Cirkev „vychádzajúca“
Toto je dynamika spoločenstva učeníkov, misionárov, ktorí preberajú iniciatívu, zapájajú sa, sprevádzajú, prinášajú ovocie a oslavujú. Ježiš umyl nohy svojim učeníkom. Pán sa zapája a zapája aj svojich, kľaká pred druhými na kolená, aby ich poumýval. Hneď však hovorí svojim učeníkom: „ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte“ Jn 13,17. Spoločenstvo hlásajúce evanjelium sa vkladá prostredníctvom činností a gest do života druhých, skracuje vzdialenosti, znižuje sa až k poníženiu, ak je to potrebné, a objíma ľudský život, dotýkajúc sa trpiaceho Kristovho tela v ľuďoch.[1]
Nová evanjelizácia a prehlbovanie vzťahu s Kristom
Niektoré spoločenstvá alebo aj mnoho jednotlivcov potrebujú duchovné a misijné oživenie, pretože ich viera ochabla, žijú ďaleko od Krista a Cirkvi, zanedbali rast vo svojej viere, prestali byť praktizujúcimi katolíkmi. Takáto situácia si vyžaduje „novú evanjelizáciu“, ktorá hľadá nové spôsoby, novú horlivosť a metódy, ako znovunaštartovať vzťah s Ježišom Kristom a s Cirkvou.[2] Prehlbovanie vzťahu s Ježišom je základný prameň celého procesu znovunaštartovania ochabnutej viery. Musí byť nasmerované k vzbudeniu túžby dorásť do apoštolskej a misionárskej horlivosti. Jeho cieľom nie je iba pestovať osobnú zbožnosť a prehlbovať individuálny rozmer vzťahu s Bohom, ale zrelosť a nadšenie pre ohlasovanie. „Lebo nás ženie Kristova láska“ 2 Kor 5,14a.[3] Vzťah s Ježišom Kristom možno prehlbovať prostredníctvom Božieho Slova. „Treba sa preto neustále formovať v počúvaní Slova. Je nevyhnutné, aby sa Božie slovo stalo čoraz viac srdcom všetkých cirkevných spoločenstiev a aktivít. Počúvané a slávené Božie slovo, predovšetkým v rámci Eucharistie, živí a vnútorne posilňuje kresťanov; robí ich schopnými vydávať v každodennom živote autentické evanjeliové svedectvo. Ohlásené Slovo, živé a účinné, pripravuje na prijatie sviatosti a práve vo sviatosti toto Slovo dosahuje svoju maximálnu účinnosť.“[4]
Dynamika ohlasovania Božieho kráľovstva
Dynamika ohlasovania Božieho kráľovstva prostredníctvom spoločenstva je ako v živote Ježiša Krista, a to „vytrvalým kázaním slova, ktorému nikde nenájdeme páru a rovnosti“: „Čo je to? Nové učenie s mocou. Aj nečistým duchom rozkazuje“ Mk 1,27. „I prisviedčali mu všetci a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst“ Lk 4,22. „Nikdy tak človek nehovoril“ Jn 7,46. Lebo „Kristove slová obsahujú Božie tajomstvá, jeho úmysly a prisľúbenia a preto sú schopné premeniť srdce človeka a jeho osud.“[5] Evanjelizácia, tak, ako bola aj Ježišova, „nikdy nebude možná bez pôsobenia Ducha Svätého„.[6]
Základným prvkom evanjelizácie, teda ohlasovania Božieho kráľovstva je základná kerygma: „Boh miluje ľudí! Boh ťa miluje, Kristus pre teba prišiel, Kristus je pre teba cesta, pravda a život“ Jn 14,6. Toto jednoduché a vzrušujúce hlásanie dlhuje Cirkev človeku. Slovo a život každého jedného kresťana ako aj spoločenstva môže a musí dať tomuto Posolstvu zvuk.[7] Ako sa to deje v bežnom praktickom živote? Napríklad aj tak, že „kresťan alebo skupina kresťanov sa snaží chápať druhých ľudí, v spoločnosti ktorých žije. Vľúdne s nimi zachádzajú, zaujímajú sa o ich život a osudy a usilujú sa spolu s nimi o všetko, čo je šľachetné a dobré. Okrem toho má z nich vyžarovať prostým a nevtieravým spôsobom ich viera v duchovné hodnoty, ktoré presahujú ostatné bežné hodnoty, a nádej v niečo, čo sa nevidí a čo si ľudia neodvažujú predstaviť. Zaiste takýmto tichým svedectvom títo kresťania vyvolávajú v srdciach tých, čo ich pozorujú, niektoré nevyhnutné otázky ako napríklad: Prečo sú takí? Prečo žijú takým spôsobom? Kto alebo čo ich na to podnecuje? Prečo sa o nás zaujímajú? Také svedectvo je už tichým, ale predsa veľmi silným a účinným hlásaním radostnej zvesti. To už je začiatok konkrétnej evanjelizácie.“[8]
Samozrejme, že evanjelizácia si „žiada opustiť pohodlnosť typu: ‚vždy sa to tak robilo’“. Svätý Otec František pozýva „všetkých, aby boli odvážni a kreatívni v úlohe znovudefinovať ciele, štruktúry, štýl a evanjelizačné metódy vlastných spoločenstiev. Stanovenie cieľov bez adekvátneho preskúmania prostriedkov na ich dosiahnutie je odsúdené do sveta fantázie.“[9]
[1] Porov. Evangelii Gaudium 24
[2] Porov. JPII. Hviezda novej evanjelizácie, str. 60 (porov. RM, 33)
[3] Pastoračný a evanjelizačný plán 2010–2013, b. 23
[4] Porov. Evangelii Gaudium 174–175
[5] Evangelii nuntiandi 11
[6] Evangelii nuntiandi 75
[7] Porov. Christifideles laici 34
[8] Porov. Evangelii nuntiandi 21
[9] Evangelii Gaudium 33
[10] Christifideles laici 44
