BOH, „TEN, KTORÝ JE“, JE PRAVDA A LÁSKA 

214 Boh, „Ten, ktorý je“, sa zjavil Izraelu ako ten, ktorý je „veľmi milosrdný a verný“ (Ex 34,6). Tieto dva výrazy stručne vyjadrujú bohatstvo Božieho mena. Boh vo všetkých svojich dielach ukazuje svoju láskavosť, svoju dobrotu, svoju milosť, svoju lásku, ale aj svoju spoľahlivosť, svoju stálosť, svoju vernosť a svoju pravdu.(1062) „Tvoje meno budem oslavovať, pretože si milosrdný a verný“ (Ž138,2). On je Pravda, lebo „Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy“ (1Jn 1,5); on je „Láska“, ako učí apoštol Ján (1Jn 4,8).

Boh je Pravda 

215 „Pravda je podstatou tvojich slov(2465) a všetky rozsudky tvojej spravodlivosti sú večné“ (Ž119,160). „A teraz, Pane, Bože, ty si Boh a tvoje slová sú pravda“ (2Sam 7,28); preto sa Božie prisľúbenia(156, 1063) vždy plnia. Boh je Pravda sama, jeho slová nemôžu klamať. Preto sa možno s úplnou dôverou spoľahnúť na pravdivosť a vernosť jeho slova vo všetkom. Počiatkom hriechu a pádu človeka bolo klamstvo Pokušiteľa, ktorý ho naviedol na pochybovanie o Božom slove, o Božej dobrote a vernosti.(397) 

216 Božia pravda je Božia múdrosť,(295) ktorá vládne v celom poriadku stvorenia a riadenia sveta. Boh sám stvoril nebo i zem a len on sám môže dať pravé poznanie všetkých stvorených vecí v ich vzťahu k nemu. (32) 

217 Boh je pravdivý aj vtedy, keď zjavuje seba: učenie, ktoré pochádza od neho, je „zákon pravdy“ (Mal 2,6). Keď pošle svojho Syna na svet, bude to preto, aby „vydal svedectvo pravde“ (Jn 18,37):(851) „A vieme, že prišiel Boží Syn a dal nám schopnosť poznať toho Pravdivého“(2466) (1Jn 5,20).

Boh je Láska 

218 lzrael mohol v priebehu svojich dejín zistiť, že Boh mal iba jediný dôvod, pre ktorý sa mu zjavil a vyvolil si ho spomedzi všetkých národov, aby bol jeho: svoju nezištnú lásku. (295) A Izrael vďaka svojim prorokom pochopil, že Boh ho zasa len z lásky neprestáva zachraňovať a odpúšťať mu jeho nevernosť a jeho hriechy. 

219 Láska Boha k lzraelu sa prirovnáva láske otca k svojmu synovi. Táto láska je silnejšia ako láska matky k vlastným deťom. (239) Boh miluje svoj ľud väčšmi ako ženích svoju milovanú nevestu. (796) Táto láska prekoná aj tie najväčšie nevernosti a pôjde až po ten najdrahší dar:(458) „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna“ (Jn 3,16). 

220 Božia láska je „večná“ (Iz 54,8): „Nech i vrchy odstúpia a kopce nech sa otrasú: moja milosť neodstúpi od teba“ (Iz 54,10). „Láskou odvekou som ťa miloval, preto som si ťa milosrdne pritiahol“ (Jer 31,3). 

221 Svätý Ján ide ešte ďalej, keď tvrdí: „Boh je láska“(733) (1Jn 4,8.16). Samotné Božie bytie je Láska. Keď Boh v plnosti času posiela svojho jednorodeného Syna a Ducha lásky,(851) zjavuje svoje najvnútornejšie tajomstvo: on sám je večná výmena lásky: Otec, Syn a Duch Svätý, a nás určil na to, aby sme mali na nej účasť.(257)