«Bratia, naša schopnosť je z Boha. On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje. Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda.» 2 Kor 3,5b.6.17

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Táto audiencia sa uskutočňuje na dvoch miestach: tu na námestí i v Aule Pavla VI., kde je viac než 200 chorých, ktorí sledujú audienciu na veľkoplošnej obrazovke. Všetci spoločne tvoríme jednu komunitu. Aplauzom pozdravme tých, ktorí sú v Aule.
Minulú stredu sme začali nový cyklus katechéz o prikázaniach. Videli sme, že Pán Ježiš neprišiel Zákon zrušiť, ale ho naplniť. Musíme však lepšie porozumieť tejto perspektíve.
V Biblii prikázania neexistujú samy pre seba, ale sú súčasťou istého vzťahu. Pán Ježiš neprišiel Zákon zrušiť, ale ho naplniť. Je tu ten vzťah Zmluvy medzi Bohom a jeho ľudom. Na začiatku 20. kapitoly Knihy Exodus čítame - a toto je dôležité -: «Boh hovoril všetky tieto slová» (v. 1).
Zdá sa, že je to akýsi úvod, tak ako mnohé iné, avšak v Biblii nič nie je banálne. Text nehovorí: „Boh hovoril tieto prikázania“, ale „tieto slová“. Židovská tradícia vždy nazýva Desatoro „Desiatimi slovami“. A termín „desatoro“ znamená práve toto. Hoci majú formu zákonov a z objektívneho hľadiska sú to prikázania. Prečo teda posvätný Autor práve tu používa termín „desať slov“? Prečo nehovorí „desať prikázaní“?
Aký je rozdiel medzi príkazom a slovom? Príkaz je komunikáciou, ktorá si nevyžaduje dialóg. Slovo je naopak nevyhnutným prostriedkom pre vzťah ako dialóg. Boh Otec tvorí prostredníctvom svojho slova a jeho Syn je Slovom, ktoré sa stalo Telom. Láska sa živí slovami, a rovnako i výchova či spolupráca. Dve osoby, ktoré sa nemilujú, nedokážu komunikovať. Keď niekto hovorí k nášmu srdcu, naša osamelosť sa končí. Prijatím slova sa nadväzuje komunikácia. A prikázania sú Božími slovami: Boh v týchto desiatich slovách komunikuje seba samého a očakáva našu odpoveď.
Iná vec je prijať príkaz a iná vec je vnímať, že niekto sa snaží s nami hovoriť. Dialóg je oveľa viac než len komunikovaním istej pravdy. Môžem vám povedať: „Dnes je posledný deň jari, je to teplá jar, ale dnes je jej posledný deň“. Toto je určitá pravdivá výpoveď, nie je to dialóg. Ak vám však poviem: „Čo si myslíte o tejto jari?“ – začínam dialóg. Prikázania sú dialógom. «Komunikácia sa uskutočňuje pre radosť z rozprávania a pre konkrétne dobro odovzdávané prostredníctvom slov medzi ľuďmi, ktorí sa majú navzájom radi. Je to dobro, ktoré nespočíva vo veciach, ale v osobách, ktoré sa navzájom dobrovoľne darujú v dialógu.» (Apošt. exhort. Evangelii gaudium, 142).
Avšak tento rozdiel nie je nejakou umelou vecou. Pozrime sa, čo sa odohralo na začiatku. Pokušiteľ, diabol, chce v tejto veci oklamať muža a ženu – chce ich presvedčiť, že Boh im zakázal jesť ovocie stromu dobra a zla, aby ich držal v područí. Výzva spočíva práve v tomto: Je prvá norma, ktorú dal Boh človeku rozkazom despotu, ktorý zakazuje a núti, alebo je to pozornosť otca, ktorý sa stará o svojich maličkých a chráni ich od sebazničenia? Je to slovo, či príkaz? Tou najtragickejšou z mnohých lží, ktoré had nahovára Eve, je to, že jej chce vsugerovať predstavu o akomsi závistlivom božstve – „Ale nie, Boh je voči vám závistlivý“ –, o majetníckom božstve – „Boh nechce, aby ste mali slobodu“. Skutočnosti dramaticky ukazujú, že had klamal (porov. Gn 2,16-17; 3,4-5) - nahovoril im, že miesto slova lásky ide o rozkaz.
Človek stojí pred týmto rázcestím: Boh mi veci predpisuje, alebo sa o mňa stará? Sú jeho prikázania len akýmsi zákonom, alebo obsahujú slovo, ktorým sa o mňa stará? Je Boh vlastníkom, alebo je Otcom? Boh je Otcom: nikdy na to nezabudnite. Aj v tých najhorších situáciách myslite na to, že máme Otca, ktorý nás všetkých miluje. Sme poddanými, alebo sme synmi? Tento boj v našom vnútri i mimo nás prebieha neustále. Tisíckrát si musíme vybrať medzi mentalitou otrokov a mentalitou synov. Príkaz je od majiteľa, slovo je od Otca.
Duch Svätý je Duchom synov, je Duchom Ježiša. Duch otrokov nemôže ináč, než brať Zákon ako utláčanie, čo môže viesť ku dvom protichodným výsledkom: buď k životu pozostávajúcemu z úloh a povinností, alebo k násilnej reakcii odmietania. Celé kresťanstvo je prechodom od litery Zákona k Duchu, ktorý dáva život (porov. 2 Kor 3,6-17). Ježiš je Otcovým Slovom, a nie Otcovým odsúdením. Ježiš prišiel, aby nás svojím Slovom spasil, nie aby nás odsúdil.
Dá sa pobadať, či určitý muž alebo žena zakúsil tento prechod, alebo nie. Ľudia si všimnú, či kresťan zmýšľa ako syn, alebo ako otrok. A my sami si pamätáme, či sa naši vychovávatelia o nás starali ako otcovia a mamy, alebo či nám len ukladali pravidlá. Prikázania sú cestou k slobode, pretože sú slovom Otca, ktorý nás na tejto ceste robí slobodnými.
Svet nepotrebuje legalizmus, ale starostlivosť. Potrebuje kresťanov so srdcom synov. Potrebuje kresťanov so synovským srdcom, nezabudnite na to.

Preložila: Slovenská redakcia VR