Zamilovať sa!

Jeden kňaz rozpráva: „V jednom dome bývajú spolu tri pokolenia. Predstaviteľom najstaršieho je babka, ktorá má 77 rokov, najmladšie reprezentujú dve vnučky, jedna má osemnásť, druhá dvadsať rokov. Babka nemôže chodiť, teda jej pravidelne prinášam Najsvätejšiu Sviatosť. Obyčajne som v jej príbytku nachádzal veľký neporiadok a nenašiel som ani ja, ani rodičia žiadne argumenty schopné presvedčiť mladé dievčatá, aby sa postarali o poriadok.

A tu raz prichádzam a udivuje ma úžasný poriadok. Všetko je na svojom mieste, je tam čisto, milo. Pýtam sa, koho čakajú. Otec sa tajomne usmieva a hovorí: „Najmladšia dcérka sa zaľúbila a odkedy prichádza k nám do domu jej chlapec, zavčas rána vstáva a robí poriadky. Pre neho sa usiluje a vzdáva sa dlhého spánku“.

Láska vykonala v jej živote obrátenie. Premenila svet neporiadku, špiny, nesúladu na milý, usporiadaný, pekný dom. Tento svet bol nielen obohatený vstupom iného človeka, ale od základu premenený – pripravený na stretnutie, čakajúci na prežitie čohosi, čo je pekné.“

Dotýkame sa tu tajomstva obrátenia. Človek najčastejšie žije v neporiadku, ak nežije pre druhého.  Ťažké je namáhať sa pre seba samého na skrášľovaní svojho sveta, ťažké je za týmto účelom zmobilizovať svoje sily. A ak sa dokonca stane, že sa ktosi pre seba samého usiluje ideálne usporiadať svoj svet, tak ten svet sa stáva chladný, mrazivý. Totiž poriadok zavedený egoizmom je nakoniec veľkou porážkou človeka.

Tisíce ľudí túžia po obrátení, vidia malosť svojho sveta, potrebu jeho premeny a skrášlenia, ale nemajú to pre koho urobiť. Preto tiež nemajú dosť síl, aby túto zmenu vykonali. Podstatným prvkom obrátenia je objavenie pravdy, že môj život má zmysel len vtedy, keď na niekoho čakám, keď pre niekoho žijem, keď som niekomu potrebný. Ide o nájdenie niekoho, pre koho môžem pracovať, tvoriť, namáhať sa i trpieť. Niekoho, komu môžem byť potrebný dokonca vtedy, keď stratím sily, keď sa svet uzatvorí v hraniciach lôžka bolesti, keď skleróza bude sťažovať život mne i môjmu okoliu. Ak sa ten ktosi nájde, v krátkom čase v dome nášho srdca zavládne poriadok, vytvorí sa teplo a jasno.

Ján Krstiteľ sa na nás obracia s výzvou: „Obráťte sa... Pripravte cestu Pánovi. Vyrovnajte Mu chodníky“. Vlastne pre Neho. Nie pre seba, ale pre Neho. Inými slovami, Ján túži, aby sme objavili, že Boh nás miluje, že prichádza k nám, aby dal nášmu životu plný zmysel. On každého z nás potrebuje. I toho tvorivého, okolím obdivovaného i toho trpiaceho, zabudnutého, niekedy dokonca najbližšími zavrhnutého. Sme potrební Bohu. Treba Mu pomôcť v spáse sveta.

V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“

To o ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘“ Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med. Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.

Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: ‚Naším otcom je Abrahám!‘ – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“

Evanjelium minulej nedele od nás žiadalo bdelosť, teda schopnosť robiť všetko tak, aby sme dokázali prijať príchod Pána Ježiša Krista v sláve a dnes nás nabáda k príprave na túto udalosť slovami Jána Krstiteľa: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 3,2)

Ján Krstiteľ na začiatku evanjelia je a vždy bude predchodcom Ježiša Krista v živote i v smrti. On v sebe zhŕňa celý Starý zákon a prepája ho s Novým zákonom, ukazuje mimoriadnu jednotu medzi tým čo hlása a medzi tým čo žije. Ján teda žiada, aby sme na púšti pripravili cestu Pánovi a preto sa aj on sám na púšť odobral. Ján Krstiteľ načúva a bez váhania dané slovo uvádza do života. Tak svojim životom necháva zažiariť dar proroctva, ktorý v Izraeli nebolo počuť dlhú dobu. To je aj dôvod prečo evanjelista píše: „To ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: »Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!«“ (Mt 3,3). Vyznanie hriechov je prvým krokom na ceste k obráteniu, na ceste návratu k Bohu celým svojím srdcom, celou svojou mysľou a so všetkými svojimi silami (porov. Dt 6,5). Len vtedy, keď pravdivo uznáme svoje pády, môžeme úprimne pristúpiť ku krstu na odpustenie hriechov (porov. Mk 1,4), ktorý udeľoval Ján Krstiteľ. Toto ponorenie do vôd Jordána vyžaduje smrť svetského človeka, aby sa znovu narodil ako pravý Boží syn a brat všetkých ľudí.

Znamením toho aké účinné je toto ponorenie, spočíva v schopnosti prinášať ovocie obrátenia, kedy človek zo svojho života robí cestu k dôstojnému prijatiu Toho, ktorý prichádza. Neexistuje nič horšie ako urobiť z rituálu záruku spásy – akoby nás nejaká vonkajšia náboženská, alebo cirkevná ceremónia oslobodzovala od povinnosti života v láske a spravodlivosti. Ján Krstiteľ jasne hovorí tým, ktorí by chceli chápať jeho krst ako možnosť vyhnúť sa skutočnému stretnutiu s Pánom: „Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu?  Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: - Naším otcom je Abrahám! - lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov.“ (Mt 3,7-9). Potom jasne pripomína požiadavky Božieho kráľovstva: „Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa“ (Mt 3,10). Ježiš hovorí, že kvalita stromu sa pozná podľa ovocia (porov. Mt 7,15-20).

Ján Krstiteľ dáva v závere dnešného úryvku do súvislosti obrátenie a príchod Mesiáša, ktorým je Ježiš Kristus: „Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv: On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“ (Mt 3,11). Ježiš „krstil“ mužov a ženy počas celého svojho života v Duchu Svätom, ponáral ich do Ducha, ktorý je láskou a odpustením hriechov a tak to bude robiť až do konca časov. Napokon nás jeho súd očistí v ohni lásky a  úplne nás ponorí do Ducha, ktorý nás definitívne obráti a tak nám dá plné spoločenstvo s Bohom. Pánov príchod v sláve sa uskutoční v tom istom Duchu v ktorom nás na zemi volal k obráteniu a žiadal od nás, aby sme si nechali odpustiť svoje hriechy. Ale naozaj až tak túžime po tom dni, aby sme urýchlili jeho príchod svojím obrátením (porov. 2 Pt 3,12)? Sme ochotní už dnes a teraz prinášať plody tohto obrátenia, plody lásky ktorá, nikdy nekončí?

(Spracované podľa Hlásej Slovo, autor: Enzo Bianchi)