EUCHARISTIA A EVANJELIZÁCIA 

Príhovor Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich v aule Pavla VI. 23. júna 1993

Statio orbis: takto sme si zvykli označovať slávenie, ktorým vrcholí a končí sa každý medzinárodný eucharistický kongres. V predminulú nedeľu som mohol uskutočniť tento slávnostný akt v Seville pri príležitosti 45. medzinárodného eucharistického kongresu, ktorý sa konal 7. až 13. júna. Mottom Kongresu bolo „Kristus, svetlo národov” a jeho téma „Eucharistia a evanjelizácia“.

Eucharistia je „zdrojom a vrcholom celého kresťanského života” ako nás učí Druhý vatikánsky koncil (LG,11). Eucharistické kongresy vyjadrujú túto pravdu osobitne slávnostným spôsobom. Eucharistia je však vždy tá istá nezávisle od okolností, v ktorých sa slávi. Je aj vždy „statio orbis”, lebo v Kristovej obete predkladáme Bohu - Najsvätejšej Trojici - všetko stvorenstvo a osobitne celý „svet” ľudí. Toto vyjadrovala obráteným spôsobom Eucharistia slávená v starodávnych rímskych katakombách alebo v našom storočí Eucharistia slávená v koncentračných táboroch, tajne, pre krutosť nehumánnych zotročujúcich systémov.

Kristus, svetlo sveta

To všetko sa nám premietlo v pamäti počas slávnostného „Statio orbis” v Seville. Kristus je vždy a všade „Svetlo sveta”; on osvecuje každého človeka, ktorý prichádza na svet. Eucharistia je vždy a všade žriedlom evanjelizácie: v nej sa dobrá zvesť stáva sviatosťou Pravdy a večného Života pre nové a nové generácie ľudí a národov. Eucharistický kongres v Španielsku bol úzko spojený s oslavami päťstého výročia evanjelizácie Ameriky - evanjelizácie, ktorá sa začala, keď Krištof Kolumbus objavil nový svetadiel. Práve tu, na španielskej pôde Andalúzie, v Seville a Huelve, sa pripravovala historická výprava. Okrem technických príprav prebiehali aj duchovné. Plavci si boli vedomí, že podnikajú cestu do neznáma, ale čo objavili, to nijako nezodpovedalo ich pôvodným predstavám. Miesta, ktoré som mohol navštíviť - Moguer, Palas de la Frontera, La Rabida - ukazujú, že Kolumbus a jeho námorníci s hlbokou vierou a dôverou zverili svoje dobrodružstvo do Božích rúk. Z týchto miest odchádzali po objavení nového svetadielu prví misionári, aby zvestovali evanjelium. Na pamiatku počiatkov evanjelizácie pred 500 rokmi som korunoval v meste La Rabida sochu Madonny „ Virgen de los Milagros“.

Eucharistický kongres v Seville sa sústredil na tému „Eucharistia a evanjelizácia”, aby pripomenul najmä evanjelizáciu pred 500 rokmi, ktorú by sme mohli nazvať „veľkou misionárskou epopejou". Avšak Kongres sa zároveň orientoval aj na prítomnosť a budúcnosť: „Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky!” (Hebr 13, 8). Čiže Ježiš Kristus túžil dostať sa so svojou pravdou a láskou k práve objaveným národom za oceánom. Dnes sa jeho spásonosné „Žíznim”, vyslovené z výšky kríža, obracia na tých, ktorí ešte nepoznajú túto pravdu a túto lásku. Obracia sa na všetky oblasti spomínané v encyklike Redemptoris missio, ktorá si uvedomuje rozsah odkresťančovania a dosah rôznych „aeropágov” súčasného sveta, kde sa očakáva evanjelium, ako svojho času aténsky aeropág „očakával” Pavla z Tarzu.

Mariánsky aspekt

Drahí bratia a sestry, apoštolská návšteva pápeža v Španielsku, plánovaná v súvislosti s eucharistickým kongresom bola podnietená heslom „Eucharistia a evanjelizácia” a úspešne sa podľa neho uskutočnila. Každý detail, každý aspekt programu sa zameriaval na tento princíp života.

Predovšetkým mariánsky aspekt. „Fiat” Márie z Nazaretu otvorilo bránu spásonosnému ovociu, ktoré sa prejavilo vo sviatostnom poriadku prostredníctvom Eucharistie. A evanjelizácia, ktorá nachádza v Eucharistii svoje žriedlo (fons) a svoj vrchol (culmen), postupuje rovnakým krokom s úctou a láskou k Božej Matke. Ako tu nespomenúť svätyňu slziacej Madonny (Madonna del Rocío), kde pretrváva istý ľudový typ nábožnosti mimoriadnej životnosti, veľmi rozšírenej aj v Latinskej Amerike?!

Mária kráča pred Božím ľudom po cestách viery, nádeje a zjednotenia s Kristom. Tak sa buduje Cirkev, čiže „zo živých kameňov”. A táto živá Cirkev, Boží chrám, v ktorom prebýva Duch Svätý, nachádza svoj konkrétny výraz aj v dielach kultúry: v chrámoch, vo svätyniach, v kaplnkách, v sakrálnych umeleckých dielach.

Posviacka madridskej katedrály La Almudena, budovanej po dlhé storočia, teda veľmi dobre zodpovedá globálnemu zámeru Kongresu.

Posvätenie chrámu nemôže nechať bokom vysvätenie osôb, ovocie dozrievania kňazských a rehoľných povolaní. Obrad kňazskej vysviacky, ktorý sa uskutočnil v Seville, je teda v dokonalom súlade s logikou Kongresu. Rovnako aj spoločná modlitba ranných chvál vo veľkom seminári v Madride, kde sa zhromaždili zástupcovia seminaristov celého Španielska.

Eucharistia je sviatosť zjednotenia s Bohom, teda sviatosť svätosti, ktorá sa rozvíja a rastie v človeku. A takto, v úzkom vzťahu k eucharistickému kongresu, treba vidieť aj kanonizáciu blahoslaveného Henricha de Ossó y Cervelló, zakladateľa Spoločnosti svätej Terézie od Ježiša, kongregácie sestier oddaných apoštolátu najmä prostredníctvom výchovy detí a mládeže. Kanonizácia sa konala na Kolumbovom námestí v Madride, a tak sa v určitom zmysle stala korunou Kongresu, ktorého vedúcim motívom bola práve „Eucharistia a evanjelizácia“.

Zdroj: Liturgia, Časopis pre liturgickú obnovu, Ročník III, č. 3/1993