"Choďte, oznámte mojim bratom"

V jednej modlitbe sa modlíme: „Všemohúci Bože, ty si nás veľkonočnými tajomstvami oslobodil a vnútorne obnovil, sprevádzaj nás svojou milosťou a veď nás k dokonalej slobode“.

Neviem či, môžeme po týchto veľkonočných sviatkoch povedať, že sme slobodnejší pre Pána a vnútorne obnovení. Máme životnú skúsenosť z prežívania veľkonočných sviatkov, že i napriek našim dobrým predsavzatiam a snahe o hlbokú veľkonočnú skúsenosť, tak málo sa mení v našom živote k väčšej slobode a vnútorne obnovuje. Starý človek v nás často víťazí.

Naše zameranie, o ktoré sa snažíme, je upriamené vo zvýšenej miere na odovzdávanie viery druhým. Toto považujeme za bytostné a dôležité. Toto je odkaz s pred roka, ktorý ožil do konkrétnej formy pri rozdelení buniek. Pán nás k tomu osobitne volá, preto sa stretávame v bunkách pravidelne nad Božím slovom a osobnou skúsenosťou života s Pánom v bežných životných situáciách. Dnešná téma nás chce predovšetkým povzbudiť k tomu, aby sme chodili k bratom a sestrám zvlášť v našich oikosoch a oznamovali živého zmŕtvychvstalého Pána, teda chodili a nestáli, boli v pohybe, nemlčali, a slovom i skutkom, predovšetkým konkrétnym prejavom lásky i keď maličkým a snáď i nedokonalým ohlasovali že Ježiš žije.

Boh nás povoláva k ohlasovaniu, vkladá nástojčivo túto túžbu do srdca. Vybral si nás a veríme, že to nebola náhoda, ale cielený plán s konkrétnymi osobami, s konkrétnym obsahom, nie pre výnimočné postavenie ale pre výnimočnú službu lásky Božiemu slovu, Eucharistii, spoločenstvu, oikosu. Výnimočnú službu. Takú, ako konalo prvé kresťanské spoločenstvo v Jeruzaleme. A preto rástlo.

Nie ani pre dobrý pocit alebo príjemný zážitok, aj keď i takéto ovocie môže našu službu sprevádzať, ale preto, že to chce On, je to Jeho plán, na ktorý si vybral nástroje, nás, bratov a sestry Márie Magdalény, ktorých chce posielať a na toto poslanie predovšetkým pretvárať a uschopňovať.

Vráťme sa ale k veľkonočnému tajomstvu, do jeho hĺbky a tajomstva pre inšpiráciu a dôležitý odkaz.

Veľkú noc zvykneme sláviť v kostole plnom ľudí, no pred dvetisíc rokmi to bolo úplne inak. Začalo sa to tým, že dve ženy utekali od prázdneho hrobu, aby povedali svojim priateľom, že Ježiš vstal z mŕtvych. Radostnú zvesť sa ako prvá dozvedela Mária Magdaléna so spoločníčkou, s ktorou išla k hrobu, a potom sa ju dozvedeli aj jedenásti apoštoli. Príkaz anjela šíriť radostnú zvesť bol taký dôležitý, že sa im zjavuje aj sám Ježiš a tento príkaz opakuje: „Choďte, oznámte mojim bratom“ (Mt 28, 10).

Čo by sa stalo, keby si ženy túto novinu nechali pre seba? Čo keby v nich strach z mocipánov prevážil nad radostným vzrušením? Náš život by bol dnes úplne iný.

Spomeňme si na svoje prvé stretnutie s Ježišom. Nepriviedol nás k nemu nejaký človek? Tento muž alebo žena jednoducho poslúchli anjelove slová! Pápež Pavol VI. vo svojej exhortácii O ohlasovaní evanjelia v dnešnom svete hovorí to isté: „Čo iné znamená vykladanie evanjelia, než vlievať do druhých svoju vlastnú vieru?“ (Evangelii gaudium 46). Všetko závisí od evanjelizácie!

Predtým, ako odovzdáme osobnú skúsenosť zo stretnutia s Ježišom ďalej, musíme ju sami zažiť. Musíme preukázateľne žiť životom plným nádeje a radosti zo vzkriesenia. Potrebujeme sa od iných odlišovať natoľko, aby ich to nútilo pýtať sa: „Ako to, že si taký pokojný? V čom spočíva tvoje tajomstvo?“ Vtedy, ako hovorí svätý Peter, sme pripravení na tieto otázky odpovedať skromne a s bázňou, akú pociťovali prví učeníci (1 Pt 3, 16).

Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob.  Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň.  Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh.  Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi. 

Anjel sa prihovoril ženám: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný.  Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal.  A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: „Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.“ Hľa, povedal som vám to.“ 

Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom.

A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu.  Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“

Generálna audiencia pápeža Benedikta XVI zo 7. apríla 2010.: Potrebujeme odvážnych svedkov vzkrieseného Krista.

Zvyčajná stredajšia generálna audiencia je dnes prežiarená veľkonočnou radosťou. Práve v týchto dňoch Cirkev slávi tajomstvo vzkriesenia a raduje sa zo správy o Kristovom víťazstve nad zlom a smrťou. Je to radosť, ktorá trvá nielen počas Veľkonočnej oktávy, ale celých 50 dní – až do slávnosti Zoslania Ducha Svätého. Po plači a zdesení Veľkého piatku, po tichom očakávaní Bielej soboty, prichádza radostná zvesť: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi!“ (Lk 24, 34). Táto správa je v dejinách sveta prototypom všetkých dobrých zvestí, je to „evanjelium“ ohlasované a odovzdávané celé stáročia – z generácie na generáciu. Kristova Pascha je najvyšším a neprekonateľným dielom Božej moci. Je to úplne výnimočná udalosť; najkrajšie, zrelé ovocie „Božieho tajomstva“. Je to dielo tak výnimočné, že ho nemožno úplne vyrozprávať, pretože jeho rozmery presahujú naše ľudské schopnosti poznania a skúmania. Napriek tomu je to dielo skutočné, „historické“, doložené svedectvami a zdokumentované. Je to udalosť, na ktorej sa zakladá celá naša viera. Je hlavným obsahom toho, v čo veríme a dôvodom, pre ktorý veríme.

Nový zákon neopisuje Ježišovo vzkriesenie v momente jeho uskutočnenia. Podáva nám len svedectvá tých, ktorí sa s Ježišom osobne stretli po tom, ako vstal z mŕtvych. Tri synoptické evanjeliá (Matúš; Marek; Lukáš) nám hovoria, že táto zvesť – „Vstal zmŕtvych!“ – je na začiatku ohlásená prostredníctvom niekoľkých anjelov. Je to teda zvesť, ktorá má svoj pôvod v Bohu; avšak Boh ju hneď zveruje svojim „poslom“, aby ju odovzdali ostatným. A tak títo istí anjeli pozývajú ženy, ktoré prišli ráno k hrobu, aby hneď šli a povedali apoštolom: „Vstal z mŕtvych, a hľa, ide pred vami do Galiley, tam ho uvidíte“ (Mt 28,7). Týmto spôsobom, cez ženy z evanjelia, Boží odkaz prichádza ku všetkým a ku každému jednotlivo – aby ho potom verne a s odvahou odovzdali ďalej: aby odovzdali rovnakú správu: krásnu, šťastnú a plnú radosti.

Áno, drahí priatelia, celá naša viera sa zakladá na neúnavnom a vernom odovzdávaní tejto „dobrej zvesti“. A my dnes chceme Bohu vyjadriť našu veľkú vďačnosť za nespočetné zástupy veriacich v Krista, ktoré nás predišli počas stáročí: za to, že zachovali svoje hlavné poslanie – ohlasovať evanjelium, ktoré prijali. Dobrá zvesť Veľkej noci si teda vyžaduje prácu nadšených a odvážnych svedkov. Každý Kristov učeník, každý jeden z nás, je povolaný k tomu, aby sa stal svedkom. Toto je presné, náročné a vznešené poslanie, ktoré máme od Vzkrieseného Pána. „Zvesť“ o novom živote v Kristovi sa musí zrkadliť v živote každého kresťana, musí byť živá a činná v každom, kto ju uchováva, musí byť schopná premeniť jeho srdce, ba celú jeho existenciu. Táto zvesť je živá predovšetkým vďaka tomu, že jej živou a oživujúcou dušou je sám Kristus. Pripomína nám to svätý Marek na konci svojho evanjelia, keď píše, že apoštoli „sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali“ (Mk 16, 20).

Príbeh apoštolov je aj naším vlastným; je príbehom každého veriaceho, každého učeníka, ktorý sa stáva „ohlasovateľom“. Aj my veríme, že Pán, tak dnes ako v minulosti, koná vo svojich svedkoch. Toto je fakt, ktorý spoznávame zakaždým, keď vidíme klíčiť zárodky opravdivého a trvalého pokoja, ktorý sa rodí tam, kde sú práca a príklad kresťanov i všetkých ľudí dobrej vôle oživované úctou k spravodlivosti, trpezlivým dialógom, presvedčivou úctou k druhým, nestrannosťou, osobnou i spoločnou obetavosťou. Vo svete, bohužiaľ, vidíme aj veľké utrpenie a mnohé nedorozumenia. Slávenie Veľkonočného tajomstva, radostná kontemplácia vzkrieseného Krista, ktorý víťazí nad hriechom a smrťou silou Božej lásky, je výbornou príležitosťou na to, aby sme znovu objavili a presvedčivejšie vyznali našu dôveru vo vzkrieseného Pána, ktorý sprevádza svedkov svojho Slova, konajúc spolu s nimi zázraky. Až vtedy budeme naozaj a úplne svedkami Vzkrieseného Krista, keď dovolíme, aby cez nás presvital zázrak jeho lásky; keď v našich slovách, ale aj v našich gestách, v plnej zhode s evanjeliom, bude možné rozpoznať hlas a ruky samého Ježiša.

Pán nás teda posiela všade ako svojich svedkov. Môžeme nimi ale byť len vo vzťahu k veľkonočnej skúsenosti a počínajúc od nej: od tej skúsenosti, ktorú Mária Magdaléna vyslovuje vo svojom zvestovaní apoštolom: „Videla som Pána“ (Jn 20,18). V tomto osobnom stretnutí so Zmŕtvychvstalým sa nachádza nezničiteľný základ a podstatný obsah našej viery, čerstvý a nevyčerpateľný prameň našej nádeje, horlivý dynamizmus našej dobročinnej lásky. Vďaka tomuto stretnutiu bude aj náš kresťanský život v plnom súzvuku so zvesťou: „Kristus Pán naozaj vstal z mŕtvych.“ Nechajme sa preto získať čarom Kristovho vzkriesenia. Nech nás Panna Mária sprevádza svojou ochranou a nech nám pomôže naplno vychutnať Veľkonočnú radosť, aby sme ju vedeli zvestovať všetkým našim bratom.