou. Rád to podčiarkujem v týchto prvých dňoch Roku rodiny, lebo práve v dome, kde býva Svätá rodina, stretávajú sa mudrci s Ježišom a spoznávajú v ňom očakávaného Mesiáša. Tam dostávajú títo múdri hľadači Božieho tajomstva svetlo, ktoré osvecuje a prináša radosť. Tým, že mudrci vošli do domu a klaňali sa Dieťaťu a dali mu symbolické dary, naplnili mesiášske proroctvá Starého zákona, ktoré predpovedali, že Bohu Izraela budú vzdávať úctu všetky národy (porov. Nm 24, 17; Iz 49, 23; Ž 72, 10-15).

Kristus sa zjavuje v skrytej, skromnej nazaretskej rodine ako pravé svetlo národov, ktoré zahŕňa celé ľudstvo a napĺňa osobitnou duchovnou žiarou realitu samej rodiny.

Téma svetla je stredobodom liturgie Zjavenia, ktoré budeme zajtra slávnostne sláviť.

Druhý vatikánsky koncil s mimoriadnou presvedčivosťou zdôrazňuje, že „tvár Cirkvi žiari” Kristovým svetlom (LG, 1). V tomto dokumente sa hovorí aj to, že rodina je „domácou cirkvou” (tamže, 11). Rodina je teda svojím spôsobom povolaná, aby teplom vzájomných vzťahov svojich členov vyžarovala lúč Božej slávy na Cirkev (porov. Iz 60, 2). Isteže, lúč nie je celé svetlo, ale je vždy svetlom: každá rodina, aj so svojimi obmedzeniami, je plným právom znakom Božej lásky. Manželská láska, láska otcovská a materská a láska detí k rodičom vychádzajú z milosti sviatosti manželstva a sú autentickým odrazom Božej slávy, lásky Najsvätejšej Trojice.

V Liste Efezanom svätý Pavol hovorí o „tajomstve”, ktoré bolo zjavené v plnosti času (porov. Ef 3, 2 - 6): tajomstvo Božej lásky, ktorá v Kristovi dáva spásu ľuďom každej rasy a každej kultúry. No a v tom istom liste sa apoštol zmieňuje aj o „veľkom tajomstve”, pokiaľ ide o manželstvo, vo vzťahu k láske, ktorá spája Krista s Cirkvou (porov. Ef 5, 32).

Preto sa kresťanská rodina, pokiaľ je verná dynamizmu, ktorý je vnútornou hodnotou sviatostnej zmluvy, stáva pravým znakom univerzálnej Božej lásky. Je to sviatosť jednoty, otvorená všetkým, blízkym i vzdialeným, príbuzným i cudzím, mocou nového zväzku - silnejšieho ako krv -, ktorú Kristus ustanovuje pre tých, čo ho nasledujú.

Podobným modelom pre rodinu je „zjavenie” Pána, prejav Božej nezištnej a univerzálnej lásky, a preto rodina ako taká je sama o sebe misionárska, lebo svojím spôsobom života ohlasuje, že Boh je láska a že chce spásu všetkých ľudí. „Kresťanská rodina,” pokračuje Druhý vatikánsky koncil, „keďže má svoj pôvod v manželstve, ktoré je obrazom zmluvy lásky medzi Kristom a Cirkvou a účasťou na nej , má všetkým dávať najavo živú prítomnosť Spasiteľa vo svete a pravú povahu Cirkvi, jednak láskou, veľkodušnou plodnosťou, jednotou a vernosťou manželov a jednak láskyplnou spoluprácou všetkých svojich členov” (GS, 48).

Evanjelium Zjavenia (Mt 2, 1-12) nám predstavuje mudrcov, ktorí vedení hviezdou prišli od východu do Betlehema, „do domu” (v. 11), kde býva Svätá rodina a klaňajú sa Dieťaťu. Stredobodom výjavu je On, Ježiš: to Jemu sa klaňajú, lebo On je „novonarodený kráľ” (v. 2); Jeho hviezda, ktorú traja mudrci videli vychádzať na východe (porov. tamže); On, ktorý sa narodil v Betleheme, v judejskej krajine, je ustanovený, aby ako vojvoda spravoval Boží ľud (porov. v. 6); Jemu dali mudrci symbolické dary.

Toto všetko sa prihodilo „v dome”, v ktorom mudrci „uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou” (v. 11). A Jozef? Tu sa zdá, že Matúš, ktorý iba v ďalších príhodách z detstva kladie naňho dôraz, akoby ho chcel ponechať v tieni. Prečo? Azda preto sa i náš zrak, ako zrak mudrcov, upiera na obraz, ktorý je nepochybne pravým obrazom Vianoc: dieťa v náručí svojej Matky Panny Márie.

Keď rozjímame nad týmto obrazom, pochopíme, že Jozef vôbec nie je vylúčený z tohto výjavu, on tam svojím spôsobom je plne prítomný. Kto iný ako on, Jozef, prijíma mudrcov, pozýva ich vstúpiť do domu a s nimi, ba ešte pred nimi, si kľaká pred Ježišom, ktorého Matka drží v náručí?

Obraz Zjavenia pripomína, že každá kresťanská rodina sa má duchovne živiť dvojakým vnútorným dynamizmom, ktorého prvým momentom je klaňanie sa Ježišovi, „Bohu s nami” , a druhým momentom je úcta k jeho najsvätejšej Matke. Tieto sú spolu, sú neoddeliteľné, lebo tvoria dva momenty jediného hnutia Ducha, ktoré dnes vidíme prorocky vyjadrené v geste mudrcov.

Drahí bratia a sestry! Sme na začiatku Roku rodiny, a to je veľmi vhodný čas, aby sme sa zamysleli nad úlohou rodiny a jej dôležitosťou v živote Cirkvi a spoločnosti. Ide o rok náukového prehĺbenia, ale predovšetkým o rok modlitby a modlitby v rodine, aby sme si vyprosili od Pána dar znova objaviť a plne oceniť poslanie, ktoré v dnešnej dobe Prozreteľnosť zveruje každej rodine.

Nech nám rozjímanie nad obrazom mudrcov pomôže, aby sme si stále uvedomovali, že život v rodine dostáva svoj plný zmysel iba vtedy, ak je osvetlený Ježišom Kristom, ktorý je svetlom, pokojom a nádejou človeka.

Vojdime aj my s mudrcmi do chudobného betlehemského príbytku a s vierou sa klaňajme narodenému Spasiteľovi. Spoznajme v ňom Pána dejín, Vykupiteľa človeka, Syna Panny, vychádzajúce Slnko, ktoré prišlo medzi nás, aby „upriamilo naše kroky na cestu pokoja” (porov. Lk 1, 79).