Druhá nedeľa po Narodení Pána C 2016

 

Boh nás miluje

 

Svätý Ján v dnešnom fragmente Evanjelia hovorí o hodnosti človeka, ktorý si naplnil srdce evanjeliovou láskou. Sú dve etapy objavovania tejto hodnosti. Prvou etapou je spoznanie Boha v Ježišovi Kristovi. Pretože naša hodnosť spočíva v tom, že Boh nás uznal za svoje deti, preto prišiel na zem Jeho Syn, aby nám zjavil, ako má vyzerať život Božieho dieťaťa. Inak by sme sa to nikdy nedozvedeli. Keď pozorujeme opravdivého Syna Božieho na zemi, môžeme Ho nasledovať a žiť tak, ako si to želá sám náš Otec.

Ktokoľvek spozná Boha v Ježišovi, ktokoľvek sa usiluje čoraz dôkladnejšie poznať Jeho vlastnosti, ten tiež objavuje, že Ježiš ho miluje ako svojho brata, ako svoju sestru a sám sa stará, aby náš postoj voči Bohu bol postojom dieťaťa voči Otcovi. Dotýkame sa tu podstaty svätosti. Mnohí ľudia si myslia, že svätosť spočíva v tom, aby sme nemali žiadne chyby. Mnohí venujú celý svoj život tomu, aby tieto chyby, ako rohy, odrezávali. Zatiaľ čo svätosť vôbec nespočíva v tom, svätý môže mať rohy. Svätosť spočíva v tom, že ten rohatý človek objavuje, že Boh ho miluje, a on je Jeho dieťaťom. V tom momente, keď človek toto objaví, chyby už nie sú strašné.

Mnohí ukazujú veľmi dlhú cestu k dokonalosti, ktorá spočíva v zbavovaní sa chýb, ale pri takomto prístupe možno ľahko stratiť zásadný cieľ práce na sebe. Cieľom je iba a výlučne objavenie týchto dvoch právd: Boh ma miluje, ja som Jeho dieťaťom. Všetko musí viesť k tomu. Celé životné úsilie je nanič, ak jeho cieľom je odpilovanie chýb, lebo touto cestou sa človek aj tak svätým nestane. Svätým sa možno stať v jednom momente, keď niekto dokáže objaviť a uveriť, že Boh ho miluje a že on je dieťaťom Božím.

V skutočnosti cesta k takémuto objavu je spravidla dosť dlhá, ale cieľ nemožno ani na moment stratiť z dohľadu. To je základ každej dokonalosti. Až ten, kto dokáže prežiť pravdu, že Boh ho miluje ako svoje vlastné dieťa, dokáže žiť tak, aby sa páčil Bohu, ako Božie dieťa. V každej situácii dokáže sa zachovať tak, ako to Boh očakáva. Vtedy už nehreší.

Svätý Ján, ktorý hlboko prežil pravdu, že je milovaný (v Evanjeliu píše: „Učeník, ktorého Ježiš miloval“), mohol nám tak jasným spôsobom ukázať tento zásadný cieľ nášho života. Je ním viera v to, že sme Bohom milovanými deťmi.

 

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.

Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.

Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.

Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.

Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.

A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.

Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“

Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.

Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.

 

Dnešné Božie slovo nás pozýva na meditáciu toho istého evanjelia, ktoré sme počuli v deň Narodenia Pána. Ide o Prológ k Evanjeliu podľa Jána. Po hluku prežitom v ostatných dňoch poznačených nákupom vianočných darčekov nás Cirkev opäť pozýva kontemplovať tajomstvo Kristovho narodenia, aby sme tak mohli ešte viac preniknúť do jeho hlbokého zmyslu a dôležitosti pre náš život. Ide o úžasný text, ktorý nám ponúka závratnú syntézu celej kresťanskej viery.

Začína zhora: ,Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh` (Jn 1, 1), a hľa, neslýchaná novosť, ktorá je ľudsky nepredstaviteľná: ,A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami` (Jn 1, 14). Nie je to rétorický zvrat, ale prežitá skúsenosť! Ján, očitý svedok, podáva o nej osobné svedectvo: ,A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy` (Jn 1, 14b). Nie je to učené slovo rabína alebo učiteľa Zákona, ale vášnivé svedectvo pokorného rybára, ktorý bol od mladosti priťahovaný Ježišom z Nazareta, počas troch rokov prežitých s ním a spolu s ďalšími apoštolmi zakúsil od Ježiša veľkú lásku – až takú, že sám seba označil za ,učeníka, ktorého Ježiš miloval`. Neskôr ho videl zomierať na kríži i zmŕtvychvstalého, pričom spolu s ďalšími prijal jeho Ducha. Zo všetkých týchto skúseností, o ktorých meditoval vo svojom srdci, Ján vyvodil hlbokú vnútornú istotu: Ježiš je vtelenou Božou múdrosťou, je večným Slovom, ktoré sa stalo smrteľným človekom.

Pre pravého Izraelitu, ktorý poznal Písma, to neznamená protirečenie, ale naopak, naplnenie pradávnych prisľúbení. V Ježišovi Kristovi sa napĺňa tajomstvo Boha, ktorý hovorí s ľuďmi ako so svojimi priateľmi a ktorý sa zároveň zjavuje prostredníctvom Zákona Mojžišovi, mudrcom a prorokom. Učeníci tým, že poznali Ježiša, počúvali jeho kázanie a videli znamenia, ktoré konal, spoznali, že v ňom sa naplnili Písma. Ako neskôr poznamená kresťanský autor: „Všetky Božie Písma pozostávajú z jedinej knihy a touto jedinou knihou je Kristus. Hovoria o Kristovi a v Kristovi nachádzajú svoje naplnenie“ (Ugo di San Vittore. De arca Noe 2, 8). Pre každého muža a ženu je dôležité nájsť zmysel vlastnej existencie. Na to nestačia knihy, dokonca ani Sväté písmo. Betlehemské Dieťa nám zjavuje pravú ,tvár` dobrého a verného Boha, ktorý nás miluje a neopúšťa nás, a to dokonca ani v smrti. Jánov Prológ sa končí slovami: ,Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť` (Jn 1, 18).

Prvá, ktorá si otvorila srdce, aby kontemplovala ,Slovo, ktoré sa telom stalo`, bola Mária, Ježišova Matka. Pokorné galilejské dievča sa tak stalo ,trónom Múdrosti`! Podobne ako apoštol Ján, aj každý z nás je pozvaný ,prijať ju k sebe` (porov. Jn 19, 27), a tak prísť k hlbokému poznaniu Ježiša a zakúsiť jeho nevyčerpateľnú a vernú lásku.

(Benedikt XVI. pred Anjel Pána 4.1.2009)

Súvisiace: