PANE, NAVŠTÍV SVOJU VINICU, Žalm 80

Katechéza Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich na Námestí svätého Petra 10. apríla 2002

Žalm, ktorý práve zaznel, má tonalitu žalospevu a pokornej prosby celého izraelského ľudu. Prvá časť používa slávny biblický symbol, symbol pastorálny. Pán sa tu vzýva ako „pastier Izraela”, ktorý „ako ovcu vedie Jozefa” (Ž 80,2). Z výšin archy zmluvy Pán, čo tróni nad cherubmi, vedie svoje stádo, čiže svoj ľud, a chráni ho v nebezpečenstvách.

Tak to urobil počas prechodu púšťou. Teraz sa však zdá, akoby bol neprítomný, akoby spal alebo bol ľahostajný. Stádu, ktoré má viesť a živiť (porov. Ž 23), ponúka len chlieb natretý slzami (porov. Ž 80,6). Nepriatelia sa vysmievajú tomuto pokorenému a urážanému ľudu; ale Bohu sa nezdá, žeby bol zasiahnutý, „nevzbudzuje” ani nezjavuje svoju moc, zoradenú na obranu obetí násilia a útlaku. Opakované antifonálne vzývanie (porov. v. 4, 8) sa usiluje akoby vyburcovať Boha z jeho nevšímavého prístupu a spôsobiť, aby sa vrátil a bol pastierom a obrancom svojho ľudu.

V druhej časti modlitby, plnej napätia a súčasne dôvery, nájdeme druhý symbol drahý Biblii, symbol vinice. Je to obraz ľahko pochopiteľný, pretože patrí k panoráme zasľúbenej zeme a je znakom hojnosti a radosti.

Ako učí prorok Izaiáš v jednej veľmi vznešenej poetickej stránke (porov. Iz 5,1-7), vinica stelesňuje Izrael. Osvetľuje jej dve základné dimenzie: z jednej strany, pretože je vysadená Bohom (porov. Iz 5,2; Ž 80,9-10), predstavuje dar, milosť, Božiu lásku, z druhej strany vyžaduje prácu roľníka, vďaka ktorej plodí hrozno, ktoré môže dávať víno a predstavuje teda odpoveď človeka, osobnú povinnosť a ovocie spravodlivých skutkov.

Obrazom vinice žalm vyvoláva hlavné etapy hebrejských dejín: ich korene, skúsenosť exodu z Egypta, vstup do zasľúbenej zeme. Vinica dosiahla vysokú úroveň a rozšírenie po celej palestínskej krajine a ešte ďalej za kráľa Šalamúna. Rozprestierala sa totiž od severných libanonských vrchov s ich cédrami až k Stredozemnému moru a takmer až k veľkej rieke Eufrat (porov. v. 11-12).

Ale lesk tohto rozkvetu sa zlomil. Žalm nám pripomína, že na Božiu vinicu prišla búrka, čiže Izrael musel podstúpiť tvrdú skúšku, krutý vpád spustošil zasľúbenú zem. Sám Boh, akoby bol útočník, zbúral ohradu vinice a tak dovolil, aby ju vydrancovali plienitelia, predstavovaní diviakom, zvieraťom, ktoré bolo pokladané podľa pradávneho zvyku za dravé a nečisté. K moci diviaka sa pridružili všetky divé zvieratá, symbol nepriateľskej hordy, ktorá ničí všetko (porov. v. 13-14).

Preto sa k Bohu dvíha naliehavá výzva, aby sa vrátil a postavil sa na  obranu obetí a prelomil svoje mlčanie: „Bože zástupov, vráť sa, zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu” (v. 15). Boh bude ešte ochranca živých kmeňov tejto vinice vystavenej takej prudkej búrke a vyženie všetkých, ktorí sa ju pokúsili vykoreniť a vypáliť (porov. v. 16-17).

V tomto bode sa žalm otvára v nádeji s mesiášskym zafarbením. Vo verši 18 je totiž prosba: „Nech je tvoja ruka nad mužom po tvojej pravici, nad synom človeka, ktorého si si ty vyvolil.” Myšlienka mieri azda predovšetkým k dávidovskému kráľovi, ktorý s Pánovou pomocou povedie protiútok za slobodu. Predsa však je tu zahrnutá dôvera v budúceho Mesiáša, toho „syna človeka”, ktorého bude ospevovať prorok Daniel (porov. 7, 13-14) a čo Ježiš prijme ako obľúbený titul, aby definoval svoje dielo a svoju mesiášsku osobu. Ba cirkevní Otcovia budú jednomyseľní v tom, že budú označovať vinicu predstavenú žalmom za prorocký predobraz Krista, „pravého viniča” (Jn 15,1) a Cirkvi.

Iste, aby sa Pánova tvár vrátila a zažiarila, je potrebné, aby sa Izrael vo viere a v modlitbe obrátil k Bohu Spasiteľovi. To vyjadruje žalmista, keď tvrdí: „Už neodstúpime od teba” (Ž 80,19).

Žalm 80 je teda spevom silne poznačeným utrpením, ale aj nezlomnou dôverou. Boh je vždy pripravený „vrátiť sa” k svojmu ľudu, ale je potrebné, aby sa aj ľud „vrátil” vo vernosti k nemu. Ak sa odvrátime od hriechu, Pán sa „odvráti” od zámeru trestať: to je presvedčenie žalmistu, ktoré nachádza ohlas aj v našich srdciach otvorených nádeji.

Zdroj: Liturgia, Časopis pre liturgickú obnovu, Ročník XII. č. 3/2002