Menu
Strach blokuje, dôvera oslobodzuje
„… istý človek sa chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval.
Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať.
Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: „Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.“ Jeho pán mu povedal: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.“
Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: „Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.“ Jeho pán mu povedal: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.“
Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: „Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.“ Jeho pán mu povedal: „Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“ Mt 25, 1-13
Evanjelium nám dnes predstavuje podobenstvo o talentoch (porov. Mt 25, 14-30). Istý pán odchádza na cestu a zveruje sluhom svoje talenty, teda svoj majetok, „kapitál“: Talenty boli peňažnou menou. Rozdeľuje ich podľa schopností každého z nich. Po návrate od nich žiada vyúčtovanie toho, čo urobili. Dvaja z nich zdvojnásobili, čo dostali, a pán ich pochváli, zatiaľ čo tretí zo strachu svoj talent zakopal a môže ho len vrátiť, preto dostáva prísne pokarhanie. Pri pohľade na toto podobenstvo sa môžeme naučiť dvom rôznym spôsobom priblíženia sa k Bohu.
Prvý spôsob je toho, čo zakopal talent, ktorý dostal. Nedokáže vidieť bohatstvo, ktoré mu Boh zveril: nedôveruje ani svojmu pánovi, ani sebe. V skutočnosti hovorí svojmu pánovi: „Viem, že si tvrdý človek, žneš, kde si nezasial, a zbieraš, kde si nerozsýpal“ (v. 24). Cíti voči nemu strach. Nemá úctu ani dôveru, ktorú doňho pán vkladá, ale vidí konanie pána, ktorý žiada viac, ako dáva, vidí sudcu. Taký je jeho obraz Boha: nedokáže uveriť v jeho dobrotu, nedokáže veriť v dobro Pána voči nám. Preto sa zablokoval a nezapájal sa do poslania, ktoré dostal.
Druhý spôsob potom vidíme u ďalších dvoch protagonistov, ktorí svojmu pánovi oplácajú jeho dôveru tým, že mu dôverujú. Títo dvaja investujú všetko, čo dostali, hoci na začiatku nevedia, či všetko dobre dopadne: skúmajú, hľadajú možnosti a s prezieravosťou hľadajú to najlepšie. Prijímajú riziko, že sa vkladajú do hry. Dôverujú, skúmajú a riskujú. Takto majú odvahu konať slobodne, tvorivo a takto vytvárajú nové bohatstvo (porov. v. 20 – 23).
Bratia a sestry, toto je rázcestie pred ktorým stojíme vo vzťahu k Bohu: strach alebo dôvera. Buď máš strach z Boha alebo máš dôveru v Pána. Aj my, podobne ako hlavní hrdinovia podobenstva – my všetci – sme dostali talenty, oveľa cennejšie ako peniaze. Ale to, ako ich investujeme, do veľkej miery závisí od našej dôvery v Pána, ktorý oslobodzuje naše srdcia, robí nás aktívnymi a tvorivými v dobrom.
Nezabudnime na to: dôvera vždy oslobodzuje, strach ochromuje. Pamätajte: strach ochromuje, dôvera oslobodzuje. To platí aj pri výchove detí. Panna Mária nech nám pomáha prekonať strach a dôverovať Pánovi. Nikdy nemajme strach z Boha! Bázeň áno, strach nie.
(Zdroj: Inšpirované myšlienkami sv. otca Františka, 2023)
Podnety k zamysleniu:
Pokúsim sa vnímať atmosféru stretnutia. Aký je pán – Boh, ktorý zveruje svoj majetok? Aké vlastnosti mu dovoľujú robiť takéto rozhodnutia?
Verím, že Boh je Otec a zveruje mi dary, pretože mi dôveruje? Aké dary, či k kapitál mi Boh zveril?
Dôverujem mu do tej miery, že sa vystavujem nebezpečenstvu bez toho, aby som sa nechal odradiť, aj keď výsledky nie sú ani isté, ani samozrejmé? Dôverujem že dary, do ktorých investujem nemusia priniesť okamžité výsledky?
Alebo sa nechávam odradiť a to, čo mi Boh zveril „zakopávam do zeme“?
Môžem v modlitbe povedať: „Pane, dôverujem ti, daj mi silu ísť vpred; dôverujem ti, dary, ktoré si mi dal, daj mi milosť rozvíjať ich, zveľaďovať, aby prinášali požehnanie, dobro.
Ako rozvíjam v mojom prostredí atmosféru dôvery a vzájomnej úcty, ktorá by pomohla spoločne napredovať, ktorá odblokuje ľudí a podnecuje v každom tvorivosť lásky ako kapitálu, ktorý nám Boh zveril?